Horiace típí

"Posledné, čo som v ten deň videl, bol blčiaci oheň v našom típí.

Ruža čosi varila na ohni a kedy-tedy podišla ku mne a ovlažila mi ústa a tvár vodou. Vtedy som si uvedomil, že mám obviazanú ľavú ruku. Lenže mal som „okno", za ten svet som si nevedel spomenúť, kde a ako sa mi to stalo. Ako som tak nad tým rozmýšľal, konečne mi sadol na viečka vytúžený spánok.

Zobudil som sa až na poludnie. Bolo 26. júna 1876. Cítil som sa biedne, dochrámaný, ruka ma bolela a v hlave mi celkom slušne hučalo. V stane som bol celkom sám. Vykukol som von a videl som, ako sa všetci naokolo pripravujú k odchodu a začínajú strhávať stany.

„Pobalíme sa aj my. Pôjdeme preč. Zvedovia vraj videli na severe prichádzať ďalších vojakov." - prihovorila sa mi Ruža.

„Panebože... tí nám snáď nedajú nikdy pokoj!"

„Nuž, taký je život." - zamyslele odpovedala Ruža."

Zdroj: Biele Srdce - časť tridsiatadruhá: Najväčšie indiánske víťazstvo od Vladimíra Bisa ()