Večerný pohľad z balkóna

A nechodil si cez prázdniny aj ty do Solivaru...? Lebo chodil tam jeden košický šrac, jeden deň sme sa tĺkli navzájom, druhý deň sme hlušili miestnych, na tretí deň oni nás a tak ubehli pekné prázdniny...

Heh! Z otcovej strany babka bývala v Solivare. A babka z maminej strany mala drevené jahody. Na jednom strome aj biele aj čierne. Ináč v Košiciach na Hlavnej ul. v parku pri kaplnke Svätého Michala rastú tri stromy. V lete som si zaspomínal na mladšie časy, keď som ich jedol a ruky mal potom týždeň fialové. Na tú bolesť je liek. Stačí zostrojiť stroj času...

Viem, o čom rozprávaš - Ako chlapec som chodieval k starej mame (bola to vlastne sestra starej mamy, ale tá už nežila, tak sme ju takto volali...) do Solivaru. Za starým domom bol obrovský sad, tam som sa vedel stratiť aj na celý deň, rástli tam čerešne, marhule, moruše, slivky, žlté ringloty, hrušky s maslovými plodmi, kríky so všetkým možným ovocím... Stará mama sa už o to nevládala starať, tak to bola taká džungľa, na jednom strome som objavil bunker, no taký môj malý raj na zemi to bol...
Po rokoch, už keď bola po smrti, som si išiel ten dom obzrieť. Niekto tam býva, ale sad je preč a hneď za domčekom vysoké paneláky... Joj, zabolelo to...

Základom každej retuše je mať vééééľky snímok a pokiaľ možno DNG-RAW.
Už som sa zľakol, že každý deň sa dívaš do tej divočiny, bez náznaku akéjkoľvek civilizácie
Ešte mám niekde PS5

V 72. rokusme sa presťahovali na Sídlisko nad Jazerom. Náš vežiak stál úplne na konci, hneď za blokom tiekol potok za potokom veľká planina, skoro lúka, dalo by sa povedať a v diaľke stromový porast. Raz som sa tam vybral. Bol to starý, zanedbaný, čerešnový-višňový sad. Stromy ani neboli až tak vysoké, skôr košaté a dotýkali sa korúnami. Pod nimi tráva a rôzny porast asi do výšky pása. Všade ticho, iba vtáci, hmyz, slnko a krásne vône. neskutočná pohoda a mier sálala z toho miesta. Za sadom polia až po dedinu Krásna nad Hornádom. O pár rokv stáli tie betónové opachy až po kraj samotnej dediny. Ľudia z balkónov im, takpovediac, čumia do tanierov. Potok samozrejme prikryli a za blokom je dnes detské ihrisko. Ale keď som sa dlhšie zadíval, všetko zmizlo a starý sad s jeho vôňami, zvukmi a pohodou sa opäť mi opäť zjavil...

TK nie je najlepšia, bolo to fotené pred rokmi ešte do JPG a početné úpravy zanechali následok. Je to tiež také retuš cvičenie, je tam odstránená časť Popradu, priemyselná zóna a hlavný ťah KE-ZA. Aj tam sú nedostatky, je to poznateľné, dnes by som to už lepšie zvládol... Učíme sa, učíme...

To si buchol cez okno, že? Lebo kus mdlé to je. (možno iba mojím asusackým displejom...) PS: Ľutujem Ťa. Takýto pohľad, to musí byť hrozné... Žiadná industrializácia...

Ešte nikto nikdy mi nezriadil osobitný chlievik. Preto neviem, čo mám robiť, ale predpokladám, že by som sa mal tešiť... :-)

Zasa fotka ktorá má vtlačený charakteristický podpis... Chlape ty stále nejaké pekné miesto nájdeš a keď k tomu ak máš ešte takýto výhľad z okna tak sa máme na čo tešiť..... Sakra asi ti vo favoritoch zriadim osobitný chlievik

Na teba mi pride kvalita velmi slaba. Normalne mas krasne tie fotky prepracovane, tu je vyborna kompozicia a svetlo, ale ten sum mi dost bije do oci.