v zatoke II

Ty si tiež vyznávač slnka:)

ahoj,hodil som,je to lepšie??? :))

Tak fajn , som rád a ďakujem za ponuku ! Chuť je – len čas ešte asi nie – som cez zimu taký zaspatý a zakuklený, aktivizujem sa až s príchodom teplých dní :)...takže keď bude prichádzať leto, možno s ním príde aj skutočné ,, Leto ´ ;)

:)))) vdaka,,,

dakujem za tip,skúsim,,,

foto krásne letná leto , hneď by som tam skákla :)) a páči sa mi ako sa tam prelínajú farby, len sa neviem rozhodnúť, či s lampou alebo bez ?! Asi s... bez nej by to bola nuda.

a k foto ?!? :)

v každom prípade má táto foto najdlhšie komentáre, ktoré som tu zatiaľ videla... :)))

Som veľmi rád že si sa zastavil,ba čo viac,pridal si svoj príbeh,silný,dojímavý,je to o ľuďoch,máš pravdu,a práve tam sú ľudia ešte srdecnejsi,nenahlia sa,viac sa usmievaju,nás zdravil už zďaleka každý barman,či predavac ku ktorému sme zavitali,a nemal som pocit,že KE to len pre to,že sme mu urobili kšeft,skratka majú radi život a pohodu a ludi,my sme zasa sedeli na kole,popijali vinko a pozerali na nočnú Limenariu,keď prišla búrka(po 2mesiacoch)a my sme sa skovali pod slnecnik na kotvysku lodi,a kapitán jednej nás zavolal k sebe,nech nemokneme,a dolial nám ešte toho ich vinka,bol milí,a tiež na neho nezabudneme,dúfam že svojho starého priateľa stretneš,a ak budeš mat čas,a chuť sa stretnúť,nápis,rad s tebou pokecám o cestách a živote,,, všetko dobré,a vďaka,,,

Jéžiš Mária! ...vždy všetko dôležité Tu na stránke objavím neskoro :) Toto by mala byť tá lagúna v Alyki, kúrnik...tuším vyzerá ako také V alebo U aspoň tak sa mi zdá, som ju videl vtedy na obrázku, tuším z jednej strany pláž a z druhej starý lom na mramor by mal byť, úplne blízko pri mori. Leto Leto díky , nech našetrím a už nech je Leto. Neviem kde sa skorej vybrať či do Zuzulieninho Nepálu alebo Waldho Peru ;) Lampa je tam dôležitá – zapol si ju a nažhavil :) Takže tak rýchlo a bez slovosledu : Ja som tam ten týždeň vlastne lietal , dosť času mi zabralo zistiť si kade ísť a kam, mapy a tak... 2 dni som mal ten červený malý Džíp pre štyroch- určite si ich tam videl – do hôr a vnútrozemia, 1 deň – voľajaký modrý malý matiz- okolo ostrova po normálnej ceste, 1 deň bicykel – to na nás pozerali jak na čudákov – málokto tam krúti pedálmi – samé mopedy, a ostatné peši ...jaj a nakoniec som ešte všetkým zakýval z toho padáku – čo motorové člny ťahali po zálive tak ďaleko na more – to bola paráda , normálne tam bolo more až modročierne z tej výšky a akurát zapadalo slnko :)) No nabehal som sa dosť a s radosťou aj preto že , keď sa tam raz náhodou vrátim aby som už presne vedel kam ísť a mohol si ten čas v kľude užiť a v pokoji vychutnať tak ako miestny. Nebudem sa rozpisovať o papradiach po pás v tých horách, o pohľade z 1200m.n.m vysokého Psiaro priamo dole na more, včelích úľoch ktoré sú tam v tých kopcoch, o krčme hore v Kastre - to kamenné mesto na tej náhornej plošine nad Limenariou...je toho strašne veľa. Ale jedno mi nedá a musím. Asi TO najdôležitejšie. Hneď druhý deň sme išli s kamošom na také ,,prieskumy“ peši von z Potosu do vnútrozemia do Teologa- bývalé hlavné mesto ostrova , tak po asfaltke – že kam zájdeme- cez obed , v tom ich slnečnom úpeku - už ma točilo- a kamoš ešte kúsok, ešte kúsok – som bol už hotový. Keď sme sa už konečne zvrtli že ideme späť , zrazu taká obstarožná dodávka- fúzatý chlapík a že kam idete ? – tak lámano anglicky- no tak sme sa nenechali núkať a vyviezol nás pekne hore do Teologa – dve autá sa tam neobídu – a zastal pred takou menšou miestnou perfekt reštikou. Nikoho nikde , bola akurát siesta a ťahal nás dnu – vysvitlo že je to majiteľ. Mali sme pár drobných- tak sme sa poďakovali za zvezenie, nechcel nič – len aby sme išli s ním do vnútra. Tak sme mu povedali , že sa popozeráme po mestečku a potom sa určite zastavíme. Samozrejme – brali sme to asi tak, akože nás zviezol – tak asi chce aby sme mu spravili nejakú minitržbu, blbá slovač. My ani haka- len na autobus smerom dole. Autobus mal ísť o 16. 00 , zastávka bola hneď pri echtovnej gréckej starej miestnej krčme, tak sme tam v kľude čakali, nazbierali sme ešte na jednu kávu – deduško nám ju tam varil takým ich spôsobom na starom variči, to nebola ani káva- to bol až priam kávový prach – zvarený vo vriacej vode a tak sme tam v kľude s ďalšími štyrmi Grékmi čakali na autobus. Prišiel o 17.00 :)- nikto sa nerozčuľoval, nenadával, klídek, úsmev . Tuším ani nikto z nich nepozrel na hodinky. Je tam také mini námestíčko jediné miesto kde sa môže Autobus asi na 3x otočiť a ísť naspäť. Bolo tam zaparkované auto :) šofér najprv trúbil a potom sa vybral peši do uličky hľadať – tak za 15 minút bol naspäť aj so šoférom toho auta – vyškerený, rehlili sa – no paráda – oni sa tuším aj povadili z úsmevom :) Tu som ako tak pocítil tú ich mentalitu, pokoj, pulz....atď. Nastúpili sme do autobusu 17.30 sa pohol – všetci v pohode – žiadna zamračená tvár. Zo všetkých dovoleniek boli tieto dve hodiny pre mňa najdôležitejšie a asi najkrajšie – pocítil som – že čas vie plynúť aj ináč – a pritom som čakal na poriadne omeškaný autobus – s miestnymi a v ich prostredí ;) No za týždeň pobytu a môjho ,,lietania“ po ostrove , som dotyčného pána majiteľa tej reštiky stretol každý deň aspoň raz. Furt ma ťahal, že kedy už prídeme a fakt som chcel ísť , len som to stále odkladal. Je čas, je čas ...Raz pribrzdila pri mne už známa dodávka, a už známe: tak čo kedy už prídete? ANO , ano – zajtra ideme ešte tam a tam a potom sa určite zastavíme. Strčil mi do ruky bagetu a salámu a bol fuč. Čas uletel ako voda, stále som na to myslel- ráno v deň odchodu , hovorím kamošovi – poď ideme , zobereme taxíka, mám ešte nejaké prachy, máme čas tri hodiny- mali by sme ho ísť pozrieť. Jemu nešlo o kšeft. Nie, nie – už nie...nenechal sa prehovoriť , a tak sme nešli. ZÁVER: 40 ľudí stojí pri ceste z baglami a kuframi, ja zastrčený medzi nimi a čakáme na autobus, ktorý nás odvezie domov- na konci ulice ho už aj vidíme a vtom z bočnej uličky vyjde známa dodávka, dupne na brzdy – všetci sa otočia – a tam za volantom sedí známa fúzatá sympatická tvár a pozerá na mňa – na ten pohľad nemôžem zabudnúť už druhý rok. Vyjdem z davu, všetci na nás pozerajú- prídem k autu , chytím cez okno prevísajúcu ruku a nechápajúcemu pohľadu sa snažím zahanbeno hapkať – ako ET : ,, Prosím, prepáčte, mal som veľmi málo času, I must go home ! Určite sa raz vrátim , nepôjdem už nikde inam len sem. Váš ostrov a jeho ľudia sú Čarovní “. Jeho pohľad sa zjemnil, vyjasnil a pribudol úsmev na perách a povedal : ,,Tak fajn, čakám Ťa – a šťastnú cestu !“ Poviem Ti, nebolo mi všetko jedno...Pohrdol som jeho srdečným pozvaním a niekoľko krát za sebou. Vrátil som sa do skupiny medzi ,, svojich “ a len dvaja zo 40 vedeli prečo mi nejako rýchlo klipkajú očné viečka..... Musím sa tam vrátiť. O rok o dva , to je jedno....
K fotke: No perfekt a super žiarovku si do lampáša nastavil, má také pekné tyrkysové svetlo a loďka je tak... plná spomienok :) Tak DÍK !!! Nevadí, že som Ti to tu tak nekonštruktívne zahltil ? :))

P.S 1 Minulý rok som mu poslal po sprievodkyni z cestovky fotky – ako sa s ním fotíme pri starej dodávke a list...či ho dostal, som už nepátral...
P.S 2....už len menej ...ako 10 hodín !!!!....príjemné stretko na dnes večer želám ;)

no tak tie by to teda zabili hehe,,,, no na druhej strane by sa to mohlo zobrat ze novodoba technika a cistota prirody hehe

no,bolo by to romantickejšie,ale žial i oni sa spoliehajú na umelé osvietenie,ešte že tam nie su drôty,,, :)) vdaka

mne skor vadí tá žiarivka v lampe kebyze je tam kahan alebo nieco take znelo by to trocha lepsie ,, ale inak celkom fajn

lampa je doplnok,odretušuj si ju :))

nó nevim ale tá lampa je tam aspoň mne sa zdá navyše. S pozdravom.