Hore

Osobnosti fotografie - Henri Cartier-Bresson

Pred niečo vyše mesiacom sa vo Viedni skončila výstava fotografií otca moderného fotožurnalizmu. Kto na nej nebol, možno ho poteší aspoň ďalší diel seriálu o osobnostiach fotografie, ktorý sme venovali Henri Cartier-Bressonovi.


Život a kariéra

Henri Cartier-Bresson sa narodil 22. augusta roku 1908 do rodiny zámožného výrobcu textilu. Rodičia očakávali, že Henri prevezme rodinný biznis, no ten sa vzoprel buržoáznym konvenciám použitým pri jeho výchove a odišiel študovať maľbu do Paríža. Tam sa dostal do okruhu surrealistických umelcov a spisovateľov. Študoval a pracoval v ateliéri André Lhote-a - maliara a a sochára, ktorého často označoval za svojho učiteľa “fotografie bez fotoaparátu.”
Neskôr študoval v anglickom Cambridgei, kde navštevoval kurzy literatúry a umenia.
Na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia narukoval do francúzskej armády, aby si splnil vojenskú povinnosť. Po tomto odcestoval do Afriky, kde sa živil ako lovec v Pobreží Slonoviny. Metódy lovu sa mu neskôr osvedčili aj pri fotografovaní, no nakazil sa tu zákernou chorobou a takmer umrel. V horúčkach poslal list svojej babičke, kde presne popísal ako chce byť pochovaný, načo sa mu dostalo odpovede, že to by bolo všetko príliš drahé a najprv sa má vrátiť do Francúzska.

Vrátil sa a vyliečil v prístavnom meste Marseille, kde prehĺbil svoje vzťahy so surrealistami a po vzhliadnutí fotografie “Traja chlapci na jazere Tanganika” od maďarského fotografa Martina Munkacsiho sa rozhodol zanechať maľbu a naplno sa venovať fotografii.
Zaobstaral si kinofilmový fotoaparát značky Leica s klasickým 50mm objektívom. Začal fotografovať a vďaka tomu, že Leica mala malé telo a Cartier-Bresson ešte na pochrómované časti použil čiernu pásku a čiernu farbu - stal sa takmer neviditeľným fotografom. Vďaka tomu sa často vyhol tomu, že ľudia na jeho fotografiách začali zámerne pózovať, alebo sa chovať nenormálne.
Vďaka veľkosti kinofilmovej Leicy sa Cartier-Bressonovi otvárali nové možnosti fotografie, a ako sám hovoril - “Celé dni som sliedil nervózny po uliciach, pripravený “uloviť” život.”
Netrvalo dlho a Cartier-Bresson poznal svoju Leicu tak ako pretekár pozná svoje auto. Veľkosť, prenosnosť a hlavne decentnosť prístroja presne vyhovovali jeho mierne plachej povahe. Leica sa pre neho stala prístrojom, ktorý označil za rozšírenie jeho vlastného oka.

Cartier-Bresson sa v polovici tridsiatych rokov stal nakrátko aj hercom a asistentom pre režiséra Jeana Renoira a dokonca jeden film spolurežíroval.
V roku 1937 boli zverejnené jeho prvé žurnalistické fotografie, kde zachytil korunováciu anglického kráľa Juraja VI. pre francúzsky týždenník Regards. Zaujímavosťou je, že sa sústredil na obyčajných ľudí a samotného kráľa nevyfotil ani jediný krát.

V roku 1937 prichádza jeho prvé manželstvo s tanečnicou Retnou Mohini, ktoré vydržalo 30 rokov. Žili v Paríži v štvorizbovom byte s veľkým ateliérom, malou spálňou, kuchyňou a kúpeľňou v ktorej Cartier-Bresson vyvolával svoje filmy. Pracoval pre francúzsky komunistický denník Ce Soir, no ku komunistickej strane sa nikdy nehlásil.

V roku 1940 narukoval do filmovej a fotografickej jednotky francúzskej armády a v júni 1940 bol pri bitke o Francúzsko zajatý nemeckými vojskami. Tridsaťpäť mesiacov strávil v zajatí a pracovných táboroch. Dvakrát sa neúspešne pokúsil o útek, na tretí pokus mu to už vyšlo. Skrýval sa na vidieku, až kým sa nedostal k papierom, ktoré mu dovolili cestovať po Francúzsku. Pracoval v odboji, pomáhal utečencom a spolu s ostatnými fotografmi pracovali na zdokumentovaní okupácie a neskôr oslobodzovania Francúzska.
V roku 1943 vykopal svoju milovanú Leicu, ktorú mal ukrytú na farme neďaleko mesta Vosges a bol oslovený, aby zdokumentoval návrat francúzskych zajatcov.

Na jar roku 1947 spolu so svojimi známymi a priateľmi založil agentúru Magnum Photos. Fotografi v nej vlastnili práva na svoje fotky, čo v tej dobe bola novátorská idea. Každý z nich dostal pridelenú inú časť sveta – Cartier-Bresson dostal na starosť Indiu a Čínu - a ich úlohou bolo “cítiť pulzovanie sveta”. Niektoré z ich prvých projektov niesli názvy ako “Ľudia žijú všade”, “Generácia detí”, alebo “Mládež sveta”. Agentúra Magnum si dávala za cieľ použiť fotografiu ako službu ľudskosti a prinášať pútavé fotografie pre masy.

Do celosvetového povedomia sa Cartier-Bresson dostal hlavne vďaka jeho reportážam z Gándího pohrebu v Indii v roku 1948 či poslednej časti Čínskej občianskej vojny. Fotografoval posledných imperiálnych eunuchov v Pekingu počas toho, ako mesto prepadalo komunistickej strane. Z Číny sa presunul do Indonézie, kde dokumentoval narastanie nezávislosti od Holandska.

V roku 1952 vyšla jeho najznámejšia kniha “Rozhodujúci moment”, ktorá obsahovala portfólio 126 jeho fotografií a jeho 4500-slovný filozofický predslov.

Počas svojej kariéry v Magnum Photos precestoval veľa krajín sveta a bol prvý západný fotograf, ktorý mohol “slobodne” fotografovať v povojnovom Rusku.
V roku 1966 sa rozhodol opustiť Magnum Photos a venovať sa portrétnej a krajinkárskej fotografii. Rok na to sa po tridsiatich rokoch rozišiel so svojou manželkou.
V roku 1968 začal pomaly upúšťať od fotografie a vrátilo sa mu nadšenie pre kreslenie a maľbu. Priznal, že zrejme prostredníctvom fotografie už zrejme povedal všetko čo mohol.

V roku 1970 sa oženil s o tridsať rokov mladšou fotografkou Magnum Photos - Martine Franck, s ktorou mal dcéru Mélanie. V tomto čase úplne upustil od fotografie, okrem občasných rodinných portrétov a svoj fotoaparát držal zamknutý v trezore vo svojom dome, pričom ho vyberal iba veľmi zriedkavo.
Henri Cartier-Bresson umrel 3. augusta 2004 vo veku 95 rokov na starobu, pričom po sebe zanechal manželku a dcéru, ktoré sa starajú o Nadáciu Henri Cartier-Bressona a uchovávajú jeho posolstvo.

Technika

Cartier-Bresson používal výhradne kinofilmové prístroje značky Leica s klasickým 50mm objektívom, prípadne zriedkavo so širokouhlým objektívom na fotografovnanie krajiny. Často pochrómované časti preliepal čiernou páskou alebo ich farbil načierno farbou, aby bol prístroj menej nápadný. Používal výhradne citlivé čiernobiele filmy a svetelné objektívy, vďaka ktorým bol schopný zachytávať situácie úplne nenápadne. Nikdy nepoužíval blesk, pretože to považoval za neslušné - asi ako prísť na koncert s pištoľou v ruke.

Tvrdil, že fotografie sa majú komponovať v hľadáčiku a nie v tmavej komore. Toto sa prejavilo na takmer všetkých jeho fotografiách a takmer žiadna neobsahuje akýkoľvek orez. Celkovo ho proces vyvolávania fotografie nezaujímal - ako sám povedal “Nikdy ma nezaujímal proces vyvolávania fotografie, nikdy, nikdy. Pre mňa je fotografovanie s malým prístrojom ako Leica niečo ako okamžitá kresba”.

Myšlienky a posolstvo

Pre Washington Post v roku 1957 povedal: “Fotografia nie je ako maľba. Vo fotografii je kreatívny zlomok sekundy, keď vytvárate záber. Vaše oko musí vidieť kompozíciu alebo výraz, ktorý vám ponúka sám život práve v tej chvíli, a vy musíte vďaka svojej intuícii vedieť kedy stlačiť spúšť. To je ten moment, kedy je fotograf kreatívny....Ups, ten moment. Raz vám utečie a je navždy preč.”

Niektorí kritici ho obviňovali z toho, že nie je nič viac ako “cvakač”. Je pravdou, že prístup “rozhodujúceho momentu” môže v menej disciplinovaných rukách degenerovať na obyčajnú náhodu, či fotenie bez rozmyslu. Ale najlepšie práce Cartier-Bressona s ich záhadným zmyslom pre časovanie, dôkladnou prípravou a hlbokým pochopením pre ľudské emócie a charakter proste nikdy nemohli byť spravené len šťastím bez podpory jeho vzácneho talentu. Jeho fotografie sú výcvakmi iba v zmysle “okamžitej expozície”. Výcvaky povýšené na úroveň umenia.

V knihe “Rozhodujúci moment” napísal: “Vo fotografii môže byť motívom aj tá najmenšia vec. Miniatúrny detail sa môže stať príznačným motívom.”

Zdroje

[1] Henri Cartier-Bresson - dokument dostupný z URL (03/2012): http://en.wikipedia.org/wiki/Henri_Cartier-Bresson 

[2] Henri Cartier-Bresson - dokument dostupný z URL (03/2012): http://www.notablebiographies.com/newsmakers2/2005-A-Fi/Cartier-Bresson-Henri.html 

[3] Henri Cartier-Bresson - dokument dostupný z URL (03/2012): http://www.photo-seminars.com/Fame/bresson.htm 

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
lamik
2012-04-20 14:49:01
pekne!
 
rk.
2012-04-20 15:15:27
Pekne zosumarizovane. Nemozem si pomoct, ale vzdy ked vidim fotku toho chlapca s flasami, tak si spomeniem na tuto montaz
 
seifi
2012-04-20 15:24:18
príspevok od: rk.
Pekne zosumarizovane. Nemozem si pomoct, ale vzdy ked vidim fotku toho chlapca s flasami, tak si spomeniem na tuto montaz
a tiež keď zasadá parlament a vláda, to je majetok a život ľudí v ohrození
 
leto
2012-04-20 17:17:06
zažili sme jeho výstavu vo Viedni, je to skutočný král dokumentárnej a street fotografie!
 
keko
2012-04-20 17:28:05
príspevok od: rk.
Pekne zosumarizovane. Nemozem si pomoct, ale vzdy ked vidim fotku toho chlapca s flasami, tak si spomeniem na tuto montaz
IIIIIIIII. Ved je to svatokradez.
 
Pakistan
2012-04-20 20:35:34
Pán fotograf, definoval rozhodujúci okamžik vo fotke. Tá výstava vo Viedni bola úžasná. Vidieť naživo jeho fotky, zážitok na celý život a veľká inšpirácia.
 
leto
2012-04-21 18:41:24
príspevok od: leto
zažili sme jeho výstavu vo Viedni, je to skutočný král dokumentárnej a street fotografie!
http://www.nobaf.sk/reporty/151-videli-sme-bressona-vo-viedni
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2012-04-22 15:56:23
som jeho fanúšik, z článku som sa dozvedela pár nových vecí takže vďaka ti
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované