Kristian Schuller sa narodil 24. decembra 1970 v komunistickom Rumunsku. Je synom divadelného dramaturga a režiséra Friedera Schullera. Ako dieťa emigroval s rodičmi a bratom do Nemecka. Tam vyrastal v mestách Bonn a Düsseldorf. Kristián sa už od skorého veku zaujímal o módne návrhárstvo a fotografiu.
Keď mal 11 rokov, bol posadnutý najmä dvoma vecami: prechádzal sa po dome vo svojich šatách a pritom zachytával seba na fotografiách. Mal obrovské nadšenie pre navrhovanie šiat a fotografovanie. Bolo to jediné, čo ho v období jeho rannej i neskorej puberty naozaj zaujímali.
Po skončení strednej školy prišiel čas rozhodovania o tom, čomu sa bude venovať ďalej. Rozhodol sa študovať módny design, kde jeho učiteľkou bola ikona módneho priemyslu Vivienne Westwood a fotografiu s profesorom Gundlachom na univerzite v Berlíne. Vivienne Westwood mala na neho veľmi silný vplyv. Vzala Kristiána do Paríža a ukázala mu celú krásu sveta módnych prehliadok a atmosféry módneho priemyslu. Výlet s Vivienne Westwood posilnil ešte viac Kristiánovu túžbu študovať módny design. Po piatich rokoch štúdia mal stále neutíchajúcu vášeň pre fotografiu. A ak aj urobil nejaké návrhy odevov, tak, si ich sám nafotil.
Kristián uviazol medzi módou, jej navrhovaním a fotografiou. Potreboval sa rozhodnúť, ktoré z týchto povolaní by pre neho bolo najlepšie. Istý čas sa dokonca pohrával s možnosťou venovať sa obom súčasne. Sám sa snažil vžiť do úlohy módneho návrhára, o čom sa vyjadril: „Ak človek pracuje ako módny návrhár a je veľmi úspešný a zároveň mu v živote nechýba obrovská dávka šťastia, prinajlepšom môže usporiadať dve módne prehliadky za rok. Ak je ešte lepší, zvyšok roka strávi vo svojej izbe pri návrhoch“.
Bol toho názoru, že práve ako fotograf bude mať mnoho výborných príležitostí spoznať svet. Túžba spoznávať svet bola pre neho jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa rozhodol venovať fotografii. Narodil vo svete komunizmu, spôsob života bol obmedzujúci: „Ak ste žili v tomto kúte sveta nachádzajúceho sa za obrovskou železnou stenou, možnosti cestovania ste mali na bode mrazu“.
Nakoniec si Kristián po rokoch uvedomil, že pokiaľ by ho ľudia vyslali do Ameriky, Južnej Afriky, do celej Európy, jednoducho kamkoľvek, vždy by tam bol lepší s fotoaparátom, než s ihlou v ruke. Keď mal príležitosť, fotografoval na módnych prehliadkach v Paríži. Bol to pre neho úžasný spôsob, ako si privyrobiť – omnoho lepší, než práca v McDonalds. Jeho záujem o fotografiu podmienil profesor fotografie, ktorý ho viedol počas jeho štúdia a ktorého osobnosť bola podľa slov Kristiána veľmi silná. Potom, čo získal svoj diplom z módneho dizajnu ešte stále poriadne nevediac, čo presne chce vo svojom živote robiť, sa začal venovať módnemu dizajnu a návrhárstvu. Vydržalo mu to jeden rok. Potom si uvedomil, že toto nie je to, čo chce skutočne robiť. Rozmýšľal o svojom živote dopredu, ako jeho život bude vyzerať najbližších 12 až 15 rokov a seba si ako návrhára predstaviť nevedel.
Či bolo rozhodnutie, stať sa fotografom dobré, však paradoxne posúdiť nedokáže. Chce, aby jeho kvalitu práce a jeho talent hodnotili iní. V začiatkoch sa fotografovaniu nikdy nevenoval ako asistent iného fotografa a to by mu to podľa jeho názoru neprinieslo žiadne výhody. Jednoducho chcel si ísť vlastnou cestou, chcel sa sám realizovať vo fotografovaní. Profesionálne začal fotiť keď mal približne 26 rokov.
Ako fotograf cestoval po celom svete, po cestovaní sa jeho domovom Paríž, avšak podstatnú časť pracovného času trávil práve v Londýne. Preto sa časom z Paríža odsťahoval. V roku 2007 sa zosobášil so svojou snúbenicov Peggy. Spolu si otvorili ateliér v centre Paríža s rozlohou až 2887,71 m2. Peggy je módna návrhárka, a pracuje ako stylistka, takže do Paríža prišli spolu. Je zodpovedná za retušovacie práce na fotografiách. Má veľmi veľký podiel na jeho práci. V ich apartmáne má na starosti návrhársku sekciu, kde navrhuje outftity pre módne fotenie. Kristián sa občas posťažuje, že vďaka ich práci a intenzívnej spolupráci nemajú žiaden voľný čas.
Potom čo Kristiána predstavila Isabella Blow (módna editorka v časopisoch) v Londýne, pokračoval v medzinárodnej spolupráci s rôznymi módnymi magazínmi a komerčnými klientmi. Jeho práca pozostávala z fotografií pre časopisy akými sú napríklad Vogue, Harper’s Bazaar, Stiefelkonig. Samozrejme ako módny fotograf mal tiež česť spolupracovať s mnohými modelkami, vrátane Gisele Buendchen, Amber Arbucci a Heidi Klum. V roku 2004 sa jeho fotografia objavila na prednom obale albumu Astronaut hudobnej skupiny Duran Duran. Pred časom fotografoval Penelope Cruz ako hlavnú hviezdu kalendára Campari na rok 2013. Jeho nezameniteľný štýl a schopnosť nájsť a ísť až za hranice fotografického umenia sa odrazila aj v dramatických fotografiách pre tento kalendár. Kristián komentoval fotenie: „Je to jednoducho jedna neuveriteľná a úplne jedinečná výzva, fotografovať Campari kalendár. Expresívne a vizuálne veľkolepé fotografie sú už dlho charakteristické pre tento kalendár. Chcel som tento úspešný príbeh nasledovať a preskúmať ho až za jeho hranice, a verím, že som v tom uspel. Je taktiež úžasné spolupracovať s takým človekom akým je Penelope. So šarmom, ktorý vyžaruje a jej prispôsobiteľnosťou, ktoré sa pri tejto akcii neuveriteľne hodili, autenticky stelesňuje tému najnovšieho čísla kalendára.“
Typický deň Kristiána začína vstávaním, ktoré podľa jeho vyjadrenia, z duše nenávidí. Následne pokračuje vo svojej práci – ide priamo ku kopírke a čaká najmenej 20 minút, kým sa konečne zahreje :-). Následne si sadne k počítaču, vybavuje e-maily a odhliadnuc od vybavovania telefonátov sa venuje hlavne práci na posledných snímkach. Pracuje na výbere fotografií, aby umožnil klientovi vidieť čím skôr výsledok jeho práce. Taktiež sa pripravuje na najbližšie fotenie a medzitým ešte stíha prácu s jeho tímom, ktorý sa zase venuje úpravám, retušovaniu a dodávaniu finálnej podoby fotografiám. Ak práve nefotí, tak sú tu problémy a hromada práce, ktoré sa valia z každej strany a on so svojim tímom sa snažia toho spraviť tak veľa, ako je len možné. Vyzerá to teda, že je neskutočne vyťažený človek.
Hlavným nástrojom na jeho živobytie je fotoaparát. Rád pracuje so starými objektívmi, samozrejme vo výbave nechýbajú ani najnovšie objektívy. Jeho obľúbeným fotoaparátom je Canon EOS-1Ds Mark III, o ktorom sa vyjadril, že je určený pre „rýchlu a efektívnu jazdu s dievčatami :-).“
Čo ho ako fotografa inšpiruje? Tvrdí, že módni fotografi majú veľmi blízko k ľuďom a veľmi blízko k ženám. Sám o sebe hovorí, že je typický ženský fotograf, a mužov veľmi často nefotí. O svojej inšpirácii a vzťahu k ženám, ktoré fotografuje sa vyjadril: „ženu, ktorú fotografujete, si vlastne akoby vytvárate vo svojej fantázii. Takže otázkou je, odkiaľ pochádza tá fantázia? Pochádza z umenia, výstav, filmov, vecí, ktoré vidíme na uliciach, od ľudí, a ich prístupu a reakcií na okolité veci. Neskutočne ma inšpirujú staršie fotografie napríklad zo 70, 60 ale aj z 30-tych rokov“.
Ako špičkový fotograf nepodceňuje ani prípravu na fotografovanie. Najdôležitejšou vecou v rámci prípravy je pre neho naskicovanie scény. Snaží sa nájsť ako bude fotografia vyzerať. Nemenej dôležité je pre neho vedieť aj ako žena, ktorú fotí vyzerá, aký je jej prístup a pohľad na dané veci. Taktiež nezabúda ani na dôkladné nastavenie osvetlenia a prípravu miesta, na ktorom sa bude fotografovanie odohrávať.
Kristián hovorí o svojom spôsobe fotografovania i detailnejšie. Dôležitá pre neho je komunikácia so stylistom a to, aký bude základný výzor dievčaťa. Ak sú dané vlasy, make-up, prichádza na rád skicovanie ako pokus vytvoriť rôzne návrhy. Takto mu ku koncu zostane v hlave aspoň 9 – 10 silných obrazov. Potom si nechá dostatok priestoru pre plánovanie fotenia. Je vždy dobré mať v hlave takéto obrazy. Fotograf potom presne vie, ako fotiť. Predtým ako sa však začne samotné fotenie, si veľmi potrpí na špičkovú kvalitu osvetlenia v štúdiu alebo na mieste, kde sa fotenie bude odohrávať. Kristián je vo fotení perfekcionista a dáva si obrovský pozor na detaily.
Kristian Schuller radí budúcim módnym fotografom
- Verte v seba, nikdy nestraťte zameranie alebo smer, s ktorým ste začínali a pohnite zadkom. Každé ráno musíte vstať a ísť si za svojim cieľom.
- Na svojich fotografiách odveďte tvrdú prácu a nerobte chybu v tom, že si budete myslieť, že niečo na fotografiách nemusí byť zretušované. Musíte na svojich fotografiách pracovať poriadne.
- Musíte pracovať hlavne pred fotoaparátom a potom len dorobiť retušovacie práce. Pre mňa je veľmi dôležité robiť to takýmto spôsobom.
- Koncentrujte sa na dievča, ktoré fotíte a potom aj na osvetlenie.
- Potrebujete silný a spoľahlivý tím.
- Čím viac fotografujete a pracujete na sebe, tým lepším fotografom sa stávate.
Podľa Kristiána nie je dobré byť príliš rýchlo spokojný s fotografiou. Treba vždy porozmýšľať nad tým, čo vlastne naozaj fotíte. „Rozmýšľajte čo robíte, nie bum bum bum. Rozmýšľajte nad osvetlením, nad všetkým a všetkými. Spravte radšej menej obrázkov, ale kvalitných. Koncentrujte sa na to, čo chcete ešte predtým, ako vezmete do ruky fotoaparát. Premyslite si čo chcete a prečo to chcete“.
Kristián vydal aj vlastnú knihu s názvom 90 Days One Dream. V knihe navštevuje tie najkrajšie miesta na Zemi v spoločnosti mladých dievčat plných snov a túžob. Nezvyčajná a vzrušujúca výzva pre módneho fotografa, na základe ktorej vznikol aj módny projekt. Kniha má 219 strán a obsahuje aj 6 minútový film zo zákulisia.
Kristián Schuller je známy pre jeho veľkolepé a farbami hýriace fotografie. Tento veľmi ľahko rozpoznateľný štýl, plný farebnosti, nadreálnosti, je podstatne inšpirovaný divadelnými skúsenosťami z jeho detstva a filmami Federica Felliniho.
Na záver ešte jeden Kristiánov citát, s ktorým sa dokážem stotožniť: „Aké skvelé by bolo pre nás mužov, ak by každá žena na ulici, mohla nosiť vejúce šaty...“