Pred nedávnom som navštívila londýnsku výstavu fotografií v National Portrait Gallery Man Ray Portraits. Man Ray patrí medzi velikánov v histórii fotografie a jeho meno poznajú aj tí, menej zasvätení tomuto umeniu.
Vidieť jeho dielo priamo pred očami, s kontrastujúcou dobou dnešnej fotografie preplnenej komerciou a kopírovaním kopírovaného bez vlastného výtvoru, mu dodávalo omnoho väčší impakt na diváka.
Odprezentovalo sa tu vyše 150 starých printov a jeho kľúčových prác vyselektovaných z medzinárodných múzeí aj privátnych zbierok.
Výstava demonštruje Man Rayov revolučný spôsob prevedenia fotografických techník, ranné experimenty s farbou, prezentuje aj jeho publikovanú prácu vo zvučných magazínoch ako Vogue či Vanity Fair.
Man Ray, vlastným menom Michael Emmanuel Radnitzsky, sa narodil vo Philadeplhii v roku 1890. Bol jedným z vedúcich predstaviteľov dadaizmu a surrealizmu vo fotografii. I keď sám sa pokladal viac za maliara než fotografa. S jeho prácou i súkromným životom bolo úzko spätých mnoho známych umelcov aj celebrít.
Man Rayovu fotografiu nazývajú avantgardnou, prejavovala sa v novátorskom stvárnení diela prostredníctovm experimentov, nových objavov a autorovej bezhraničnej kreativity.
Mal veľa inšpirátorov počas svojho života, najmarkantnejším bol pravdepodobne Markíz de Sade. Tento zdroj inšpirácie, obsesia ženami viedla k prieskumu ženskej erotiky, evidentnej na množstve jeho fotografií. Snažil sa vytvoriť surrealistickú víziu ženského tela, dosahoval to najmä solarizáciou, orezmi, prevyvolávaním a inými technikami.
New York 1916 - 20
Jeho ranné fotografie približne z roku 1916, kedy vytvoril jeho prvý dadaistický autoportrét, boli ovplyvnené priateľstvom a spoluprácou s maliarom Marcelom Duchampom. Spolu s ním vytvoril viacero Duchampových portrétov a neskôr založili Anonymnú spoločnosť ako prvú kolekciu súčasného umenia v Amerike.
Paríž 1921 - 28
Po nie veľkých úspechoch snahy presadiť dadaizmus v New Yorku sa rozhodol nasledovať Duchampa do Paríža, kde strávil významné roky svojho tvorivého obdobia.
Man Ray pomocou experimentov otvoril cestu k abstraktnej fotografii, využíval pokusy s chemikáliami, koláže či fotomontáže, deformovanie obrazu pomocou optiky. Toto ho doviedlo k objaveniu fotogramu – pôvodne rayogramu.
Najznámejším je akt s husľovými kľúčmi na chrbte z roku 1924.
Paríž 1929 – 37
V objavoch bola najplodnejším obdobím spolupráca s modelkou a surrealistickou fotografkou Lee Miller. Spolu s ňou došli k objaveniu procesu solarizácie, kedy dochádza k čiastočnému prevráteniu tónov fotografického obrazu. Solarizácia sa síce objavila už pred ním, Man Ray ju však ako prvý aplikoval zámerne na vytvorenie umeleckého diela. Jej odhalenie došlo pôvodne náhodne pri vyvolávaní filmu, kedy Lee prebehlo niečo popod nohy a v rýchlosti zapla svetlo. Predpokladali, že to bola myš. Tento príbeh však po tridsiatich piatich rokoch replikovala odlišnou formou, kde namiesto myši vzniklo náhodné zablesknutie žiarovky v miestnosti a osvietilo tak film. Nech už bola príčina akákoľvek, viedlo ich to k hlbšiemu bádaniu a experimentovaniu s efektom solarizácie.
V roku 1934 vytvoril surrealistickú šachovnicu, fotomontáž 20 ďalších priateľov surrealistov. Spomedzi nich sú tam napríklad René Magritte, Max Ernst, Salvador Dalí, Joan Miró.
Hollywood 1940 – 50
Po Paríži sa opäť vracia do Ameriky, kde miesto múzy prevezme brazílska tanečnica Juliet Browner, ktorá zostane jeho celoživotnou partnerkou.
Počas tohto obdobia sa viac zameriava na maľbu a fotografiu posúva do úzadia, ktorú zúžil na potréty priateľov a známych ľudí z umeleckej sféry.
Jednou z jeho posledných fotografií v Amerike bol portrét Avy Gardner z filmu Pandora a bludný Holanďan.
Paríž 1951 – 1976
Po skončení vojny cestuje naspäť do Paríža, kde tvorí vo svojom štúdiu dvadsaťpäť rokov.
Píše svoju autobiografickú knihu Man Ray Self-portrait a prispieva svojimi prácami do početných retrospektívnych výstav.
Začína experimentovať s farebnou fotografiou a vytvára prvé farebné portréty Yvesa Montanda a Juliette Greco.
Bol obklopený ďalšími ikonami z umeleckého sveta, ich tváre sú zapísané v jeho fotografiách a človek v tichu žasne, ako sa títo velikáni navzájom poznali a ovplyvňovali. Na portréty mu stáli napríklad Jean Cocteau, Salvador Dalí, Marcel Duchamp, Max Ernst, Ernest Hemingway, Henry Matisse, Henry Miller, Pablo Picasso, Marcel Proust, Erik Satie, Catherine Deneuve, Ava Gardner.
Spätne porovnávajúc obdobie, v ktorom žil a ako ovplyvnil fotografiu, ktorá sa stala aj vďaka nemu plnohodnotným umeleckým vyjadrením, s dobou fotografie, ktorá je dnes, môže zavládnuť rozčarovanie. Práve preto si stále ceníme a obdivujeme kvalitu a jedinečnosť pôvodnej fotografie čoraz viac.
Zdroje informácií:
National Portrait Gallery
Wikipedia
Historical, Artisitc and Technical Aspects of the Sabatier Effect, William L. Jolly
The Art History Archive - Surrealism