Bleskové stretnutie Ephoťákov

Stará Sladovňa sa po druhý raz stala miestom stretnutia nadšencov fotografie z Bratislavy a širokého okolia. Aj keď tentoraz za podivných podmienok, ktoré si podnik sám nadefinoval. Záloha vo výške 200€, ktorú sme museli za večer utratiť, veru nepridala na sympatiách voči tomuto iste vychytenému reštauračnému zariadeniu.

Krátko pred šiestou vstupujem do lokálu. S fotobrašňou na pleci som ľahko identifikovateľný a tak niet divu, keď ma dvaja páni už sediaci pri fľaštičke červeného oslovili „Idete na stretko fotografov?" Tváre sa mi nezdali povedomé a ani nemohli, boli to kolegovia z Banskej Bystrice. Fúha, ale sa nám to parádne rozbieha, po nejakom čase iste budeme chodiť na vzájomné stretnutia po celom Slovensku. Bol som veľmi milo prekvapený.

Ani som si nevšimol a miestnosť sa začala plniť. Úsmevy, stisky rúk, krátke predstavovania nasledovali za sebou v takom rýchlom slede, že môj počítač na krku nestíhal ukladať na HD, som starší model, čo už s tým ... krátko pred siedmou narátam dvadsaťtri nadšencov a ďalší prichádzali.

Po úvodnom klasickom predstavovaní, čo niektorí, ktorí chodia pravidelne, považovali už za zbytočné, sa slova ujal Ľuboš. Malá poznámka... predstavovanie je veľmi dôležitým bodom, naša spoločnosť nie je nikdy tá istá, ľudia prichádzajú, odchádzajú, niekto niektoré stretnutie vynechal a iný ako ja márne loví v pamäti meno, ktoré by priradil k známej tvári. A tak opakovanie, tá matka múdrosti a populácie nie je nikdy na škodu.

Zlá akustika, nevhodné rozmiestnenie stolov a hluk, ktorý začal intenzívnejšie prenikať do miestnosti, ak sa to vôbec ako miestnosť dalo nazvať, takmer úplne zdecimovali Ľubošov krátky úvodný prejav. Skúsim ho v krátkosti zrekonštruovať.

Na základe aktivít, ktoré prebiehajú aj počas mesiaca, kým sa stretnutie pripravuje, sme prišli s určitými návrhmi, ktoré by mohli naše stretnutia posunúť do vyššieho levelu. Tak ako dnešné plánované predvádzanie bleskov, na ktoré sa podujal Peter alias Ice Dive, mali by i do budúcnosti naše stretká obsahovať podobné prvky. Tu sa fantázii ani ochote ostatných podeliť sa so svojimi skúsenosťami medze nekladú.

V spolupráci s ePhotom, ktoré nám podáva pomocnú ruku, by mohlo ísť napr. o prezentácie noviniek priamo na niektorých stretnutiach, kde si môžeme na niektoré doslovné divy techniky siahnuť a vyskúšať ich. Pomocná ruka má na svojej dlani aj ponuku zorganizovania a technického zabezpečenia premietacieho zariadenia, kde by sme mohli nielen okomentovať vlastné výtvory, ale aj spolu s odborným slovom posúdiť práce povedzme i profesionálnych fotografov. Aj v tomto smere sú možnosti neobmedzené. Určitou víziou , ktorá sa už začína rysovať,  by týmto „naprogramovaním" istej počiatočnej časti, mohlo prísť k zatraktívneniu našich stretnutí.

Ďalšou možnosťou je dohodnutie spoločných krátkych fotovýletov do blízkeho i širšieho okolia vo forme malých skupiniek či spoločného, povedzme aj dvojdňového výletu. Aj v tomto prípade zaznela ochota zo strany ePhota byť nápomocnými a opäť pomôcť po stránke technickej i poradenskej.  Nuž rozoberať by skutočne bolo čo, no niektoré slová sa k ušiam, hlavne tých vzdialenejších od Ľuboša, jednoducho nedostali.

Tím ePhota v silnom zložení potvrdil svojou účasťou záujem pomáhať a úzko spolupracovať s nadšencami fotografie nielen v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. A tak i nečakaná a tým milšia návšteva z Banskej Bystrice si odnášala isté prísľuby.

Potom sa už záujemcovia zhlukli okolo „bleskového" Peťa, ktorý nasledujúce hodiny mal skutočne čo robiť a načo odpovedať. Darmo, vidieť v praxi prácu s bleskami je stokrát lepšie, ako o tom študovať na internete či v literatúre, alebo skúšať na vlastnej koži snímača.

Ako vždy, aj teraz sa utvorili menšie hlúčiky diskutujúcich, rozoberajúce všetko od fotenia, cez kuracie plátky na lupienkoch kaktusu, až po medzinárodnú situáciu na hranici Beninu a Toga. Večer tak pokračoval podľa „presne nenaplánovaného" mustru. Napriek tomu, že čašník do nášho predplateného priestoru začal umiestňovať iných (cudzích) návštevníkov a bolo treba si začať svoje propriety strážiť, nálada naberala na obrátkach. Ani som si nevšimol a bolo pol jedenástej, čas, kedy sa pod perinou zvyknem tretíkrát obracať na druhú stranu. Pre mňa nastal čas odchodu.

Nedá mi, ešte zopár slov na záver.

V prvom rade treba nájsť iný, vhodnejší priestor tak pre tridsať ľudí. Poraďte, majte oči otvorené.  Mal by spĺňať kritériá, ako sú nároky na svetlo, uzavretosť od iných častí podniku, možnosť použitia prinesenej techniky, napr. projektoru a samozrejme, poskytovanie občerstvenia a nápojov...  Ak to zoberiem z tej úsmevnejšej strany, v ponuke by mali byť najmä tri druhy nealkoholického piva pre Ľuboša, šesť druhov normálneho pre mňa, štyri druhy tequíl pre Peťa, po päť druhov bylinkových čajov pre Leta, kompletný post-mixový servis vrátane tonikového nápoja, doplnený kofolou pre vodičov, osem druhov whisky pre Jula... máte ešte niekto nejakú drobnú požiadavku?

V druhom rade by som chcel poprosiť všetkých ostatných o nápady a rady, o návrhy na zorganizovanie fotovýletov, miniworkshopov, kde sami sebe môžeme pomáhať s vysvetľovaním a radami, samozrejme okrem iných zábavných činností. Nemusí ísť hneď o výlet na Matterhorn, máme aj Sandberg, nemusíme hneď do Dominikánskej, máme aj Gabčíkovo, Vojku, Bodíky, nemusíme hneď k vatre na Kráľovu Hoľu, máme aj Železnú Studničku a Červený most ...

Teším sa na ďalšie stretnutie, prípadné rady a nápady môžete posielať aj na mailovú adresu paveljma@gmail.com.

Vlastný pohľad na atmosféru si môžete vytvoriť aj zo záberov v článku a z priložených fotografií, ktoré som všetky obdržal od Zoliho, Ľuboša a Rada, alias Onehlaf-a.

Prišli aj zástupcovia ePhoto. Dominik Bugár a šéfredaktor Julo Kotus.