Nastal deň D, počasie akoby si uvedomilo svoju pojašenosť a prispôsobilo sa očakávaniam, ktoré ľudia od neskorého leta majú. Hurá! O 13:00 byť na parkovisku, to bola moja základná úloha minulej soboty, keďže ako jediný poučený svedok som presne vedel, kde povestné račianske písky sú.
Napriek obetovanému poldňu venovanému prieskumu terénu a zoznámeniu sa s miestom konania prvého stretnutia užívateľov portálu v prírode musím, chtiac-nechtiac, priznať veľkú dávku neistoty pri vedení zhruba desiatky členov v prvej skupine. Prudké stúpanie v onej dĺžke troch kilometrov nám v horúcom letnom dni dávalo zabrať a na predpokladané miesto sme dorazili zhruba o 13:40. Po odbočení z lesnej asfaltky sa ukázalo, že prístrešok tu síce je, ale lúka, ktorú mi mrco ukázal, sa záhadne zapatrošila medzi stromy, škriatkovia preusporiadali prístupové cesty a vôbec, celá lokalita mi prišla akoby matrixom prekreslená...
Medzitým nás dobehla druhá skupina, vedená letom, našťastie, dostatočne unavená na to, aby s nami pokračovala v hľadaní správneho miesta, pretože, ako správne tušíte, tí, ktorí uverili, že viem, kam ísť a boli medzi nimi i parťáci z tretej skupiny vedenej IceDiveom, boli sklamaní a po trase kus tam a kus späť sme skončili pri prvom prístrešku. Napokon, ohnisko bolo blízko, priestor dostatočný a po poľných cestách okolo bolo možné kočíkovať ďalšiu generáciu malých fotografov.
 |
Moja manželka tvrdí, že mám sklerózu, ja toto topologické tápanie pripisujem faktu, že sme s mrcom prišli lesom a nie po asfaltke a akosi mi neutkveli v pamäti prístupy z opačnej strany - napokon, kým sme sa my zdravotne poprechádzali, chalani zistili, že lúka, ako ju ja popisujem, je hen kúsok týmto smerom, no už je obsadená. Našťastie, zlosť prítomných si zlízol chudák neprítomný mrco, ani tak nie preto, že reklamovanú lúku sme napokon nechali nepoškvrnenú, ako skôr kvôli tým litrom potu, ktoré boli potrebné na to, aby človek prišiel aspoň po prvý prístrešok. Ja som sa svoj kiks a zle zvládnutú logistiku snažil napraviť aspoň kalíškom domácej. Karol síce povedal, že by som jej potreboval za demižón, ale on rád žartuje.
 |
Hlad a smäd po takmer hodinovom šliapaní urobil svoje - nelenili sme, v okamihu sme začali zakladať oheň a chystať zásobu dreva nielen na dobu nasýtenia sa, hlavne na noc. Odhodlanie prespať deklarovali hneď viacerí - koma, granko, polal... S letom a grankom sme natiahli šnúru pomedzi stromy, nevyhnutnú podmienku pre akciu FOTOLES a po chvíli sa na šnúre začali hompáľať prvé fotografie.
 |
Nasledovali hodiny lesného hodovania - vôňa špekáčikov, klobások, slaninky, kuracích rezňov a samozrejme chuť všakovakých aperitívov a neodmysliteľného nealkoholického piva pre šoférov sa miešali s vôňou dymu a lesa. Pri malom ohníku sme sa postupne striedali, posedávajúce a postávajúce skupinky si určite mali čo povedať. Street maniaci - onehalf a Julo, bleskári vedení IceDiveom, ktorý do lesa priniesol vari pol štúdia, dokumentaristi, všetci dookola či už s malými kompaktami alebo naopak veľkými čiernymi kravami a samostatná kategória - bear. Bear má veci, ktoré sa hádam ani nevyrábajú a na každú disciplínu má tú správnu výbavu a, čo je dôležité - vie to. Stačilo spomenúť, že si chcem kúpiť stovku makráč, nezaváhal - „...mám ho tu, ten starší, chceš vyskúšať ?" Jasné, že chcem. A chcem aj tú stovku, ak tá stará kreslí tak dobre, tak tá nová, no mňam, mňam...
 |
Vizuálne medzi nami - mimochodom, bolo nás 35 - aspoň toľko ospravedlneniek som rozdal, vynikal bafoart so svojím neodmysliteľným sombrerom. Mne neustále pripomínal kreslenú postavičku zo žuvačky Pedro - dúfam, že sa nenahnevá, pre mňa je to príjemná asociácia. Zaujímavý bol aj jeho nábojový pás, určite boli do rána všetky patróny vystrieľané. Bafo bol občas náchylný svoje sombrerko požičať aj na iné hlavy, a tak sme si ho postupne obuli viacerí.
V istom okamihu okolo nás prechádzalo policajné auto - Nissan Pathfinder našej polícii svedčí, hneď sme mali pocit väčšej svetovosti - evidentne hliadkovali a kontrolovali zákaz vjazdu do tejto oblasti, popri nás spomalili a skúmavo si nás obzerali - horí ohník - to sa dalo čakať, sú tu kočíky s deťmi - na to sú asi tiež zvyknutí, no šnúra plná fotografií im zrejme neprišla ako každodenný zjav, ajsove dáždniky a statívy s bleskami spracovávali dlhšie než opilca za volantom, zopár nás fotilo hlava-nehlava - tiež výjav, ktorý nie je zrejme dennou rutinou a do toho Bafko so svojim sombrerom - no naozaj by som chcel vidieť hlásenie z tejto okružnej jazdy. Ktosi utrúsil: „... a teraz nám prídu povedať, že sa tu nesmie zakladať oheň, fotiť a zhromažďovať sa..." A ktosi vtipne odpovedal: „Tak to sme v riti hneď trikrát!"
 |
 |
Ani sme sa nenazdali a o 18:10 nastal čas zhodnotiť víťazov FOTOLESA. Hodnotenie realizoval každý účastník pripnutím spinky, ktorú dostal s ospravedlnenkou. Celkovo bolo pridelených 31 spôn. Štyri sa stratili -mladý indián koma spinku stratil, čestne priznal, že vypadnutím do lístia, takže bobríka za úprimnosť a pravdovravnosť má istého, no strata na úrovni 10 % je prijateľná. A fanfáry pre víťazov - sese suverénne uchmatla prvé miesto s desiatimi spinkami, celkom jasne zabral druhé miesto bafoart so siedmimi spinkami, no nastal problém na treťom mieste, o ktoré sa svorne podelil staleusmiaty s Ľubošom (nick neviem) s počtom spiniek po päť. Nastala situácia, ktorú sme nepredpokladali, našťastie ePhoto vybavilo Jula dostatočným počtom tričiek a dodatočný rozstrel nebol potrebný. Udelený počet tričiek tak presiahol počet hodnotených miest.
 |
Onehalf prišiel s nápadom skomentovať fotografie tak, že by každý povedal ku každej fotografii, čo sa mu páči a čo nie. Určite nie zlý zámer, no 35 účastníkov krát 21 fotografií = večnosť, to bol taký praktický zádrhel. Rado fotografie skomentoval, no nenašiel sa nikto ďalší, kto by nabral odvahu, to bol druhý zádrhel. Všimol som si však, že debata dvojíc-trojíc pri fotografiách prebiehala v podstate celý čas - a o to išlo. Prvý ročník FOTOLES-a máme viac-menej úspešne za sebou, ak bude druhý ročník, umožníme výstavu viacerých fotografiií od jedného autora. Mimochodom, dúfam, že mi staleusmiaty zbalil šnúru.
Nastala hodina odchodu - aspoň teda pre maminy s deťmi, starších i mladších, ktorým okolnosti nedovoľujú oddať sa lonu prírody i v noci. Bohužiaľ, patrím do tejto skupiny aj ja. A tak príbehy, ktoré by stáli za literárne stvárnenie a boli vyhradené len nočným vtákom, napísať nemôžem.
Pevne verím/e, že sa Vám napriek vzdialenosti a miernemu chaosu na začiatku páčilo - Bratislava holt nie je Orava a les priamo v Bratislave je veľká vzácnosť, preto treba mrcovi poďakovať za tip - myslím, že miesto malo svoje čaro.
A srdečne pozdravujeme účastníkov celoslovenského ePhoto stretka, ktoré sa uskutoční tento víkend, želáme dobré počasie a dobré svetlo!
Galéria
Ľuboš Mišáni
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
Pavol Obora
 |
 |
 |
 |
 |
Peter Németh
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Michal Lindner
 |
 |
Peter Škodáček
 |
 |
 |
 |
Pridaj komentár
