Píše sa rok 1809 a na lúke na pravom brehu rieky Dunaj, na predmestí mesta Pressburg, sa usadili vojská francúzskeho cisára Napoleona.
Dňa 3. júna 1809 francúzske vojsko po generálnom útoku Petržalku obsadilo, Rakúska posádka sa utiahla do Reduty na predmostí. V noci z 26. na 27. júna 1809 spôsobili francúzske vojská pod vedením generála Dessaixa, zo svojich petržalských palebných základní, Bratislave značné škody.
Zhorelo vtedy 143 domov, zahynulo mnoho ľudí a materiálne škody prevýšili milión zlatých. Prudké boje sa odohrávali aj v oblasti kostola na brehu Pečenského jazera, kde malo francúzske vojsko vybudované zákopy, z ktorých ostreľovalo Bratislavský hrad.
Obrana Bratislavy však odolala a otvorila Napoleonovi brány až na základe prímeria po Rakúšanmi stratenej bitke
pri Wagrame a Znojme.
O obliehaní a ostreľovaní Bratislavy dodnes svedčia delové gule, ktoré aj po 190 rokoch zostali v múroch niektorých bratislavských domov. Nájdete ich napríklad v múroch Starej radnice na Hlavnom námestí či Nemocnice Milosrdných bratov na Námestí SNP.
Tak takto sa to udialo skoro už pred 200 rokmi.
Ale v roku 2008 sa boje odohrali trochu inak ... Francúzske a rakúske vojská si rozložili svoj stanový tábor v sade Janka Krála pri obchodnom centre Aupark. Už v piatok (27. júna) začali Napoleonské vojská ostreľovať Bratislavu delostrelectvom.
Ale hlavné boje o obsadenie Bratislavy sa chystali na 28. júla. Počasie prialo, nebolo veľmi horúco. Zatiaľ, čo sa jednotlivé vojská v stanovom tábore pripravovali, trochu som si to tam poobzeral a porobil pár záberov. Poučený z Červeného kameňa som si išiel asi 30 minút pred samotným bojom hľadať vhodné miesto na fotenie. To som
bez menších problémov našiel a usadil som sa tam. Trochu som cez hľadáčik skontroloval vhodnosť miesta. Bolo super, skoro v strede bojového poľa.
Priznám sa na takomto veľkom bojovom predstavení, na ktorom takmer dve stovky vojakov v dobových uniformách predvedú reprízu skutočnej bitky z roku 1809 a v nej sa budú brániť pred zúrivými napoleonskými vojskami, som ešte nebol.
Bolo to ohromujúce a človeku pomaly tuhla krv v žilách keď spustili paľbu delá, ktorých tam bolo približne 15. Tlaková vlna bola citeľná a je možné, že sa to mohlo trochu aj odzrkadliť na neostrosti fotiek.
Canon nastavený na Aparture priority a AI Servo vykonal dobrú prácu. Nasadené L-ko 70-200/2,8f nechalo po celý čas odpočívať 24-70/2,8f, ktorá sa dostala k slovu iba v stanovom tábore, predsa len sú to veľké vzdialenosti a pri neznalosti „choreografie" sa to ukázalo ako dobrá voľba.
Problémom sa ukázalo pri spracovávaní fotiek dym ktorý produkovali všetky strelné zbrane a v najväčšej miere delá.
Mal som nasadení aj „systémak", aj som ho využíval s nastavením kompenzácie blesku -2/3 EV, ale v konečnom dôsledku nemal účinok. Celkovo som mal nastavenú ISO 200 a -2/3EV kompenzáciu.
Tak ako história káže nakoniec rakúske vojská prinútili Napoleonské regimenty k ústupu. Samozrejme ako je zvykom
na takýchto akciách, všetci ožili a priateľsky odišli do tábora na zaslúženú večeru a korheľ piva.
Predstavenie bolo úžasné a naurčito zanechá vo mne stopy. Aj keď podľa ohlasov ktoré som počul okolo seba, neboli boje zo strany účinkujúcich tak precítené ako na iných „predstaveniach". Po boji som sa zvítal aj s našim Azazielom, ktorého prítomnosť som tušil. Dúfam, že tam boli aj iný E-photo-isti.
Na záver ešte jeden postreh, ktorý zvážim do budúcna, je zakúpenie „štupľov do uší".
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Pridaj komentár
