Po nedeľnom výstupe na Krippenstein, sme na pondelok naplánovali oddychový deň. Ráno sme sa odviezli k jazeru Vorderer Gosausee s nádherným výhľadom na ľadovec Dachstein.
Už cestou nás v príjemnom rannom svetle uchvátil pohľad na mierne zvlnené údolie s typickou alpskou dedinou Gosau, ale aj monumentálny hrebeň Gosaukamm.
Viacerí z nás tak využili možnosť nafotiť oku lahodiace krajinárske fotky za dobrého svetla.
Pri jazere sme zaparkovali autá a rozhodli sa opäť využiť možnosť a skrátili si cestu ku horskej chate Gablonzer Hütte (1550 m n.m.) lanovkou.
Julo zobral do ruky kreslenú mapku, ktorú si vzal z lanovky (keďže riadnu mapu som zabudla v hoteli) a padlo rozhodnutie - „Poďme tu na Donnerskögel!" Veľmi sa mi síce nepozdávalo plánovať túru podľa takejto „omaľovánky", ale povedali sme si, že to vyskúšame, veď vrátiť sa môžeme kedykoľvek.
Opäť sme sa rozdelili na dve skupiny - na tých ktorí sa rozhodli zostať v nižších nadmorských výškach a tých ktorí zatúžili dobiť alpský končiar.
Keďže som patrila ku skupinke šiestich nadšencov, ktorí sa rozhodli zdolať jeden z vrcholov majestátneho Gosaukamm, môžem vám podať iba tie naše zážitky.
Neviem prečo, ale keď sme od hornej stanice lanovky pozerali na vrchol, na ktorý sme sa chystali vystúpiť, vôbec nám to nedošlo... Prvé zapochybovanie prišlo po tom, ako sme prechádzali okolo smerovej tabule. Trasa na Donnerskögel (2054 m n.m.) bola označená čiernou farbou (trasy v náročnom teréne určené pre skúsených turistov). Prišlo ďalšie zneistenie, ale chlapi (v tejto turistickej zostave som bola jediná baba) ma opäť presvedčili, že veď keď to bude zlé vrátime sa.
Začali sme vystupovať strmým svahom na neprívetivo vyzerajúci štít. Čo budem popisovať, fotky hovoria sami za seba. Hoci sme sa zhodli na tom, že cesta po ktorej sme stúpali k vrcholu, sa na nich zdá menej strmá ako bola v skutočnosti.
 |
 |
 |
 |
Miestami sme vyslovene liezli a miestami sa vyhýbali s vracajúcimi sa turistami na exponovanom chodníku. Našťastie všetko dobre dopadlo a my sme si mohli vychutnávať pohľad na Gosausee z vrchola, ktorý zdola vyzeral viac než hrozivo.
 |
 |
 |
 |
 |
Cesta späť trvala o niečo kratšie, no vyžadovala o to viac pozornosti. Nohy už boli roztrasené a telo túžilo po odpočinku. Teda aspoň moje, tie chlapské stále rojčili o pive, ktoré ich čakalo na chate dole. Možno aj preto nám trojica pivachtivých chlapov - 2x Peťo a 1x Julo - zakaždým utiekla a čakala o hodný kus nižšie.
Keď sme dorazili k chate, veľmi som sa udivila, lebo tí, ktorí najviac snívali o pive zrazu namiesto neho schytili do rúk fotoaparáty. Slnko totiž kleslo a vyžarovalo atraktívnejšie šikmé lúče, v ktorých to okolitej prírode veľmi pristalo.
 |
 |
 |
 |
Pod lanovkou sme sa pri jazere opäť zišli a ponáhľali sa na chutnú večeru do hotela. Stiahnuť fotky a rozprávať o nich až do rána bol zážitok. Opäť sme sa všetci presvedčili, ako je dôležitá konfrontácia s ostatnými a aj to, aký sme každý iný a každý vidíme tie isté veci inak.
Galéria súťažných fotografií účastníkov výletu:
|
Juraj Gažo |
|
Peter Michalik |
|
Peter Botlo |
|
Martin Kovačík |
|
Richard Sládek |
|
Janka Sedláková |
 Vanda Stowasserová |
|
Zuzka Šefčovičová |
|
Peter Németh |
|
Ľuboš Mišáni |
Súťaž o poukážku na nákup v ePhotoshope tentoraz získal Ľubo, so svojou (akože inak) štvorcovou fotografiou. Zábava pri dobrom vínku pokračovala na izbe našej babskej dvojice - Janky a Zuzky, kde sa nám o veselú náladu staral hlavne Martin.
Neskoro, vlastne skoro ráno sme sa pobrali do postelí, keďže sme na posledný deň mali pripravený výlet do miestnych soľných baní.
Ilustračné fotografie a fotografie prírody v článku: Peter Németh, Laco Biath, Majka Kotusová, Julo Kotus
Pridaj komentár
