Prvý piatok v mesiaci, dohodnuté pravidlo pre naše pravidelné stretnutie, hádam nevyšiel nikdy. Pre august a september sme naplánovali akcie v teréne na soboty a vyššia moc mimo nás napokon zariadila septembrové stretnutie na nedeľu. Tak trochu stretnutie skalných, tak trochu workshop, tak trochu nedeľnej pohody a tak trochu exotického ohňa na sklonku studeného podvečera.
Celý minulý týždeň sme s napätím pozorovali počasie, až napokon prišla obávaná správa - vážení, posun, počasie nám v sobotu nepraje. No nebola to zlá správa pre každého, posun na nedeľu umožnil účasť ďalším záujemcom, až náš počet dosiahol takmer úctyhodnú tridsiatku.
A ako bolo? Nuž takto - nebudete veriť, ale miesto, kde bolo treba parkovať, som našiel hneď na druhykrát, dorazil som pár sekúnd po Julovom a Majkinom príjazde, čím som potešil predovšetkým Jula, pretože istota, že bude musieť ťažký benzínový generátor terigať do prudkého kopca sám, sa rozplynula. Než som si pripravil svoje vybavenie, dorazil Karol s Izzinom, čo nesmierne potešilo mňa, pretože istota, že ťažký generátor budeme vliecť celý čas s Julom, sa tiež rozplynula. Vyrazili sme - do 18:00 zostávala necelá poldruhahodinka a okrem patálie s generátorom nás čakali povinnosti - pripraviť drevo na oheň, spojazdniť generátor, nachystať ražne na opekanie, počkať na účinkujúcich - Duo Aratron Aspis, majstrov na oheň a Martina (Vrabka), majstra pre záblesky.
Foto: Ľuboš Mišáni |
Foto: Karol Srnec |
Foto: Ľuboš Mišáni |
Všetci účinkujúci prišli medzi prvými, pomohli sme s rozložením vybavenia, založili oheň a mali dostatok času na kus reči - no, kto by povedal, že miesto starého kameňolomu bolo pred mnoho miliónmi rokov rokov okrajom šelfu mora? A že taký lampový olej, ako surovina do pusy pre ohňový záblesk, je oveľa nebezpečnejšia pri vdýchnutí = smrť, než pri prehltnutí = plastická mapa v trenkách?
Foto: Ľuboš Mišáni |
Foto: Karol Srnec |
Postupne sme sa nazbierali všetci a do času vytúžených 15 minút, po ktoré malo zmysel fotiť efekty ohňovej show, zostávali takmer dve hodiny. Aby nešlo o premárnený čas, Martin sa ujal rýchlej prednášky o teórii záblesku, kombinácii svetla a o špecifikách medzi vzťahmi clony, času a záblesku. Fotografovanie - maľovanie svetlom tu bolo naplnené do bodky. Julo sa medzitým dobrovoľne podujal plniť úlohu proviantného dôstojníka, ani tak nie kvôli tomu, aby si zabezpečil stály prísun stravy, ako skôr kvôli prekonaniu ostychu prítomných, ktorí akoby sa nechceli chopiť ražňov a vôňu špekáčikov si nad ohňon vychutnať vlastnými silami. No skrátka a jasne, nechcel tie zásoby vliecť naspäť.
Foto: Ľuboš Mišáni |
Martin medzitým prešiel od slov činu a keďže nežnejšia polovica dua Aratron bola vynikajúcim objektom na fotografovanie, prišla možnosť pretaviť slová do snímok. Naaranžovanie modelky, príprava paraboly, zábleskov, odraziek a za zvuku drnčania generátora v pozadí sa čistinka s obrovským kameňom zrazu zmenila na scenériu z filmu žánru sci-fi. Už menej fantasticky znel technický zádrhel - generátor zrejme ničí poistky a zostáva nám jedna funkčná výbojka. Nedobré znamenie pre vidinu večerného fotenia. No nebol by Izzino Izzinom a Karol Karolom, keby nevytiahli svoje pomaly legendárne systémové blesky a skvelou improvizáciou priblížili možnosti náhrady veľkého profesionálneho zábleskového zariadenia malými systémovými vypalovákmi.
Pomaly sa blížil čas vhodný na fotografovanie zlatého klinca programu, a tak rýchle pokyny zo strany Martina - experimentujte hlavne s časom, rýchle bezpečnostné pokyny zo strany účinkujúcich - kde stáť, kde nestáť, kam až môže doletieť nebezpečná kvapka horľaviny - no sranda bokom, keby som náhodou vzbĺkol, neviem či by mi uznali záruku. Hurá na fotenie!
Foto: Ľuboš Mišáni |
A hoci sme sa celý týždeň obávali dažďa, šťastena s počasím sa napokon na nedeľný večer spriahli natoľko, že oblohu vyčistili úplne dočista, čím nám bohužiaľ pozadie stratilo na atraktívnosti a slnko za horizontom už nemohlo svojou troškou prispieť k maľbe červenkastej mráčikovej oblohy. To už je ale faktor, ktorý niekedy zahrá a niekdy nezahrá do karát, napokon, studená tmavomodrá obloha mala tiež svoje čaro. Našťastie ustal nepríjemný podvečerný vietor, a tak aspoň riziko, že z bezpečnostných dôvodov nebude možné ohne rozhorieť, pominulo.
Ukázalo sa, že nielen Izzino s Karolom sú majstri improvizácie a jednoduché, no geniálne riešenie záblesku pre všetkých znelo takto - nastavte dlhší čas, počkajte na odpočítanie a chyťte si záblesk - tri, dva jedna, prááásk! Tri, dva, jedna, prááásk! Moment, vyhoreli náplne, dáme iné, zapaľujeme a ideme - tri, dva jedna, prááásk!
Foto: Ľuboš Mišáni |
Poznáte tie rady o tom, ako by si mal každý skontrolovať kartu a batériu pred tým, než ide fotiť? Áno? Aj ja. Len si neviem vysvetliť, prečo práve vo chvíli, keď som mal pocit najlepšieho záberu mi zrazu pohasol display a foťák skapal ako dobre trafený bažant. No nič, poklus k brašni síce v podmienkach bezvetria no v tme ako v rohu, rýchla výmena batérie skrehnutými, chladnými rukami, čo až taká rýchla výmena nebola, beh naspäť - našťastie smerom k svetlám. Tri, dva jedna, prááásk, super, nebolo všetko stratené. Pár záberov, foťák nereagoval, pozriem na display, karta plná. Našťastie, prestávočka, výmena náplní, horúčkovito prezerám mizerné a rozmazané fotky a snažím sa ich zmazať čo najviac. Čo toto má byť? Veď tam mám 16 GB kartu, prázdnu, sformátovanú. Nie, nemám, zisťujem dodatočne, mám tam akýmsi nedopatrením kartu s kapacitou 4 GB, čo bolo v danej chvíli žalostne málo. Ďalší beh k brašni odmietam tak isto ako nezištnú ponuku na prázdnu kartu od Riša s Julom, ktorí mi stáli za chrbtom a moja situácia im prišla vcelku vtipná. Nastupuje muž a ide chrliť oheň, okolie sa rozžiari, cítime silný teplý závan. Fúú, oriešok, naštasie jeden záber so systémovým bleskom môže byť. A opäť ohnivá žena, opäť záblesky, tri, dva, jedna, prásk! A ešte raz muž, tentokrát žongľuje s horiacimi paličkami a päť oriešok - záblesk tomu nepomáha, zapíname systémové blesky a nasleduje salva svetelných výstrelov do očí umelca - zapotáca sa, paličky podozrivo letia - „...ľudia neblbnite !", no profík sa nezaprel, nielenže udržal balans na šmykľavom kameni, no napokon aj horiace paličky dostal elegantne pod kontrolu bez toho, aby spadli na zem. Svetelný teror vydrží až do konca, predstavenie končí, noc začína. Tlieskame a skláňame hlavy nad displejmi, podarilo sa aspoň niečo?
Foto: Richard Sládek |
Polhodinku po fotení sú veci bezpečne uložené v aute, výbojka napokon vydržala a po vypnutí generátora sa priestorom nieslo nádherné, chladné ticho. Zopár nás zostáva postávať pri ohni, Julo ponúka víno, afterparty trvala do zhruba 22:00, to ja som už bol 30 minút na ceste domov.
Foto: Richard Sládek |
Akcia sa podarila. Podarila sa v rozmere, ktorý dáva nádej do budúcna, že niečo podobné bude mať zmysel zorganizovať opäť - je to signál predovšetkým pre ePhoto, že okrem klasických, máločlenných workshopov by mohla byť alternatívou takáto masovejšia akcia, taký ,,workšopík light", niečo zaujímavé, za príjemnú cenu. Otázkou samozrejme je, čo by mohlo zaujať a aký by mal byť program.
Galéria
Martin Brojo
Ivan Buštor
Stano Jendek
Štefan Káčer
Jana Marková
Ľuboš Mišáni
Karol Popovič
Peter Praženka
Zuzana Šefčovičová