Izzino niekde zohnal dva lístky na dvojdňové preteky Reunault World Series, ktoré sa konali na maďarskom okruhu Hungaroring. Predpokladal by som, že cesta k tomuto známemu okruhu, kde sa konali aj preteky Formule 1, bude lemovaná smerovacími tabuľami, už od Budapešti. Počas celej cesty sme ale nenašli jedinú značku, tabuľu, či billboard, ktoré by nás nasmerovali. Mali sme GPS, ale ani priamo v dedine, kde leží okruh, nebola ani jedna smerovka. Izzino to vyriešil tak, že išiel tam, kde išlo najviac áut.
Pri vstupe predvádzal Renault svoje bežné aj upravené autá. Foto: Peter Praženka.
Hungaroring je veľký komplex s množstvom parkovacích miest a my sme išli azda na to najvzdialenejšie. Prišli sme ako bežní návštevníci a hneď nazačiatku obehli dostupné miesta okolo trate. Na niektorých miestach sa dalo dostať k trati pomerne blízko, až som bol prekvapený. Prístupné boli aj boxy jednotlivých pretekárskych tímov.
Tribúny nám nevyhovovali. Foto: Peter Praženka.
Pustili sme sa teda do fotenia. Ja som čoskoro zistil, že 200 mm na Full Frame zrkadlovke je málo a len som závidel Izzinovi jeho 400 mm bielu rúru na APS-C Sony A700. Kde ja som mal autíčko na autodráhe, mal on detailný záber. Keď sme si chceli nájsť lepšie miesto, už nás organizátori nepustili. Skúšali sme fotografovať spoza plota. Pri plne odclonenom objektíve nevadilo ani keď som mal pletivo priamo pred šošovkou. Na fotografiách to nevidieť. Iné bolo, keď som skúšal panning, kde som musel pricloniť. Na všetkých fotografiách bolo pletivo zreteľné. Bol som ale rád, že som nafotil aspoň ako tak použiteľné fotografie. Ak k tomu doplním nejaké ilustračné fotografie z boxov, nepôjdem domov s prázdnou.
Pri panningu, kde musel byť objektív priclonený, je pletivo plotu rušivé. Foto: Karol Srnec.
Situácia sa ale poobede radikálne zmenila. Izzino si vzal do hlavy, že nás pokúsi akreditovať. Navštívili sme Medial Center, odkiaľ nás poslali do Acreditacion Center. Nám nikto nič nehovoril po anglicky (vlastne nikde nikto po anglicky nevedel) a odtiaľ nás poslali späť do Medial Center. Iziino, už trochu nasrdený, tam konečne našiel niekoho, kto vedel aj inú reč, ako maďarčinu. Svojim mrštným jazykom z nás urobil zástupcov slovenského Renaultu, v čom mu pomohol aj jeho výzor ovešaného profesionála, a zohnal pre nás dve akreditácie. Od tohto okamihu sme mohli ísť všade, visačka na krku bola zázračná. Na štartovací rošt, do zákulisia, boxov. Kamkoľvek k trati nás zaviezol minibus. To bolo blaho pre naše uchodené nožičky.
Na podujatí bolo cca 120 novinárov. Tých so skutočne profesionálnou fotovýbavou by ste spočítali na prstoch jednej ruky, takže sme medzi nich dobre zapadli a patrili sme medzi “elitu”.
Konečne v boxoch. Foto: Karol Srnec.
Izzino v akcii. Foto: Karol Srnec.
Najzaujímavejšie sú na trati zákruty a zároveň najnebezpečnejšie. O tom sme sa presvedčili hneď niekoľkokrát, keď sa na nás rútila formula, či cestný špeciál jazdca, ktorý nezvládol riadenie. Takže sme si užili aj trochu fotografického adrenalínu. Na šľak trafenie, v takejto situácii, sme obaja mali fotoaparáty nastavené na panning. S dlhým časom sme tak zachytili len šmuhy. Murphyho fotografický zákon: “Keď sa niečo deje, máš fotoaparát prestavený tak, že to nikdy neodfotíš”.
No ale konečne som bol aj ja tak blízko, aby som nafotografoval miniatúry. Najväčším zážitkom bola príprava na štart, ten frmol v boxoch, skrehnuté krásavice s tabuľkami, fotografi pobehujúci medzi autami.
Nie každý dokončil preteky. Foto Karol Srnec.
Keď máte fotoaparát nastavený na panning a potrebujete pohyb zmraziť. Foto: Peter Praženka.
Program bol pestrý a okrem samotných pretekov sa bolo na čo pozerať aj mimo trate. Renault predstavil svoje portfólio bežných komerčných modelov, ich upravených športových verzii a nechýbali ani prototypy. Časť areálu bola vyhradená historickým, nákladným a hasičským autám.
Veľká plocha patrila všemožným starším aj novým štvorkolesovým tátošom Renault. Foto: Peter Praženka.
Formula Lotus bola najrýchlejšia a najhlučnejšia. Foto: Karol Srnec.
Prejazd driftujúcich kamiónov bol asi najsilnejším zážitkom. Foto: Karol Srnec.
Najfotogenickejšie boli Megany. Foto: Peter Praženka.
Medzery medzi jednotlivými pretekmi vypĺňali organizátori zaujímavými ukážkami jázd. Okrem vytuningovanej legendy Renault R5 sa predviedla formula Lotus, pretekárske kamióny a demo tím na Renaultoch Megane.
Pretekov bolo niekoľko a predstavili sa na nich jazdci Formuly 2.0, Formuly 3.5 a Eurocup Megane Trophy. Miestne celebrity nežného pohlavia si zajazdili na Lotusoch Elise.
Jedna z celebritných pretekárok. Foto: Peter Praženka.
Príprava na štart. Foto: Karol Srnec.
Tradičná oslava víťazstva. Vôňu šampanského sme cítili aj na vzdialenosť niekoľkých metrov. Foto: Karol Srnec.
Podvečer sa zamračilo, zotmelo, začalo pršať a to bol signál pre náš odchod. Niekoľko hodín fotografovania s ťažkou technikou si vybralo svoju daň a unavení sme sa preto pobrali domov.
Čo sa mi osvedčilo a čo nie?
Keďže som momentálne bez vlastného fotoaparátu, zobral som so sebou redakčný Canon EOS 5D Mark II s objektívom EF 70-200/2,8L USM, čiže starší model bez stabilizátora. Okrom toho som už nemal nič. Na rozdiel od Izzina som behal naľahko, len s koltovým puzdrom Lowepro.
V zákrutách bolo potrebné použiť krátky expozičný čas. Foto: Peter Praženka.
Po väčšinou sme sa ale oddávali panningu. Foto: Peter Praženka.
Pri troche šťastia k vydarenému panningu pribudli aj plamene šľahajúce z výfuku. Foto: Karol Srnec.
Pri panningu by sa mi zišiel stabilizátor. Pri časoch pod 1/60 s. už som mal takmer len odpad. Na fotoaparáte som mal nastavený stredový senzor v situácii, kedy sa autá rútili oproti mne, už kontinuálne zaostrovanie nestíhalo. Zaostrovanie je jednoducho slabina inak veľmi slušne fotiaceho Canonu EOS 5D Mark II.
Pri snímaní pretekov som mal expozíciu nastavenú manuálne. Tmavý asfalt a meniaca sa farba a jas vozidiel spôsobovali, že expozícia bola takmer pri každom zábere iná. Manuálnym nastavením som dosiahol rovnomernejšie výsledky.
Skúšal som fotografovať s krátkymi aj dlhšími časmi. Ak porovnám fotografie, pri dlhších časoch sú fotografie omnoho dynamickejšie. Nie vždy sa dá ale takto fotografovať, najmä v zákrutách sa panningovať nedalo.
Na štartovacom rošte a v boxoch som uplatnil aj externý blesk. So sebou som mal jednu 16GB kartu. Keďže som fotografoval do RAW-u, veľa času som trávil vymazávaním nevydarených záberov, aby som uvoľnil trochu miesta.
Len som tíško závidel. Foto: Peter Praženka.
Snímanie videa so zrkadlovkou v praxi. Foto: Karol Srnec.
Izzinova výbava
Oproti Izzinovi som bol vybavený priam sparťansky. Mal so sebou dva fotoaparáty Sony, konkrétne Full Frame A900 a APS-C A700. K tomu profesionálny pevný objektív Minolta AF 400/5,6, transfokátor Minolta AF 80-200/2,8, Carl Zeiss 16-35/2,8 a možno ešte aj niečo naviac. Kombináciou objektívov a tiel sa dokázal prispôsobiť akejkoľvek vzdialenosti od trate. Pri panningovaní bola plusom aj vstavaná stabilizácia.
Záver
S fotografovaním motoristického športu mám len malé skúsenosti. Pred niekoľkými rokmi som už bol na Hungaroringu fotografovať motorky a neskôr Rally Zlín. Obidve akcie čisto amatérsky. Toto bola príležitosť opäť si tento žáner vyskúšať. Trochu som sa zlepšil v panningu a zároveň som zistil, že investícia do fototechniky je nutná ak by som mal mať profesionálnejšie výsledky. Dôležité je teraz zanalyzovať svoje fotografie a zistiť kde som robil chyby a čo naopak fungovalo. Dôležitá je ale prax. Tá pomôže zvládnuť technické aspekty ale aj trénuje oko.
Aj keď je toto len fotoreport dvoch amatérov, pridám jedno zistenie. Na takomto podujatí sa dá nasnímať veľa zaujímavých fotografií aj s bežnou amatérskou výbavou. Stačí APS-C zrkadlovka k nej telezoom okolo 200-300 mm, nemusí byť ani so svetelnosťou f/2,8. Aj bez akreditácie sa dostanete na také miesta, aby ste si dobre zafotili, vrátane vyskúšania panningu.
Ďakujem Izzinovi za to, že ma na túto akciu pozval a aj za jeho verbálne schopnosti pri vybavovaní akreditácie.
Pridaj komentár
.jpg){kind=small}
