Ešte som sa nestačil spamätať z predchádzajúcej akcie a už som s fotoaparátom, čiastočne vybitou batériou a nevyprázdnenou kartou zamieril do mesta na remeselné trhy. Tie boli o dosť slabšie ako minulý rok, urobil som tri zábery a zavolal Izzinovi. Ten bol na lepšom mieste, ked už nie z fotografického hľadiska, tak aspoň občerstvovacieho. Primaciálne námestie patrilo Frankovke modrej. Koštovku som ale radšej odložil na neskôr. Ani som nevedel, ale v tento deň sa konali Korunovačné slávnosti. Priebeh poznáme z minulých rokov a tak sme sa pomaly vybrali na hrad, odkiaľ korunovačný sprievod štartuje. Bolo poludnie a prichádzajúce leto nám ukázalo, že to s horúčavami myslí vážne. V polovici hradného kopca sme preto navštívili osviežovaciu stanicu, sľubujúcu ľadovú kávu za prijateľných 1,90€. Na plagáte ale zabudli pridať informáciu, že na Kofolu je kráľovská a vysokohorská prirážka. Ako grand som Izzina pozval, keď mi doniesli účet na 10€, myslel som si, že mi naúčtovali aj okolité stoly. Cenník mi všetko ozrejmil, 0,5l Kofoly=3€. Zrejme mýto pred vstupom na hrad.
Na mieste, kde sa zhromažďujú všetci účinkujúci ale nikoho nebolo. Jedine náš známy šašo si to rázoval na hrad. Blížil sa čas započatia pochodu, stále nikde nikto. Len osamelý vojak. Nudiac sa sme ho poprosili, aby nám zapózoval. Poznali sme ho z predchádzajúceho dňa, kedy sa konala rekonštrukcia bojov o Bratislavu. Postupne sa začali trúsiť aj ďaľší účinkujúci, aj keď bolo zrejmé, že pôvodný časový rozvrh neplatí.
Informátor bez informácii.
Naša prvá obeť. Čakanie sme využili aktívnym fotografovaním.
Nerušene pokračujeme v portrétovaní.
Pre zmenu odchtávame dvorné dámy.
Na jar som v meste stretol niekoľko dám v pravom zmysle slova. V nádherných historických šatách nemohli prejsť bez povšimnutia okolo môjho fotoaparátu, najmä ak jedna z nich je ephoťáčka. Poslal som im fotografie, čo sa ukázalo byť ako dobrý počin pre ústretovejšiu spoluprácu. Na hrade sme sa zvítali už ako starí známi.
Liliana v šatách zo 17. storočia.
Tento úsmev patril len mne.
S 1/2 hodinovým meškaním dorazili na hrad kráľ s kráľôvnou. Na šašov pokyn sa za šťavnatých nadávok pohýňa sprievod smerom do mesta. Vezú sa na bielom koči. Podla kočiša emisná kontrola prebehla vporiadku.
Konečne už dorazili kráľ a kráľovná a tak sa s výrazným meškaním mohol vybrať sprievod smerom do centra mesta. Po minulé roky boli uličky pod hradom preplnené, teraz však zívali prázdnotou.
Krásna vlajkonosička.
V čele sprievodu.
Budúca kráľovná rozdáva úsmevy svojim poddaným.
Zato v cieli nás čakalo preplnené Hlavné námestie. S Izzinom sme sa prepracovali medzi profesionálov, rovno pod pódium. Horšie ako pochod ulicami bol dlhý ceremoniál, ktorí sme si s divákmi, fotografmi, filmármi a účinkujúcimi odbili pod čistou oblohou. Jediný mráčik, ktorý zakryl na celú minútu slnko, sme privítali krátkou modlitbou. Nemusíte nás však ľutovať, my sme mali aspoň ľahké oblečenie. Účinkujúci na tom boli 10x horšie. A kráľovná úplne najhoršie. Dlhé minúty musela ležať na zemi s roztiahnutými rukami, kým ju pomazali a korunovali.
Eleonóra prichádza na podium.
Koruna princeznej musí uvolniť miesto tej královskej.
Predstavujeme vám budúcu kráľovnu.
Inkvizítor?
Krásne zdobené kráľovské rúcho.
Kráľovnej sa koruna nekladie na hlavu, len sa podrží nad plecom.
Nech žije královna Elonóra!
Kráľovská rodina.
Akcia to bola vydarená, v predchádzajúcich rokoch som fotografoval len ako divák a pod pódium som sa dostal po prvýkrát. Aj keď organizácia zahaprovala, my sme boli spokojní. Zdržanie nám umožnilo fotografovať bez stresu, v prázdnych uličkách sme sa nemuseli predierať davom divákov a pod pódiom sme nafotili zábery, aké sme ešte v archíve nemali. Posledný záber a naše mozgy nemysleli už na nič iné, ako na napojenie dehydrovaných tiel. V kaviarni sme povinne, ale bez donútenia, splnili prvý z bodov pravidiel skupiny Coffé il Fotografo, objednali si kávu a k nej veľký pohár oranžády s ľadom. Rozvalení v pohodlných kreslách, príjemne unavení sme skonštatovali, že toto bola jedna z akcii, ktoré prinášajú uspokojenie a endorfínové opojenie. Volám sa Karol Srnec a som závislý na fotografovaní.
Fotoreport z roku 2010: http://www.ephoto.sk/fotoscena/fotoreporty/korunovacne-slavnosti-2010/
Napísali inde:
http://www.pluska.sk/regiony/bratislava/v-bratislave-korunovali-kralovnu-eleonoru.html
http://www.ta3.com/clanok/1001389/korunovacne-slavnosti-2012.html
http://www.netky.sk/kultura/v-bratislave-sa-konali-dalsie-korunovacne-slavnosti
Pridaj komentár
