Predstavte si nasledujúcu dvojicu...
On, človek chodiaci všade na poslednú chvíľu, aby nemrhal časom nudným čakaním. Cez plece taška s fototechnikou, na chrbte malý ruksak a v ruke statív.
Žiadne iné „nepotrebnosti" so sebou. Na nohách Croksy krásnej modrej farby priťahujúce pozornosť okoloidúcich. Fotoprofík - človek pozorujúci svoje okolie, hĺbavý a nie veľmi ukecaný, presne v duchu menej je niekedy viac.
Ona, osoba ktorá je všade minimálne o 15 minút skôr, aby sa vyhla akémukoľvek predvídateľnému stresu. Na chrbte veľký a vcelku ťažký ruksak plný všelijakých dobrôt, pretože je pikniková labužníčka a samozrejme k tomu kopa „pre každý prípad potrebných" drobností. Cez plece taška s foťákom a v ruke statív. Na nohách obyčajné tenisky s oranžovými pásikmi ladiacimi k tričku. Totálny fotoamatér - človek pozorujúci svoje okolie, niekedy príliš analyzujúci a občas ukecaný aj za dvoch.
Duo Toček - Minarovičová. Táto na prvý pohľad nezlučiteľná dvojica sa pred tromi týždňami dohodla, že sa v posledný júlový víkend vyberie niekam na fotovýlet.
Bol to plán naozaj predbežný, keďže obidvaja majú nabitý program takmer neustále. Ale tentokrát im to vyšlo.
Je sobota 9.15 a obaja nastupujú do autobusu na bratislavskom nástupišti číslo 24 - smer Nitra. Odtiaľ je to na skok do Dražoviec. Za cieľ svojich fototúžob si totiž vybrali kostol, ktorý bol už miliónkrát nafotený, avšak stále provokuje k novým pokusom - Kostol svätého Michala Archanjela. Kto by snáď nevedel nič o tomto mieste, bližšie informácie nájde na stránke obce.
Cesta k nemu bola mierne krkolomná. Najprv zle odbočili (kto by predpokladal chodník uprostred cintorína za najľahšiu trasu k vrcholu kopca, na ktorom daný objekt stojí), potom schádzali cez miestny kanál, predierali sa tŕnistými šípovými kríkmi, aby sa na záver zničili výstupom vskutku hodným ocenenia. Takmer 45 stupňový sklon so všetkými tými fotocárachmi dal - aspoň jej - zabrať. Na záver výstupu (našťastie dosť rýchlo dosiahnuteľnom) fučala ako starý model lokomotívy. Odmena však bola sladká. Výhľad lákajúci k sedeniu a kochaniu sa. Pri zapadajúcom slnku tam musí byť ako v rozprávke. Rozsiahle lány polí lemované pohorím Tríbeč. Z druhej strany Zobor s nitrianskym hradným vrchom a charakteristickými kostolnými vežami. Jednoznačná chuťovka. Tu pripomínam - treba dlhé ohnisko!!!
Zložili si ruksaky, ešte sa mierne vydýchali a dali si ... rozchod. Každý si šiel hľadať svoj pohľad na kaplnku. Počasie im celkom prialo, svietilo slnko, na oblohe plávali malé biele baránky, pofukoval mierny vetrík. Čo pri ich samostatných nájazdoch vzniklo, posúďte sami. Snažili sa vzájomne si neliezť do záberu a skúšali rôzne „iné" fotopohľady. Obtiažna to vec. Avšak stálo to za to. Nie pre výsledné obrázky, tie sú povedzme to úprimne - úplne klasické, žiadna bomba . Ale čas, kedy obaja vypli a zostali sami so sebou a svojimi nápadmi je presne to, čo má aspoň ona na fotení najradšej.
Takže všetci, čo máte radi nepreľudnené miesta, kľud a fotenie - hor sa do Dražoviec!