Fotoscéna / Fotoreporty

O veľkú cenu Zuberca

Ján Mikulovský

2011-03-22 13:24:00

5625

Reportáž z pretekov psích záprahov, ktoré sa konali v náručí krásnej prírody pod Roháčmi.

Počas posledného víkendu (12. a 13. marca) sa konali snáď posledné psie záprahy túto sezónu O veľkú cenu Zuberca. Celá akcia bola situovaná pod Roháčmi v krásnej prírode. Pôvodné miesto pretokov malo byť Múzeum oravskej dediny, ale kvôli nedostatku snehu sa to presunulo na alternatívne miesto.

Pretekalo sa dva dni. Boli určené dve trate s dĺžkou 6 km a 8 km. Trať začínala na parkovisku lyžiarskeho strediska Roháče - Spálená a prvú polku viedla hore kopcom cez les a ostré zákruty, dokonca zľadovatelé plochy. Druhá polovica bola už iba dole kopcom, takmer priamo. Na štarte si návštevníci (a verte mi že mali z toho veľkú radosť) mohli pohladkať psíkov či pofotiť sa s nimi. Najväčší záujem bol o mládé malamuty. Dokonca si myslím, že tie psíky mali z toho väčšiu radosť ako ľudia.

Počasie prialo, svietilo slnko obidva dni, jediní kto sa sťažoval boli psiky, vraj majú radšej zimu ako takéto teplé počasie. Aj keď už snehu bolo pomenej, preteky sa podarili organizátorom dobre zvládnuť a tak o rok sa v Zuberci budú konať už majstrovstvá sveta. Pretov sa zúčastnili okrem slovákov aj posádky zo susedných štátov. Behalo tam asi 200 psíkov a 80 musherov. Prvy pes v clieli bol taký zaslintaný, žeby si človek myslel, že nie je v poriadku ...

Fotenie a technika

Ako som prišiel na štart rozmýšľal som o nejakom dobrom mieste na fotenie. Mal som k dispozícii Canon 300/4 L a Canon 24-70/2.8 L. Bolo to moje prvé akčné fotenie a vedel som že ak budem fotiť na zákrutách, alebo miestach hore kopcom fotoaparát Canon 5d Mk II stihne bez problémov zaostrisť, lebo to telo s tým má niekedy problém, a fotky budú krásne ostré. Úvaha bola správna, aj to fungovalo.

Ale malo to háčik - čo je to potom za akčná fotografia keď sa psíky vlečú takmer krokom (aj ked malamuty narozdiel od sibirkych husky sa vliekli tak i tak)? Moderátor správne poznamenal ze malamuty to sú ako parný valec, idú pomaly ale vytrvalo, sibírky husky zase rýchlo ale na kratšie trate. Zobral som teda batoh a začal hľadať miesta kde psíky idú čo najrýchlejšíe. A tak som prešiel celú 6km dráhu peši a nielen mne ale aj psom či musherom to dalo riadne zabrať Totiž záprahy s menším počtom psíkov, nevládali utiahnuť sane a tak mushery museli dosť pomáhať (až na to, že mne trvalo prejsť kratšiu trať hodinu a pol. psím záprahom 15-20min).