V Pieninskom národnom parku sa 25.09.2010 uskutočnil XIV. ročník Pieninského horského duatlonu. Na organizácii pretekov sa podieľali slovenskí aj poľskí organizátori. Mne sa podarilo dostať do sprievodného auta Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry spolu s kameramanom a druhým fotografom. Bolo mi cťou viesť sa v aute s človekom ako je Peter Šperka. Mal dokonale naštudované všetky trate všetkých kategórií. Už pred štartom nám povedal, aké má povinnosti a my sa mu musíme podvoliť, ak niečo nestihneme, on na nás nečaká a ideme do miesta cieľa a štartu po svojich :) To sa stalo kameramanovi aj druhému fotografovi. Takže po bežeckej časti hlavnej kategórie sme v aute ostali iba traja: dvaja horskí záchranári a ja. Vzadu v aute som ostal sám. Jednou rukou som držal otvorené zadné dvere auta a v druhej ruke som sa snažil držať foťák. Pri jazde v teréne to bol doslova adrenalínový zážitok. Niekedy ma to vyhodilo z podlahy aj pol metra. Tu som ocenil kovovú konštrukciu môjho fotoaparátu aj objektívu, keď som s ním párkrát buchol do konštrukcie zadných dverí.
Ráno bolo počasie veľmi pekné: bezvetrie, jasná obloha, teplota okolo 16°C.
 |
 |
 |
 |
Pred štartom vládla veľmi dobrá nálada. Pretekári z CK Svätý Jur mali chuť trochu sa aj fotiť :)
 |
 |
 |
 |
 |
Najprv začali kadeti. Tí bežali 3km úsek a na bicykli šliapali cca. 10km.
 |
 |
 |
 |
Po kadetoch na štart prišli hlavné kategórie - seniori a veteráni / muži aj ženy.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Na poľskej strane pretekov, kedy sme pretekárov naviedli na posledný úsek trate, sme sa vrátili k jednému salašu, kde sme si na 5 minút oddýchli a vypili črpák čerstvej žinčice. Zastavil sa pri nás aj člen GOPR (poľská horská služba) na terénnej motorke. To bol asi jediný oddych počas pretekov.
 |
 |
 |
Po dojazde do cieľa, tesne po prvom pretekárovi, som stihol nafotiť ešte prvé gratulácie a oddych našej posádky, no už pár chvíľ po dojazde horskí záchranári leteli k úrazu na trati ... a deň sa ešte nekončí ...
 |
 |
 |
 |
 |
Rady a postrehy na záver:
- Zoberte si so sebou vode a prachu odolnú fotovýbavu, prachu a blata sme si užili (mal som Nikon D300);
- V priestore štartu a cieľa som využil základný objektív 16-85 mm f/3,5-5,6;
- Pri fotení z auta to bol 80-200 mm f/2,8 no na takéto akčné podmienky bol pomalý a aj tak väčšina fotiek bola fotená na 200 mm ohnisku a bolo to málo. Sprievodné auto išlo cca 30-70 metrov pred pretekármi kvôli prachu a výfukovým plynom. Tu by som odporučil ohnisko 300 mm;
- Keďže Pieniny poznám, vedel som, že si mám zobrať náhradnú obuv a náhradné ponožky, nezabudnite na nepremokavé oblečenie;
- Nezabudnite si nabiť batérie naplno, veľmi sa mi osvedčil baterygrip (v teréne by nebol čas na výmenu batérie a navyše držanie fotoaparátu bolo pohodlnejšie);
- Je dobré, ak idete aspoň dvaja ...v cieli sa mi toho veľa nafotiť nepodarilo.
V akom prostredí sa to vlastne išlo:
Pridaj komentár
