SIAF (Slovak International Air Fest) 2012

Národné letecké dni sa pre mňa stali tradíciou. O ostatnom ročníku 2011 ste si mohli prečítať na užívateľskom článku http://www.ephoto.sk/moje-ephoto/blog/234/siaf-slovak-international-air-fest-2011/ na ephoto. Tento rok som sa na SIAF bol pozrieť opäť. Nešiel som však sám, ale spravili sme si klubovo/rodinný (foto)výlet.

Sobota, 1.9.2012, 6:15 ráno. Sedíme v autách a opúšťame Bratislavu. Smer Zvolen, resp. Sliač.

Na miesto prichádzame o 8:25 hod. Víta nás zamračená obloha, chladný vietor a kde-tu kvapky (miestami aj výdatnejšieho) dažďa. Podľa predpovedí bolo v sobotu riziko zrážok nad Sliačom cca 10 %. S tým vedomím sme odchádzali a brali to ako výzvu.

Ak mám by úprimný, predpovedaná teplota 20 - 25 °C a mierny vánok mi vyhovovali. Rozhodne sa letecké ukážky pozorujú príjemnejšie, keď sa nepozeráte priamo do slnka (najmä popoludní). Predpovedané počasie má pre mňa a myslím, že aj pre fotografov, niečo do seba. Priznajme si, keď začne pršať – foťáky buď skrývame alebo ich (a seba tiež) ani nevyberáme. Dúfame teda, že sa nám podaria aspoň trochu nevšedné zábery.

V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi trošku meškáme a tak ihneď po vstupe do areálu trielime k vzletovej a pristávacej dráhe, aby sme si obsadili dobré miesto. Tu sa tradične delíme na dve skupiny – fotografi túlajúci sa po letisku a strážkyne miesta i techniky. Túlaví fotografi, po spoločnej fotke s príslušníkom letky amerického bombardéra B-52 rozdelili svoje cesty, aby do oficiálneho začiatku programu stihli spraviť nejaké zábery zo statických ukážok a streetiek v príjemne poloprázdnom areáli. Potom už nasledovalo klasické otvorenie programu. To sme sa už pomaly pozbierali na zabratom stanovisku. Každý fotil svoj žáner a svojim videním, i keď sme si samozrejme dali aj nejaké „povinné jazdy“ fotenia súbojov stíhačiek alebo akrobatických kúskov. Ja osobne som sa tešil na dych vyrážajúce kúsky Zoltana Veresza. Bohužiaľ, ten vymenil lietadlo za podstatne slabšie a na prudké manévre už nestačilo.

Ja som si v piatok večer vyfiltroval fotky z leteckých dní a snažil som sa prísť na to, čo mi medzi nimi chýba. O veľa fotiek z leteckých dní 2010 som prišiel pri poruche HDD. Pokazil sa práve v období, keď som ich ešte nemal zálohované na externom disku. Identifikoval som viacero tém, ktoré mi chýbajú. Tradične, veľa času som venoval backstage-om a chýbali mi rôzne pohľady na vzdušné súboje. Dal som si preto záväzok, že sa pokúsim spraviť práve takéto zábery. ideálne by bolo keby vyšli v dobrých momentoch, ako je prechod z nízkeho preletu do horného výkrutu na forsáži. Použitie prídavného spaľovania zabezpečí „dostatok“ dymu a dodá to fotke trochu dramatickosti.

Fotenie bolo tento rok jednoduchšie. Keď sa rozdelia sily medzi partiu fotografov, človek si môže isté okamihy aj vychutnať. Nemusí byť stále v strehu a hľadáčikom na oku. Nielen že som si po dlhej dobe pozrel leteckú show, ale dokonca som si trúfol aj schovať foťák do batoha. Teraz z toho mám zmiešané pocity. Som rád, že som to urobil a naplno si užil najlepšie letecké predstavenie aké som kedy videl. Bola ním zeleno-bielo-červená symfónia v podaní Frecce Tricolori. Keď vidím fotky ostatných užívateľov ephoto, trochu ma aj mrzí, že som bol lenivý a po skončení výdatného dažďa sa mi nechcelo foťák vyberať. O to viac ma mrzí, že práve s ovládnutím oblohy nad Sliačom talianmi vyšlo slnko a dojem z ich vystúpenia ešte umocnilo.

Tento rok sme v Sliači na SIAF mohli vidieť 95 lietadiel a vrtuľníkov zo 14 rôznych krajín. Medzi inými sa v statickej ukážke predstavil napríklad gigantický bombardér B-52. V dynamických ukážkach sme zhliadli napríklad spomínaných Frecce Tricolori. Okrem týchto noviniek predviedli svoje ukážky aj piloti strojov ako napríklad: L-29 Delfín, F-16, MiG-29, MiG-29M2, L-39 Albatros, Gripen (JAS 39C), Eurofighter Typhoon, F/A-18 Hornet alebo tradičných vrtuľníkov Mi-171 či strojov klubu Retro Sky Team alebo L-39 Očovských Bačov.

S približovaním sa slnka k západnému horizontu pribúdali z ampliónov hlásenia o tom, že brána III neslúži ako východ a o odchodoch kyvadlovej dopravy. Ráno sa nám podarilo celkom dobre zaparkovať. Pri odchode sme sa preto veľmi nestresovali s kyvadlovou dopravou, ale i tak sme sa pobrali o čosi skôr. Čakala nás cesta do blízkeho Zvolena, ubytovanie sa v hotel, večera s partnerkami a príjemný večer v kruhu priateľov fotografov.

Tak ako som minulý rok kritizoval nezvládnutú organizáciu dopravy a služieb na SIAF, tento rok ich s radosťou pochválim. Nie som si istý či za to môže aj počasie (nižšie teploty) ,ale nepostrehol som závažnejšie nedostatky. Snáď treba len trošku trpezlivosti pri čakaní na TOITOI-ky alebo nemať zábrany odhodiť odpad pri preplnených smetných nádobách. Vcelku však opúšťame Sliač a Zvolen s dobrým pocitom a radi sa vrátime aj nabudúce a rozhodne prespíme niekde v okolí.

PS: Postupne sa učíme a vychytávame muchy. Nabudúce si nezabudneme pršiplášte nielen na seba, ale aj na fototechniku (tipy možno nájsť aj medzi príspevkami na ephoto) a samozrejme malý rebrík. Pre dobrý výhľad úplne stačí byť o pol metra nad ostatnými. Takto ste mobilní a nie ste viazaní na jedno miesto pri oceľových zábranách obsadené ihneď po príchode.

Foto: Jana Sedláková, Radovan Mišík, Peter Škodáček, Peter Briatka