Po dlhoročnej koncertnej aj hudobnej odmlke sa v Bratislave v sobotu 13. Októbra predstavila írska skupina The Cranberries. Fanúšikovia si na tento koncert museli počkať skoro 4 mesiace po tom, ako bol koncert z osobných dôvodov speváčky Dolores O’Riordan preložený z 24. Júna. Vypredaná Incheba Expo Aréna sa tešila najmä na známe hity ešte z 90-tych rokov ako Zombie, Linger, Just My Imagination alebo Dreams.
Katarína Knechtová
Priebeh
Program pre návštevníkov, ako aj pre nás fotografov sa začal predskokanom, speváčkou Katarínou Knechtovou presne o 19:00. Svojimi, najmä rýchlejšími pesničkami, ktoré poznal azda každý rozospievala a príjemne naladila celé publikum. Katka nám zaželala príjemný večer a už len čakať na hviezdu večera. Asi o 25 minút sa stala zvláštna vec, ktorá sa nestáva často. Na hodinkách bolo 20:00 a The Cranberries prichádzajú na pódium. Na minútu presne začal gitarista Noel Hogen brnkať na gitaru. Koncert trval skoro 2 hodiny, zaznelo 26 piesní z nového albumu, zo sólového projektu speváčky Dolores O’Riordan, no najmä svetoznáme hity minulého tisícročia. Speváčka sa prezliekala celkovo 3-krát, raz s dlhšou pauzou ako bolo plánované, čo bolo vidieť na zmätenom výraze gitaristu, ktorý nevedel, kde sa stratila speváčka kapely. Tá sa našťastie vrátila a svojim zvláštnym, intonačne nie veľmi presným hlasom pokračovala v koncerte. Okrem jej hlasu bolo niekoľkokrát počuť aj hlasy siedmich tisícok ľudí, s ktorými speváčka veľmi ochotne spolupracovala. Nie úplne čistý spev nebolo to jediné, čo sem tam pílilo uši divákom. Ozvučenie haly malo svoje chybičky krásy a nebolo ich málo. Po 22 pesničkách, v ktorých zaznelo len pár známych skladieb ako Animal Instinct, Just My Imagination, Linger alebo Promises sa pódium zhaslo, kapela odišla bez slova do zákulisia a nikomu sa nechcelo veriť, že to má byť koniec. Všade navôkol bolo počuť jediné slovo „Zombie“. Diváci odmietli Inchebu opustiť a po niekoľkominútovom skandovaní sa samozrejme kapela vrátila na pódium. Divákov čakali 4 prídavky, ktoré boli ukončené tým najlepším od The Cranberries, pesničkami Zombie a Dreams. Publikum dostalo zadosťučinenie a ešte mohutnejším potleskom odprevadilo hviezdy do backstage-u.
Jeden z kolegov fotografov v akcii.
Fotografovanie
Podmienky pre fotografov boli typické pre tento typ koncertu. Katka Knechtová celý koncert, The Cranberries prvé tri pesničky bez blesku, následne odloženie fototechniky a kto chcel, mohol ostať v sektore VIP státie na zvyšok koncertu. Manažment skupiny bol však veľmi prísny v súvislosti s novinármi a povolil iba niekoľko akreditácií. To bola akási výhoda pre tých, ktorým sa podarilo akreditáciu získať. Čím menej fotografov, tým väčšia exkluzivita a tým viac priestoru pod pódiom. Zišli sme sa tam cca 9 fotografov, známe tváre slovenskej hudobnej fotografie. Miesta pod pódiom teda dostatok, až na členov ochranky, ktorí stáli pod pódiom a prikázali nám byť aspoň pol metra od pódia. To by nebol taký problém pokiaľ by ich vysoké postavy nezavádzali v každom druhom (najmä širokouhlom) zábere. Čo sa týka nasvietenia, to bolo trošku horšie pri Katke Knechtovej, no určite nie zlé. Pri The Crnaberries to bolo maximálne v poriadku, pekné pozadie, pekné svetlá a reflektory na osvetlenie speváčky. Väčšinou som mal čas v rozmedzí od 1/125-1/160, clonu 2,8 a ISO 400 alebo 800, čo sa ukázalo ako menšia chyba, keďže viacero snímkov som mal mierne preexponovaných. Vyšlo mi 25 fotografií, ktoré sú použiteľné, ak by som použil aj kompozične podobné, tak cca 35 fotiek.
Speváčka skupiny The Cranberries Dolores O’Riordan.