Stretnutia e-phoťákov naberajú na intenzite a na Slovensku sa tešia čoraz väčšej obľube. Nebolo tomu inak ani u nás v hlavnom meste. Aj keď predchádzajúca diskusia vo vlákne bola už slabším odvarom tej minulej, účasť bola hojná. Čo viac, prišlo takmer celé vedenie portálu ephota... alebo celé?
Osobne som sa na stretko tešil, už len kvôli tomu, že som navrhol tému domácej úlohy. Ako navrhovateľ som nemohol ostať bokom a tak som svoju 450-tku nosil posledné týždňe so sebou takmer stále. Ešte tri hodiny pred začiatkom stretka, nervózny ako stará panna pred sobášom, som nemal v ruke žiadnu vytlačenú formu mojej snahy. Napokon, podarilo sa.
To už som zamieril rovno do Slovak Pubu. Tajne som dúfal, že personál zareaguje na našu požiadavku pridať svetla do imitácie koliby, žiaľ, koliba má vraj zostať kolibou a tak sme opäť sedeli pod jedinou stovkou v objímke starej lampy. Čo už, je to tretie stretnutie, ergo „výnimočne jubilejné" ... ak by sme sa tam mali zísť po štvrtý raz, sľubujem, že nakúpim sviečky.
 |
 |
 |
Meškal som, čo sa mi nestáva, „presnosť je cnosť kráľov", hovoril môj tatko, montér z Ostroja Opava, keď sa mama vrátila o pol hodinu po avizovanom čase a tak sa tejto zásady držím dodnes, občas však výnimka poruší zásadu. Krátko po mojom príchode sa objavili ľudia najočakávanejší, tím e-phota.
Po nezbytnej chvíľke pre nás závislých na tabaku sa moderátor večera Luboš ujal slova. Témy boli tri, tri, tri ... názov??? Kto by si to pamätal! V prvej časti večera sme sa navzájom predstavili. Aj tí, ktorí prišli po tretí krát. Nick a civilné meno. Tento zvyk bude po rozhodnutí rady skalných zachovaný aj do budúcna. Jedinou výnimkou je obsluhujúci čašník.
 |
 |
Pokračovaním prvej časti večera bola diskusia k zvláštne spracovanému článku o e-phote, uverejnenom na webke etrendu, ktorý mnohým dvihol tlak a to ani nikto z nás nemusel byť medzi vrcholovým managmentom e-phota (aj keď by mnohí z nás iste chceli). Majiteľ, Laco Biath, ktorý ani netušil, že jeho portál a všetko okolo neho je v tak ostrom sledovaní samotnými užívateľmi, bol našimi informáciami a reakciou prekvapený. Darmo, internet je mocný priestor, to čo tam raz zavesíte, môže čítať hocikto.
K článku z pera autorky Vozárovej, ktorý prečítal Luboš sa vyjadrili všetci prítomní jednomyseľne, povedal by som „ako za socializmu pred tridsiatimi rokmi" jednohlasne, s tým rozdielom, že vtedy o svojej jednomyselnosti boli presvedčení stranou a vládou a dnes to bola jednomyselnosť slobodná. Zhodli sme sa na tom, že článok je tendenčný alebo v duchu nevedomosti, čo by sa novinárke nemalo stať.
 |
 |
 |
S úľavou som prijal rozhodnutie, že stretnutie v tejto tmavej kutici je posledné. Nabudúce by sme sa mali stretnúť ... ale to sa už dozviete v novom vlákne založenom v priebehu tohto týždňa. Tma je nepriateľ fotografa, samozrejme, ak ju nechce odfotiť, ergo „zhmotniť" ako o tom hovorí Werich vo svojom legendárnom filme. Tešil som sa na pár dobrých záberov, no sklamali baterky v blesku. Ani objektív 2,8 nebol riešením ... a možno to boli ruky, ktoré neudržali čas okolo 50. Niežeby som prahol po vašich podobizniach priatelia, ale písať report z fotostretnutia bez fotografií, je ako urobiť tortu bez ozdôb a sviečok... Situáciu našťastie zachránil Ice, všetky foto sú z jeho dielne.
 |
 |
Následne sa dohodli pravidlá pre domácu úlohu. Benevolentné natoľko, nakoľko to bolo možné. Za nevypracovanie domácej úlohy sa nedávajú žiadne päťky, ale každý žiak bez DÚ je automaticky ospravedlnený. Naopak každý žiak, ktorý predloží DÚ sa vystavuje riziku kritiky, ktorá predstavuje v najhoršom prípade mlčanie nad fotkou, v najlepšom ústnu pochvalu. Prípadné úpravy pravidiel v tejto oblasti budú avizované vo vlákne fóra, ktoré sa bude viazať ku každému ďalšiemu stretku osobitne.
 |
 |
 |
 |
 |
Nasledovalo vybalenie DÚ a ich kolovanie po okrúhlom stole kráľa Artuša, ktorý sme sa snažili vytvoriť z priložených stolov hneď na začiatku večera. Ako sa nám to podarilo môžete vidieť z tejto snímky.
Bolo po dvadsiatejdruhej a pre mňa naše februárové stretnutie končilo. Rozprúdila sa debata, keby som použil jazyk spisovateľa, víno tieklo prúdom a zábava naberala na obrátkach. Iste sa vyriešilo veľa otázok, uzatvorili sa priateľstvá, doholi aj súkromné stretnutia, vzájomne sme si poradili a do budúcna i pomohli.
Živé stretnutia virtuálnych nickov a mien majú svoje nenahraditeľné čaro. Malé avatary a ikony dostávajú človečenskú tvár, ľudia vystupujú z anonymity a tým samozrejme rúcajú predstavy, ktoré má každý z nás pri prečítaní ničnehovoriacej prezývky. Facebook, a-zet a podobné portály sú virtuálnym svetom, kde každý môže takmer všetko a jeho identita je nejasná. Hádam preto sa v tomto elektronickom svete nemôžete spoľahnúť na nič. My na e-phote sme však iní. Potvrdilo to i stretnutie na Foto Slovakia a potvrdzujeme to svojimi stretnutiami. Nežijeme virtuálnu dobu, ale reálnu. Tak ako naše fotografie, ktorými to len potvrdzujeme.
Teším sa na vás priatelia o mesiac. Ako povedal Julo Satinský v jednej scéne filmu „S tebou mně baví svět": „Za rok na Idixep" ... ja parafrázujem: o mesiac na photoxep!
 |
 |
 |
Pridaj komentár
