Podarilo sa ! Už najmenej od októbra plánované rozprávanie Lenky Gondovej a Štefana Kardoša o ich cestovateľských zážitkoch pretavených do kolekcie nadmieru pozerateľných fotografií v kategórii wild life, bolo programom 15-ho stretnutia členov ephota z Bratislavy a priľahlého okolia. Ale pekne po poriadku.
Trafiť do Caribicu už pre mňa nie je žiadny problém, no to nebola príčina, prečo som dorazil ako prvý s elegantným náskokom presahujúcim 30 minút. Privítal ma motivovaný personál a žalúziami oddelený priestor – debata o nespokojnosti s fajčením evidentne padla na úrodnú pôdu a tak manažér, možno priamo majiteľ podniku, vysvetľoval, že v danej situácii pre nás urobili maximum a ak nebudeme spokojní, prichádza do úvahy už len presun buď stretnutí na štvrtok( štvrtok je deň, kedy by podnik oželel fajčiarsku časť a bola by rezervovaná len nám) alebo fyzický presun do vedľajšej miestnosti – síce bližšie k toaletám, no do priechodného priestoru. Kývem hlavou a pýtam si rezeň v nádeji, že stihnem konzumáciu pred príchodom ostatných.
No hlavní rečníci večera sa ukazujú ako zodpovední a skusení prednášatelia – prichádzajú krátko po mne, predstavíme sa a okamžite pripravujú technické zabezpečenie akcie.
Chýba plátno. Ubezpečujem ich, že je na ceste, pre istotu volám Peťovi, či naozaj. Naozaj, Dušan (dusant), treba povedať, že otec dnešného programu, prichádza tesne po telefonáte a dávno pred mojim rezňom. Medzitým sa dozvedám, že proti právam fajčiarom zabojoval Marcel (mrco), za čo si rozhodne zaslúži pochvalu. Aj keď sa v konečnom dôsledku oddelenie žalúziami neprejavilo ako dlhodobo účinný nástroj proti dymu, opticky vytvorilo ucelený priestor pre účastníkov stretnutia.
Než začneme, je chvíľka času a ústrednou témou sa stáva Karolov článok o Martine z Turca, no napokon, snažíme sa aj my dodržať slovo a tak nás Peťo (leto) privíta a bez ďalších prieťahov odovzdá slovo rečníkom.
Nasleduje z našej strany neprerušovaný monológ – rozprávanie je zaujímavé – zahŕňa súbor informácii o technických nárokoch, individuálnych skúsenostiach z jednotlivých krajín, možných rizkách v tom-ktorom regióne, o tom, kde treba ísť a kedy a samozrejme o tom hlavnom – o tom, že urobiť výbornú fotografiu je nielen otázkou, byť vo vhodný okamih na správnom mieste, mať tú správnu výbavu, byť v strehu práve vtedy, keď je to potrebné – pre špičkovú fotografiu je však nutná aj istá dávka šťastia v tom, že zvieratá urobia práve to, čo bude na obrázku to pravé. A že sa prednášajúcim darí také fotografie zhotovovať, dokumentuje jedna špičková fotografia za druhou. Po viac ako hodine nastáva príležitosť pýtať sa.
Dozvedáme sa ďalšie zaujímavé podrobnosti – od problémov s prevozom techniky až po úsmevné rozprávanie o hrochoch obchádzajúcich striehnucich fotografov v bezprostrednej blízkosti. Pre mňa je zaujímavé konštatovanie faktu, že pokiaľ zaniknú africké národné parky, zrejme zmiznú aj zvyšky divej prírody, ktoré v Afrike sú. S troškou irónie by sa dalo povedať, že nastane čas, keď budeme mať vybavenie o akom sme ani nesnívali, len nebude čo fotiť.
Rozprávanie Lenky a Štefana pomaly končí, nastáva čas na spracovanie práve vypočutých zážitkov a skúseností a tak tvoríme hlúčiky a debatujeme. Ja postávam s Marcelom. Obzerám si účastníkov akcie – je tu mnoho nových tvárí, naopak viacero stálych účastníkov chýba. Jeden z účastníkov odchádza – pozrie našim smerom, evidentne sa chce rozlúčiť – nadychujem sa na pozdrav a v tom mladík zdvorilo povie „Dovidenia“. Pozerám na Mrca, nuž, nemladneme.
Postupne sa tvorí kruh okolo Karola – predpokladám, že téma nového ephota dominovala.
Ja sa chystám na odchod, Peťo ešte naznačuje možný scenár a program na ďalšie stretko, rozoberáme otázku, či by za vystúpenie známeho človeka vo fotografickej brandži bolo drzé pýtať 5 EUR. Nuž, podľa mňa nie, za iných odpovedať neviem. Možno by v diskusii mohli kolegovia napísať svoj názor.
Pomaly sa lúčim, večer bol nadmieru príjemný, rezeň vynikajúci a na zasmradené veci som sa snažil povzniesť.
Ešte raz by som rád vyjadril vďaku Dušanovi za nápad, Peťovi a Marcelovi za organizačné zabezpečenie, redakcii ephota za požičané plátno a samozrejme hlavne Lenke a Štefanovi za ochotu prísť a podeliť sa o svoju cestovateľsko-fotografickú vášeň.
Viac o autoroch na ich osobných stránkach:
PS: celý večer som sa snažil odfotiť Srnca s jeleňom. To sa mi nepodarilo, fakt je ten wild life drina. Tak môžem ponúknuť aspoň Srnca s levom :)
Pridaj komentár
PS: ...srnec odisiel cely a po vlastnych 
Snad nabuduce...
