27. februára v piatok som ráno zbalil fotoaparát, projektor a veľkú tlačiareň Epson R2880 a vyrazil som do Turčianskej kotliny. Na pláne sme mali ďalší workshop o fotografovaní krajiny s fotografom Lacom Struhárom.
Aj keď som vyrazil pomerne skoro, pre cesty, ktoré neboli v ten deň najsuchšie, som dorazil do Turčianskych Teplíc až na obed. Hneď na to sa ukázal aj Laco so svojou neodlúčiteľnou polovičkou Vierkou. Neotáľali sme dlho a hneď ako sme sa ubytovali, vyrazili sme na prieskum trasy, ktorou sme mali na druhý deň prejsť. Vyzeralo to veľmi nádejne. V celej Turčianskej kotline bolo ešte veľa snehu a na niektorých cestách aj viac, ako by sa nám páčilo. Správnych fotografov však len tak ľahko prekážka neodradí a tak sme sa s očakávaním a odhodlaním vrátili do hotela.
 |
| Partner workshopov Ephoto |
Tu nás už čakali viacerí účastníci workshopu, ktorí sa ubytovávali. Milé privítania, pevné stisky rúk a úprimné priateľské pohľady nasvedčovali, že sa tu stretla veľmi dobrá partia. A to sa nakoniec potvrdilo na celom workshope.
Začali sme prednáškou s premietaním Lacových fotografií. Počas premietania padalo veľa otázok a odpovedí. Laco neodpovedal iba na technické otázky účastníkov a kompozičné či expozičné otázniky, ale delil sa s nimi o najhlbšie zážitky zo svojich fotografických pobytov v prírode a nezabudol ani na praktické rady o veciach, na ktoré v prírode netreba zabudnúť.
 |
No a najviac nadchli prítomných jeho fotografie. Jednoduché, tak trochu rebelantské kompozíciou a hlavne v nádherných farbách, ktoré dokáže takýmto spôsobom reprodukovať a zvýrazniť iba Velvia.
Vo fotografických až filozofických rozpravách sme vydržali dlho do noci. Vďaka pohostinnému a ústretovému personálu sme mali postarané aj o dobrú náladu. :)
Vstávať ráno nerobilo problém asi nikomu. Autobus s milým a zdvorilým šoférom s fajkou prišiel na minútu presne a tak nič nebránilo, aby sme sa nadšení z predchádzajúceho večera, vybrali na lov zimných záberov.
 |
Aj keď to so sivým počasím a mliečnou oblohou na prvej zastávke nevyzeralo najlepšie, nakoniec sa obloha predsa len začala trhať a slniečko sem tam pustilo nejaký lúč a spestrilo nám nádhernú krajinu, v ktorej sme sa pohybovali. Jednou so zastávok malo byť aj múzeum slovenskej dediny, kde sme chceli prečkať menej priaznivý čas s neatraktívnym svetlom fotografovaním detailov, no múzeum bolo na naše počudovanie zatvorené. Nenudili sme sa, ale a po krátkej prestávke v miestnej krčmičke sme sa pobrali ďalej.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Laco nás zaviedol na rázcestie pri Turčianskom Jasene, odkiaľ bol nádherný výhľad na okolitú zvlnenú krajinu. Tu sme sa zdržali asi najdlhšie a keď sa slnko začalo skláňať k západu, rozhodli sme sa, že sa vrátime na prvé miesta, ktoré boli krásne, ale nemali sme pri nich dobré svetlo. A oplatilo sa. Pod kopcami pri dedinke Blatnica nás čakal nádherný západ slnka, ktoré zlátilo končeky okolitých vrchov a jeho teplé lúče sa striedali s chladnými tieňmi na zasnežených poliach. Hneď sme všetci vedeli, že toto je naša posledná zastávka, kde chceme fotiť, až kým slnko nezapadne. A tak aj bolo. Zábery na všetky strany, statívy a obetavé zaľahnutia do snehu s víziou krásnych fotografií. Bolo krásne pozorovať to nadšenie!
 |
 |
 |
No a nakoniec ešte jedna spoločná fotografia a pobrali sme sa do hotela. Večera a potom si každý účastník prešiel fotografie, ktoré nafotografoval a vybral 3-5 najlepších. Tieto potom súťažili o priazeň ostatných. Laco sa k fotografiám fundovane vyjadroval a zdôvodnil prečo je tá lepšia a nie tá druhá. Nakoniec sme hlasovaním zvolili najlepšiu fotografiu z výberu autorov. Bola to fotografia Borisa Rovného (prvá vo fotogalérii účastníkov) - zlaté borovice na chladnom pozadí. Opäť sme pri fotografiách sedeli dlho do noci a vďaka Epsonu, ktorý nám dal pre účely kurzov k dispozícii vynikajúcu farebnú tlačiareň R2880, sme si najlepšie fotografie mohli vytlačiť a vziať na pamiatku.
 |
 |
 |
 |
 |
Druhý deň bol voľnejší. Kto chcel, mohol ísť fotografovať do terénu (to bol iba Boris), ostatní trávili čas s Lacom, ktorý im ešte dával konzultácie a prezeral s nimi aj ostatné nafotené zábery z predchádzajúceho dňa. Bol šokovaný z toho, že mnohí účastníci nedali do svojho výberu najlepšie fotografie a tak s nimi prešiel všetky zábery, čo bolo podľa vyjadrení všetkých veľmi prínosné.
Takto sme strávili čas až do poludnia a potom sme už trávili iba obed. :) Po obede nám Laco ukázal ešte niekoľko svojich krásnych publikácií a nastal čas rozlúčky. Nebudeme ale smútiť, pevné stisky rúk a prísľuby dávajú nádej, že sa opäť raz stretneme!
 |
Galéria účastníkov
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
 |
|
Pridaj komentár
