V minulom článku Pohľad do minulosti / Gróf Mihály Esterházy I.časť som začal s rozborom 90 ks fotografií grófa Mihálya Esterházyho pochádzajúcich z rokov 1880 a 1881, ktoré objavil Jozef Keppert a neskorším výskumom objasnil okolnosti a podrobnosti života grófa Mihály Esterházyho. (Poznámka: v minulom článku je spomenutých 92 ks. 2 ks sú portréty grófa a jeho manželky)
Naznačil som, ako som sa dostal k úprave týchto fotografií a s akými problémami som sa musel vyrovnať pri ich úprave. Dnes sa pokúsim zhodnotiť fotografie mojím pohľadom na to, ako gróf Mihály fotografoval.
Pri hodnotení fotografie môžeme brať do úvahy rôzne hľadiská, najčastejšie ide o ťažko definovateľný pocit „páči sa mi to“ - teda predovšetkým hľadiská estetické - kompozícia, dojem priestoru, celková údernosť fotografie na naše zrakové zmyslové orgány, pričom vnem ovplyvňuje aj to, čo je predmetom na fotografii. Samozrejme, to všetko v nevyhnutnej kvalite technického prevedenia (ostrosť, kontrast, bokeh...).
Kvalita fotografií
Nejde o posúdenie v zmysle dnešných kritérii, ako napríklad farebná hĺbka, rozlíšenie, ostrosť - fotografie vznikli úplne inou technológiou, než vznikajú fotografie dnes – s najväčšou pravdepodobnosťou ide o albumín. Tento fakt ma zároveň diskvalifikuje na serióznu analýzu tohto atribútu, pretože jednoducho nemám najmenšie vedomosti o tom, ako majú vyzerať dobré fotografie zhotovené danou technológiou. Jedno však posúdiť viem – rozlíšenie a ostrosť. A tá je vynikajúca. Samozrejme, nie v porovnaní s dnešnými špičkovými vysledkami. Pravda, nájdu sa výnimky, kde je neostrosť zrejmá, je však zvyčajne spôsobená nutnosťou dlhšej expozície a tak na niektorých fotografiách badať pohybovú neostrosť spôsobenú napríklad pohybom zvieraťa. Vzhľadom na fakt, že ostatné parametre bolo možné digitálne upraviť (predovšetkým kontrast a tonalitu) a výsledky boli prijateľné, môžeme vysloviť záver, že východiskové fotografie v danom čase spĺňali najprísnejšie technické kvalitatívne nároky.
 |
 |
Na ukážke postavy vo výseku 1:1 z nasledujúcich fotografií.
 |
 |
Rozmery fotografií sú rôzne, no nepresahujú rozmer 19,2x15,2 cm, pasparty s textami 24x21 cm. Fotografie sú skenované v takom rozlíšení, že samotná fotografia (teda bez pasparty a popiskov) má rozmer cca 2400x1800 bodov. To pri 300 DPI zhruba zodpovedá optimálnemu rozmeru pre zhotovenie fotografie 20x15 cm vo fotolabe (informácia zo stránok fujifoto.sk). No napríklad pre spoločnosť CEWE je dostatočné rozlíšenie pre bezchybnú kvalitu tlače 126 DPI (pomocník programu Môj CEWE fotosvet/Tipy a triky/Kvalita a rozlíšenie obrázku), čo by znamenalo, že rozmer fotografie by mohol byť cca 48 x 36 cm a to je vo výsledku 2x väčšia fotografia, než východisková. Nepochybujem o tom, že takto zhotovená fotografia by obsahovala dostatok detailov. Pre zaujímavosť, výsek 1:1 z 200% zväčšenia fotografie.
Aj na základe praktickej skúsenosti získanej počas retuše fotografií môžem povedať, že aj pri zväčšení 200 % bolo možné celkom zreteľne identifikovať detaily, ktoré pri bežnej mierke (polovica, prípadne 1:1) jednoducho zanikali. Bez kvality pôvodnej fotografie by to nebolo možné.
Príkladom pohybovej neostrosti je nasledujúca fotografia:
Predovšetkým dieťa úplne vpravo patrilo medzi neposedné. Jedno dieťa stojí aj pri kmeni stromu a ani ono nezvládlo expozíciu bez pohnutia. Pre úplnosť, výsek z fotografie 1:1.
Mierka
K fotografickému rukopisu grófa Esterházyho patrila schopnosť vniesť do fotografie mierku, najčastejšie človeka.
Občas som s úžasom objavoval ľudí skrytých v najrôznejších miestach fotografie (označené červenou šípkou).
Výsek z uvedenej fotografie 1:1.
Účasť ľudí
Účasť ľudí v podobe mierky som zmienil vyššie. V tomto odseku mám na mysli komponovanie snímkov za účastí ľudí, ktorí šľachticov sprevádzali na africkom safari. Gróf Mihály ich využíval ako modely.
 |
 |
Na fotografii s hrochom je zachytená štvorica domorodcov, ktorí sa zjavujú na rôznych miestach na rôznych fotografiách. Dá sa dedukovať, že išlo o pomocníkov, sprievodcov, alebo otrokov, ktorí karavánu sprevádzali po celej ceste po Afrike. Rád by som poukázal na rôznorodosť účesov a upriamil pozornosť na vlasatého mládenca úplne vľavo a na poloplešatého muža druhého sprava.
Najzaujímavejším objavom v tejto súvislosti bola nasledujúca fotografia
Dlho som bol tej mienky, že ide o „street“ fotografiu z trhoviska v Kassale a zaujali ma skôr rozmazané postavy zúčastnených záujemcov o obchod, než dve postavy označené šípkou. Až pri vysokom zväčšení pri retuši fotografie som si uvedomil, že dve tvárou k fotografovi stojace postavy sú vlastne dvaja zo štvorice domorodcov jeho sprievodu.
Vo výseku 1:1:
Vo výseku vľavo - žeby vlasatý a plešatý z fotografie s hrochom ? Napravo vidno „duchov“ – pohybové rozmazanie osoby, ktorá evidentne pozerala smerom k fotografovi, čakala, no potom sa pohla a to v čase, keď expozícia ešte nebola dokončená. Možno išlo o muža stojaceho bokom, možno o ženu, ktorú už vo výseku nevidno.
Kompozícia
Z hľadiska kompozície by som len veľmi ťažko našiel fotografiu, ktorá by bola hodná kritiky. S veľkou úctou k majstrovstvu grófa Esterházyho môžem napísať, že fotografie sa takmer bez výnimky (aj v prípade evidentne dokumentárnych záberov) vyznačujú ľahkou obrazovou čitateľnosťou a čistou, jasnou voľbou prvkov bez zbytočných „mŕtvych“ plôch, ktoré by bolo možné orezať bez výraznejšieho vplyvu na kvalitu fotografie. Na mnohých, zvyčajne krajinárskych a popisných fotografiách, je zrejmý prvý plán, druhý plán a pozadie. Pri portrétovaní významných ľudí na jednej strane, bezvýznamných otrokýň - domorodkýň na strane druhej, gróf Esterházy často používal pasparty a tváre alebo postavy vsadil do nich. Vcelku zaujímavý a prekvapujúci prvok tvorby. Každopádne – niet najmenších pochýb, že išlo o postupy vyzretej fotografickej osobnosti a myslím si, že gróf Esterházy mal hlboké znalosti nielen fotografického remesla, ale i výtvarného umenia.
Na predošlých štyroch ukážkach vidno predovšetkým fotografie prírody. Tieto fotografie som vybral s dôrazom na prácu s horizontom, ktorý je na každej fotografii iný a, samozrejme, podriadený fotografickému zámeru.
 |
 |
 |
 |
Na ďalšej sade štyroch fotografií uvádzam príklady paspartovaných portrétov.
Orez
Veľmi zaujímavé bolo zistenie, že gróf Esterházy sa nijako neobmedzoval „štandardným“ rozmerom. V čase, keď fotografie vznikli, skvelá budúcnosť fotografovania a zhotovovania fotografii dostupná komukoľvek s ochotou zvládnuť technológiu a investovať určité peniaze, ešte len mala prísť. Generácie fotografov odchovaných na (štandardnom) filme, kam sa radím aj ja, uvažovali v intenciách 3:2, 1:1, 4:3 – to podľa druhu filmu. Prípadne podľa veľkosti fotografického papiera – napríklad 9x13cm, 18x24 cm, 24x30 cm, ktoré sme brali viac-menej ako hotovú vec, na ktorú sme obraz vtesnali. Málokto svoju fotografickú tvorbu realizoval v iných rozmeroch, hoci to technicky nebol problém. Napokon, aj v dnešných časoch je najčastejší výstavný formát fotografie v rozmere 30x45cm (2:3). Gróf Esterházy nijaké takéto obmedzenie nepoznal a jeho fotografie majú najrôznejšie rozmery a pomery a to vždy podľa objektu a zámeru fotografie.
Fotografia 1:2
Štvorec
Panoráma na výšku
Panoráma na šírku
Fotografie grófa Estarházyho by sa samozrejme dali skúmať aj z iných hľadísk, ja som sa dotkol kvality fotografii, mierky, účasti ľudí – modelov, kompozície a orezu – pretože tie mi prišli najzaujímavejšie. Zaujímavé bolo aj skúmanie, kam by sme, žánrovo, fotografie zaradili dnes. O tom však v samostatnom článku nabudúce.
Pridaj komentár
