V predošlých častiach rozprávania o vzácnych dobových fotografiách gófa Esterházyho som v prvom článku písal o retušovaní a v druhom o všeobecnej fotografickej zručnosti autora.
V tejto časti venujem pár slov fotografickým žánrom, ktoré možno na fotografiách grófa Esterházyho nájsť. Pochopiteľne, členenie žánrov ako ich poznáme dnes - napríklad glamour, reklamná fotografia, produktová fotografia, šport, wildfoto – bolo koncom 19-ho storočia v nedohľadne, minimálne kvôli technickej nemožnosti zhotovovať fotografie krátkymi časmi, nehovoriac o neexistujúcom trhu pre žánre, ktorých boom prišiel o 60-70 rokov neskôr, no rozhodne by sme si nemali myslieť, že v čase vzniku týchto fotografií autor nevedel, ako sa k tomu-ktorému zámeru, žánru, postaviť.
Je zrejmé, že gróf Esterházy sa snažil predovšetkým zdokumentovať svoju cestu po Afrike – karavána začala svoju cestu po čiernom kontinente v prístave Suakin (dnešný Sudán), urobila oblúk cez vnútrozemie Sudánu (napr. dedina Wad el Hag) a Eritrei, určite prešli cez Kassalu (mesto na hranici so Sudánom, a Eritreou), až napokon svoju púť ukončili v Massaue (prístav v dnešnej Eritrei).
Ako vidno z mapky, karavána prešla rozsiahly kus územia. Červeno sú zvýraznené miesta, ktoré karávana s istotou navštívila, pričom uvádzam prvý dátum, kedy sa popisok na prvej fotografii v poradí týkal daného miesta. Na niektorých miestach karavána zotrvala pár dní. Čiernymi šípkami je zase načrtnutý približný smer a pohyb karavány.
Veľmi hrubým odhadom prešla karavána 1100 km vzdušnou čiarou a to v čase od 31.12.1880 (prvá fotografia z prístavu Suakin) do 3.5.1881 (prvá fotografia z prístavu Massaua).
Pochopiteľne, karavána mohla kľučkovať a reálne mohla prejsť významne viac kilometrov.
Miesto začiatku Afrického putovania – Prístav Suakin.
Miesto konca putovania po Afrike – prístavne mestečko Massaua.
Veľmi zaujímavou skutočnosťou je detail týkajúci sa dediny Wad el Hag - celej skupine cestovateľov trvalo prejsť z prístavu Suakin do dediny Wad el Hag (cca 450 km vzdušnou čiarou) takmer tri mesiace, no do Kassaly to potom z Wad el Hag „odšprintovali“ za 7 dní ! (cca 300 km vzdušnou čiarou). Pričom ešte aj 7 dní sa dá dôveryhodne spochybniť, pretože gróf fotografoval vo Wad el Hag aj dňa 25.3.1881 – ale dobre, pripusťme, že fotografoval ráno a predpokladajme, že ešte toho dňa nasadli na ťavy smerom na Kassalu.
Dňa 24.3.1881 – gróf Esterházy fotografuje Abysinských hudobníkov vo Wad el Hag.
Fotografia zo dňa 25.3.1881 v dedine Wad el Hag.
... a dňa 31.3.1881 má gróf Esterházy fotoaparát rozložený v uliciach Kassaly.
Môžeme len špekulovať, prečo karavána práve na trase Wad el Hag – Kassala značne pridala do kroku – nebezpečné územie ? nezaujímavé územie ? časový sklz oproti plánu ?
Alebo som urobil chybu a identifikoval dedinu teritoriálne nesprávne ?
Nech už je akokoľvek, karavána nezaháľala a vo svojej fotografickej aktivite sa gróf Esterházy tiež nenechal zahanbiť a hoci išlo predovšetkým o cestopisné fotografie, aj na cestách ďaleko od domova bolo možné vybadať rôzne objekty, ktoré možno žánrovo vymedziť – fotografie sídel – miest a dedín, okolnej prírody – napríklad detailov v podobe stromov, polocelkov – stromy a rieka, celkov – pohľad na celkový obraz okolnej prírody od detailov v popredí, až po pohoria v diaľke, a v neposlednom rade ľudí – ľudí, ktorí mali to šťastie, že sa stali objektom fotografického záujmu grófa Esterházyho. Vo svete roku 1881 asi nebolo percento fotografovaných ľudí nijako vysoké.
Krajinárske fotografie
Ako vidno, kompozične fotografie nijako nezaostávajú za dnešnými kritériami. A to do narodenia Ansela Adamsa zostávalo 21 rokov.
Dokumentárne fotografie / zvieratá
Séria fotografií dokazuje, že zmraziť pohyb zvierat vtedajšou technikou nešlo a objektami sú výhradne nepohyblivé, mŕtve zvieratá.
Dokumentárne fotografie / karavána
Séria fotografií typu „tak takto nám tam bolo“. Opäť však treba zdôrazniť, že nejde o cvaky, naopak, kompozícia je dôkladne premyslená.
Tu ma zaujala jedna vec – tento typ fotografie – dokumentácia karávany prevažuje na sklonku expedície – akoby spočiatku gróf šetril fotografický materiál a potom zistil, že našetril dosť a tak sa rozšupol aj v tomto smere. Alebo si ku koncu cesty uvedomil, že vlastne tento typ fotografií mu bude chýbať a tak tento deficit dohnal. Kto vie. Každopádne, hneď 4 fotografie zo šiestich na danú tému su z apríla, jedna z januára a jedna z februára.
Fotografie sídiel a miest
Karavána prešla dedinou Algeden dňa 19.4.1881. O tejto dedine som našiel zmienku v The New Yourk Times tu:
http://query.nytimes.com/gst/abstract.html?res=FB0611FD3A5D10738DDDA80994D0405B8584F0D3 a popisovené udalosti sa stali štyri roky potom, čo dedinu navštívila cestovateľská skupina, presne 11.8.1885. Pre mňa však bolo zaujímavé teritoriálne určenie dediny – 50 míľ východne od Kassaly – čo zodpovedá náčrtku trasy na mapke a logicky sedí aj časový údaj.
Niekoľkokrát som si kládol otázku, do akej miery sú tieto fotografie unikátne a jedinečné. Predsa len, byť vybavený fotoaparátom a cestovať 4 mesiace po krajine vzdialenej tisíce kilometrov od domova nie je každodenným zážitkom ani dnes.
A tak som skúsil pátrať po internete, až som našiel túto fotografiu:
(zdroj: http://it.wikipedia.org/wiki/Massaua)
Skúsme ju porovnať s nasledujúcimi dvomi:
Tvrdím, že ide o jedno a to isté miesto, zobrazené v približne rovnakom období – iba uhol zobrazenia je iný. Wikipedia má z toho odbobia rytinu. My máme fotografiu. Vlastne dve. Vlastne, plný album.
...nedá mi, napadlo ma hľadať fotografie prírodných zaujímavostí na dnešných fotografiách a porovnať ich s fotografiami z albumu. Najúspešnejší som bol s fotografiou Kassaly s pohorím v pozadí.
(zdroj: http://members.virtualtourist.com/m/20ab6/fd6/)
To pohorie sa za 125 rokov ani nehlo.
Portréty ľudí
Predmetom fotografického záujmu grófa boli jednak oni sami ako účastníci expedície, potom sprievodný personál a samozrejme, významné osobnosti a predstavitelia miestnej moci a politického vplyvu.
Samostatnou skupinou sú fotografie domorodkýň, o ktorých môžeme usudzovať všetko možné, len nie to, že by šlo o náhodné fotografovanie. Tejto skupine fotografií venujem celý budúci článok.