Hore

Záznamové médiá vo fotografii II - K zvitkovému filmu

Po tridsiatich rokoch bol mokrý kolódiový proces predstihnutý suchým procesom na báze želatíny. Želatínová emulzia obsahovala rozptýlené fotocitlivé chemikálie, známe halogenidy striebra. Po vyschnutí emulzie na sklenenej doske sa nijako nezmenila jej citlivosť, a tak sa mohli takéto záznamové médiá dopredu pripravovať a používať pri neskoršom fotení. Na vyvolávanie sa stále používala kyselina pyrogalová a ako ustaľovač thiosíran sodný.

Prelom vo fotografii znamenal vynález papierového zvitkového filmu Georgom Eastmanom v roku 1884, ktorý odbremenil fotografov od ťažkých sklenených dosiek a náradia. Neskôr bol tento film zdokonalený Hannibalom Goodwinom, ktorý v roku 1885 priniesol celuloidový zvitkový film. V súčasnosti sa filmy vyrábajú z polyesteru a acelátu celulózy alebo PET (polyetyléntereftalát). V minulosti sa na výrobu filmu používala nitrocelulóza, no táto látka je veľmi horľavá. Preto sa po rozsiahlych požiaroch filmových archívov od nej upustilo a hľadali sa alternatívne materiály. Film tvoril podklad miesto sklenenej dosky, na ktorej bola nanesená svetlocitlivá želatínová emulzia. V čiernobielej fotografii sa tento princíp zachoval prakticky dodnes. Zdokonaľovala sa kvalita fotografickej emulzie, pričom tak vznikli rôzne druhy filmov s rôznymi veľkosťami kryštálov (zŕn) svetlocitlivých halogenidov striebra. Podľa toho poznáme filmy všemožnej citlivosti a zrnitosti (rozlíšenia). Rovnako sa počas celého storočia zdokonaľovali chemikálie na vyvolávanie filmu až do dnešnej podoby.


 V čase nitrocelulózových filmov bolo vyhorenie skladu filmov častým javom.
(Zdroj: http://www.brianpritchard.com/cellulose_nitrate_film_base.htm


Postup pri domácom vyvolaní čiernobieleho filmu s použitím vývojky a ustaľovača je popísaný vo viacerých článkoch fotoškoly v sekcii zaoberajúcej sa analógovou fotografiou.





Ako sa film historicky vyvíjal, vznikli tiež rôzne formáty:

Veľký formát – Netýka sa priamo filmu. Do veľkého formátu zaraďujeme fotografické dosky, ktoré mali rozmery 9 X 12 cm alebo 13 X 18 cm. Využívali sa donedávna v ateliéroch predovšetkým na portrétnu fotografiu.

Fotoaparát na veľkoformátovú fotografiu (9 x 12 cm) aký sa využíva aj v súčasnosti.
(Zdroj: http://www.stevedanielsphoto.com/large-format.htm

Stredný formát – Označujeme aj ako formát 120. Bol to formát pôvodného Eastmanovho zvitkového filmu so šírkou 56 mm. Z tohto formátu vznikli rôzne modifikácie ako 6 X 9 cm, 6 X 8 cm, 6 X 7 cm, 6 X 6 cm či 6 X 4,5 cm. Formát 6 X 6 používa i známa dvojoká zrkadlovka Flexaret, ktorá sa vyskytuje často i v súčasnej portrétnej, modelingovej či reklamnej fotografii. Stredoformátový film nemá po okrajoch dierky, tak ako to poznáme pri kinofilmovom filme. Na okraji sú informácie o citlivosti, čísle snímky a type filmu. Štandardne býva 12 obrázkový alebo 24 obrázkový (pri formáte 6 X 6 cm).


 Film na stredný formát.
(Zdroj: http://www.old-photo.com/pages/medium-format-film-scanning.htm


 Stredoformátová dvojoká zrkadlovka Flexaret.
(Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Flexaret

Kinofilm - poznáme aj ako formát 135 so šírkou 35 mm. V súčasnosti je to najpoužívanejší formát s rozmermi 24 X 36 mm. Pre lepšie pretáčanie v prístroji má po okrajoch dierky. Predáva sa v kazetách, ktoré ho chránia pred svetlom. Kinofilmový formát môžeme zohnať v dĺžkach po 12, 24 alebo 36 obrázkov. Tento formát sa využíva takmer pri všetkých analógových zrkadlovkách a kompaktoch.


 Kinofilm asi nikomu netreba príliš predstavovať.
(Zdroj: http://www.welovefilm.co.uk/film-processing/35mm-film-colour-processing.html

Advanced Photo System (APS) - bol jedným z posledných článkov vývoja analógovej fotografie. Prvýkrát sa objavil v roku 1995. Označuje sa ako formát 240. Od kinofilmu sa líši šírkou, ktorá je len 24 mm s políčkom 17 X 30 mm, dierky má len na jednej strane a disponuje magnetickou páskou, na ktorú sa zapisujú informácie o expozícii pre vyvolanie. Fotoaparáty, ktoré s ním pracujú umožňujú meniť formát medzi 16:9, 3:2 a 3:1, čo pri klasickom kinofilmovom fotoaparáte možné nebolo. Vzhľadom na menšiu záznamovú plochu oproti kinofilmovému formátu (crop faktor – viac o ňom nájdeme v článku Staré objektívy na nové fotoaparáty vo fotoškole) prináša tento film vo fotoaparáte väčšiu hĺbku ostrosti a skrátenie ohniska. I napriek výhodám, ktoré priniesli mnohé zjednodušenia pre užívateľov je systém APS viac-menej na ústupe resp. už kdesi v pozadí  pred digitálnymi technológiami a nové fotoaparáty využívajúce tento systém sa už ani nevyrábajú. Nostalgicky ho pripomína akurát označenie čipov v digitálnych fotoaparátoch APS-C, ktoré majú rovnaké rozmery ako políčko filmu APS.


 APS formát.
(Zdroj: http://www.sundgren.se/1-things/2-film-formats/film-formats.htm) 

Treba podotknúť, že vyššie spomenuté formáty filmov sa netýkajú len čiernobielych, ale i farebných filmov. Farebnými záznamovými médiami vo fotografii, ktoré sa začali vyvíjať v podstate onedlho po vzniku fotografie, ako aj elektronickými snímačmi sa bude článok zaoberať ďalej.

Farebná fotografia

Zakrátko po objavení fotografie ľudia túžili nielen zobraziť čiernobiely obraz fotografovanej scény, ale pridať mu i na autenticite a zachovať i jeho farby tak, aby sa fotografie zhodovali s tým, čo v skutočnosti vidíme. Začala sa tak rozvíjať snaha o farebnú fotografiu.

Prvý podstatný objav priniesol fyzik James Clerk Maxwell, ktorý predostrel fyzikálny princíp farebnej fotografie a skladania farieb. Prezentoval to v roku 1861 na prvej farebnej fotografii Stužka. Fotografia vznikla tak, že stuhu exponoval na čiernobielu emulziu cez modrý, zelený a červený filter. Následne vyvolané pozitívy premietal cez rovnaké filtre a tieto obrazy spojil na plátne. Aditívnou kombináciou farieb tak vznikol farebný obraz. Problémom však bolo, že vtedajšia fotografická emulzia bola citlivá predovšetkým na ultrafialovú a modrú časť spektra a nie na červenú. Preto červená farba nebola reálna. Nízka citlivosť fotografickej emulzie ako i celková komplikovanosť tejto metódy spôsobila, že táto metóda nebola ďalej prakticky realizovaná.


 Prvá farebná fotografia - Stužka.
(Zdroj: https://www.pinterest.com/pin/473792823268859989/

Jedna z metód farebnej fotografie, s ktorou prišiel na prelome storočí Gabriel Lippmann, využívala na zobrazenie farieb princíp interferencie, podobne ako je využitý na lesklých farebných perách vtákov alebo pri niektorých druhoch  hmyzu. Táto metóda sa realizovala tak, že za sklom bola nanesená želatínová fotografická emulzia a za tým naliata vrstva ortute, takže fotografická emulzia sa priamo dotýkala ortute. Hlavným princípom bola interferencia, ktorá prebiehala po prechode svetla cez priezračnú emulziu a odraze na ortuti so svetlom dopadajúcim na emulziu. Emulzia sčernela vždy v kmitni vlny vzniknutej interferenciou. Keďže kmitne svetelných vĺn rôznych farieb ležali v rôznych vzdialenostiach od povrchu ortute, vytvorili sa tak v emulzii rovnobežné stmavené vrstvy, ktorých poloha v emulzii (vzdialenosť od povrchu ortute) závisela od toho akú malo farbu svetlo, ktoré sčernenie danej vrstvy vyvolalo (napr. reakčná vrstva v emulzii pre červené svetlo ležala ďalej ako pre modré svetlo). Po vyvolaní takejto fotografickej dosky sme dostali fotografiu, ktorú sme pozorovali cez sklíčko na čiernom pozadí. Svetlo odrazené od sčernených vrstiev v emulzii sme potom vďaka interferencii mohli pozorovať ako svetlo rôznych farieb. Pri rôznych svetelných zdrojoch sa fotografia javila trocha s inými farbami. Táto metóda bola pomerne náročná na realizáciu, preto sa takmer nevyužívala. Určite však patrí medzi najzaujímavejšie metódy farebného zobrazovania.


Obrázok predstavuje schému Lippmannovej metódy. Na ľavej strane je schéma aparatúry pri expozícii snímky a na pravej strane je schéma, ktorá zobrazuje, ako vzniká v emulzii sčernenie v rôznych vzdialenostiach v závislosti na farbe svetla.
(Zdroj: http://holocenter.org/what-is-holography


Lippmannová fotografia kvetov.
(Zdroj: http://www.loeildelaphotographie.com/2014/02/18/portfolio/24197/musee-de-l-elysee-gabriel-lippmann

Objavy ako rozšíriť citlivosť fotografickej emulzie o zelenú, oranžovú a červenú zložku spektra posunuli ku koncu 19. storočia ideu farebnej fotografie bližšie k realite. O rozšírenie spektrálnej citlivosti fotografickej emulzie sa zaslúžil najmä nemecký chemik Hermann Wihlhelm Vogel. Na základe týchto objavov vytvoril v roku 1888 trojfarebnú fotografiu pomocou kombinácie troch čiernobielych snímok exponovaných cez farebné filtre Frederic Eugene Ives. Na tejto metóde pracoval ďalej Aldolf Miethe a takpovediac do dokonalosti so špeciálnym fotoaparátom, ktorý exponoval snímky v troch farbách ju doviedol ruský chemik Sergej Prokudin-Gorskij. Vytvoril špeciálny mechanizmus, kde sa do jedného zásobníka vedľa seba zakladali tri fotografické platne, pred ktorými boli filtre, červený, zelený a modrý. Pružinovým mechanizmom sa počas expozícií posúvali, tak, aby sa fotoaparát pohol minimálne.  Následne sa z nich vyvolali negatívy a zhotovili pozitívy. Tieto pozitívy boli čiernobiele, no predstavovali informáciu o distribúcii svetla danej farby na snímke. Pri prezeraní fotografií sa všetky tri pozitívy nasvecovali červeným, zeleným a modrým svetlom cez rovnaké filtre aké boli použité pri expozícii jednotlivých snímok. Obrazy sa pomocou špeciálnej premietačky aditívne skladali, pričom výsledkom bola farebná snímka. Prokudin-Gorskij pomocou tejto metódy farebne zdokumentoval veľkú časť Ruska na počiatku 20. storočia, pričom jeho snímky sú charakteristické žiarivými farbami a osobitou atmosférou a kvalitou. Pri ich prezeraní môžeme mať pocit, že boli zhotovené len včera. Problémom aj napriek všetkému však bolo, že farebné snímky sa ako farebné dali iba premietať na plátno. Úroveň farebnej tlače bola dosť nízka, takže tlačené farebné obrázky sa výrazne líšili od tých premietaných.

Fotoaparát na trojexpozíciu z dielne Prokudina-Gorského.
(Zdroj: http://thelawlers.com/Blognosticator/?p=96


Jedna zo série známych fotografií Prokudina-Gorského z Ruska.
(Zdroj: http://www.grafik.net/category/exhibitions/cross-country

Metóda trojkombinácie snímok fotených cez rôzne filtre bola stále dosť zložitá a zdĺhavá. Posun vpred tak priniesli v roku 1904 bratia Lumièrovci so svojím autochromom. Táto technológia umožnila zhotovovať farebné snímky s jedinou expozíciou. Autochrom bol v podstate niečo ako diapozitív. Sklenená platňa bola pokrytá mikroskopickými zrniečkami zemiakového škrobu, ktoré boli sfarbené modrofialovou, zelenou a červenooranžovou farbou. Na tejto vrstve bola nanesená čiernobiela emulzia. Keďže fotografická emulzia bola citlivá predovšetkým v ultrafialovej oblasti spektra, predkladal sa do fotoaparátu pred fotografickú dosku žltý filter. Princíp autochromu spočíval v tom, že sa autochromová fotografická doska  vložila za objektív sklom napred. Svetlo teda prechádzalo najskôr farebným zemiakovým škrobom a potom citlivou emulziou. Farba svetla, ktorá prešla cez zrniečko škrobu (bola rovnakej alebo blízkej farby ako zrniečko) sa po vyvolaní na pozitíve prejavila ako svetlejšia časť a farba svetla, ktorá bola pohltená škrobovým zrniečkom danej farby zas ako tmavá časť. Pri nasvietení vyvolaného pozitívu sme dostali priamo farebný obraz, nakoľko svetlo prechádzajúce zrniečkami malo rovnakú resp. podobnú farbu ako škrobové zrniečka. Farby susedných zrniečok sa tiež skladali, preto výsledná fotografia neobsahovala iba pôvodné tri farby. Samozrejme autenticita farieb nebola taká ako pri metóde trojitej expozície cez filtre rôznej farby. Takéto fotografie sa dali reprodukovať farebnou tlačou. Autochrom sa v roku 1930 využíval aj na filme (Filmcolor) a neskôr vylepšený  Lumicolor bez potreby žltého filtra, čo zvýšilo kvalitu i citlivosť tohto fotografického materiálu.  Hlavnými nevýhodami však okrem pomerne nízkej citlivosti boli veľké náklady na výrobu fotografických platní a neskôr filmov, preto bol autochrom po cca 30 rokoch vytlačený novými pokročilejšími metódami farebnej fotografie v podobe viacvrstvových filmov.


Autochrom pod mikroskopom.
(Zdroj: http://www.parisphoto.com/paris/glossary/autochrome


Jedna z prvých snímok exponovaných na autochrom. Ženy majú oblečené šaty totožné so základnými farbami autochromu.
(Zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Barevn%C3%A1_fotografie

Cestou k súčasnému farebnému filmu

V roku 1905 podal moravský chemik Karel Schinzel žiadosť o patentovanie katachromie. Bola to metóda farebnej fotografie, kde film pozostával z troch vrstiev, pričom každá bola citlivá na jednu farbu spektra. Ich kombináciu tvoril farebný obraz. Tento princíp neskôr odkúpili od Schinzela firmy Eastman Kodak a Agfa, pričom po roku 1935 boli uvedené na trh filmy Kodachrome a Agfacolor. Farebné filmy na tomto princípe, prípadne s rôznymi vylepšeniami fungujú dodnes.

Farebný film pod lupou

Od vynálezu katachromie Karlem Schinzelem sa podstata farebného filmu príliš nezmenila. V dnešnej podobe ho tvorí niekoľko vrstiev:

Povrchová ochranná vrstva – chráni film pred mechanickým poškodením.

UV filter – nakoľko je svetlocitlivá emulzia filmu najviac citlivá na krátkovlnnú oblasť spektra okolo UV žiarenia, je táto ochrana dôležitá, aby sa film nepreexponoval pri fotografovaní na priamom Slnku, a aby sa predišlo rôznym farebným chybám.

Svetlocitlivé vrstvy – v každom farebnom filme sú minimálne tri svetlocitlivé vrstvy s emulziou (niektoré filmy majú dokonca viacej vrstiev, napr. Kodacolor II má až 12 vrstiev). Svetlocitlivé vrstvy na báze bromidu strieborného sú scitlivené na konkrétne farby, pričom obsahujú farbotvorné komponenty. Pri vyvolávaní farbotvornou vývojkou sa vyredukuje kovové striebro a vývojka zoxiduje. Ďalej reaguje s farbotvornými komponentami pričom vznikajú farbivá. Tieto farbivá sú komplementárnymi k základným farbám. Najvrchnejšia vrstva je modrá. Vzniká tu žlté farbivo. Pod modrou vrstvou je žltý filter, ktorý neprepúšťa modré svetlo k ďalším svetlocitlivým vrstvám. Pod filtrom je zelená vrstva, kde vzniká po vyvolaní purpurové farbivo. Najspodnejšia vrstva je citlivá na červenú farbu a komplementárnou farbou je azúrová, ktorá sa vylučuje po vyvolaní. Samozrejme po vyvolaní a vypraní sa film musí vybieliť, kedy sa vzniknuté kovové striebro zmení znova na bromid strieborný a ten sa následne ustaľovačom vymyje z filmu. Dôvodom je to, že keby vylúčené striebro po vyvolaní na filme ostalo, prekrývalo by vzniknuté farby, čo by neumožnilo vytvoriť z negatívu pozitív. Komplementárne farby ktoré vznikli na filme sa procesom subtraktívneho miešania (pri premietnutí na fotografický papier) menia pri tvorbe pozitívu na základné farby (modrá, zelená, červená) pričom tie sa skladajú aditívne a tak vznikajú na pozitíve okrem základných farieb a ich odtieňov aj ďalšie farby.

Spojivová vrstva – zabezpečuje, aby vrchné vrstvy, ako sú svetlocitlivé emulzie a filtre držali na samotnom filme a aby sa z neho neodlepili alebo neodplavili pri spracovaní.

Filmový podklad – tvorí základ, na ktorom sa nachádzajú všetky vrstvy. Ako už bolo spomenuté v predošlom texte, v súčasnosti sa vyrába z acelátu celulózy, polyesteru, prípadne PET.

Antihalačná vrstva – je nepriepustná vrstva pod filmovým podkladom, ktorá zabezpečuje, aby nevznikali na filme rôzne artefakty spôsobené odrazom od zadnej časti fotoaparátu.


Prierez farebným filmom. 1- filmový podklad + antihilačná vrstva, 2- spojivová vrstva, 3,4,- červená a zelená senzitívna vrstva, ktoré sa farbia na azúrovo a purpurovo, 5- žltý filter, 6- modrá senzitívna vrstva, ktorá sa farbí na žlto, 7- UV filter, 8- povrchová ochranná vrstva.
(Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Photographic_film

Viac informácií o aditívnom a subtraktívnom miešaní farieb nájdete napr. v odkaze: http://alexislxs.webnode.sk/news/aditivne-a-subtraktivne-miesanie-farieb/.


V  tretej časti série článkov o "Záznamových médiách vo fotografii" sa budeme zaoberať záznamovými médiami v digitálnej ére.
Nezabudnite si prečítať: Záznamové médiá vo fotografii I - Od asfaltu po polovodič.




Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
lacoslav
2015-11-04 15:51:58
Film na stredný formát- nie je tam chyba 56mm? Nemá byť 65mm?
Ja mám filmy - šírka pása je 60mm, rozmer snímky pri 6x6=55x55mm, pri 6x9=55x87mm.
 
kubizmus
externý redaktor 2015-11-04 20:39:48
príspevok od: lacoslav
Film na stredný formát- nie je tam chyba 56mm? Nemá byť 65mm?
Ja mám filmy - šírka pása je 60mm, rozmer snímky pri 6x6=55x55mm, pri 6x9=55x87mm.
Nie, možno som sa zle vyjadril, tych 56 mm bola šírka prvého filmu od Georga Eastmana.
 
smartin
2015-11-05 09:25:23
Z Prokudin-Gorskeho fotiek, ked som ich prvy raz videl mi spadla sanka. Inac som rad, ze cechoslovaci patrili medzi priekopnikov fotografie (Petzval, Schinzel).
 
lacoslav
2015-11-05 18:17:55
Len som si pozrel obrázok, otvoril odkaz pod ním a tam sú iné rozmery. Ale ak to bol prvý film tak OK.
 
kubizmus
externý redaktor 2015-11-05 19:59:59
príspevok od: smartin
Z Prokudin-Gorskeho fotiek, ked som ich prvy raz videl mi spadla sanka. Inac som rad, ze cechoslovaci patrili medzi priekopnikov fotografie (Petzval, Schinzel).
Hej, tiez som bol z tych fotiek ohureny Hlavne z nich ide taka zvlastna atmosfera, ked si clovek uvedomi, ze takto to nejako vyzeralo pred vyse 100 rokmi

Inac Petzvala som nespomenul preto, ze som sa zameriaval hlavne na zaznamove media.

Inac z Cechoslovakov bol priekopnikom i Bedrich Franz so svojou daguerrotypiou Zelny trh, co bola jedna z prvych reportaznych fotografii na svete
 
smartin
2015-11-06 08:41:45
príspevok od: kubizmus
Hej, tiez som bol z tych fotiek ohureny Hlavne z nich ide taka zvlastna atmosfera, ked si clovek uvedomi, ze takto to nejako vyzeralo pred vyse 100 rokmi

Inac Petzvala som nespomenul preto, ze som sa zameriaval hlavne na zaznamove media.

Inac z Cechoslovakov bol priekopnikom i Bedrich Franz so svojou daguerrotypiou Zelny trh, co bola jedna z prvych reportaznych fotografii na svete
No ja som Petzvala spominal ako slovenskeho priekopnika fotografovania, ty si ho vzhladom k teme ani spominat nemusel, ale zato Franza (o ktorom som doteraz nevedel) si spomenut mohol
 
kubizmus
externý redaktor 2015-11-06 08:47:22
príspevok od: smartin
No ja som Petzvala spominal ako slovenskeho priekopnika fotografovania, ty si ho vzhladom k teme ani spominat nemusel, ale zato Franza (o ktorom som doteraz nevedel) si spomenut mohol
Na to je tu diskusia Aby sa doplnili informacie ktore nie su v clanku, pripadne, aby ste sa opytali k teme co vas zaujima a v clanku to nie je Nedalo sa tam zasa spomenut vsetko, to by som musel o tom pisat knihu
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia