Hore

Michael Busselle: Jak lépe fotografovat černobíle

 

 

Knihu autora Michael Busselle vydalo v Čechách vydavateľstvo Slovart.

Po knihe som siahol dychtivo, keďže stále fotografujem na klasický čiernobiely film. Bol som však zvedavý nielen na veci týkajúce sa klasickej analógovej fotografie, ale aj na to, či má kniha čo ponúknuť aj čitateľom, ktorí fotografujú digitálne a majú záľubu v čiernobielom obraze.

Prehľad obsahu

 

Obraz (str. 6 - 40)

Autor v prvej časti knihy hovorí o rozdiele medzi farebnou a čiernobielou fotografiou. My sme si zvykli v poslednej dobre na farebné fotografie, no nie vždy to tak bolo. Ešte stále sa väčšina histórie fotografie nachádza práve v čase, keď sa fotografovalo výlučne čiernobielo. Naše vnímanie sveta a fotografie je však už farebné, preto sa musíme naučiť „vidieť čiernobielo". Autor sa prvej časti venuje práve takémuto videniu, pri ktorom odhaľujeme svetlo, tvary, štruktúry. Nie každý objekt sa hodí na čiernobielu interpretáciu. To, čo často vnímame vo farbe atraktívne, je v šedej škále nevýrazné. Červená vlajka na modrej oblohe dá vo farbe ohromný kontrast, no v čiernobielej fotografii zanikne. Ostane iba kontrast tvaru a tonality. Preto je potrebné vyberať objekt podľa toho, v akom smere naň svetlo dopadá, aký tvarový kontrast má vo svojom okolí. Jednoducho sa viac zaoberáme formou ako farbou. Pre dosiahnutie dobrého svetla, jeho smeru a taktiež pre vystihnutie formy musíme dbať aj na výber stanovištia a čas fotenia. Len tak dosiahneme náladový obraz, ktorý by mal byť cieľom našej snahy.

Teória a prax v tejto časti je sprostredkovaná pomocou autorovho postupu: pozorovanie -  úvaha - postup - technické detaily - výsledný obraz. Tento štýl písania sa mi páči a je mimoriadne poučný, lebo nepopisuje iba technické okolnosti, ale aj myšlienky autora, ktorý vysvetľuje, čo ho zaujalo, prečo chce vyhotoviť daný záber a až potom ako chce dosiahnuť želaný efekt na výslednej fotografii.

 

 

Námet (str. 42 - 71)

Autor v tejto časti prechádza najrozšírenejšími fotografickými žánrami od prírody cez architektúru, zátišie, akt až po dokument. Každému námetu sa venuje na dvoch až šiestich stranách. Opäť používa schému: pozorovanie - úvaha - postup - výsledné foto s technickými detailami.

Aj tu aj v predchádzajúcej časti sa mi páči táto schéma, je však tak nešťastne zalomená, že niekedy pôsobí vyslovene mätúco. Popis a obrázok sa nezhodujú a často začnete čítať a vnímať obrázok, ktorý nepatrí k textu. Až z kontextu sa potom dozviete, že čítate o obrázku, ktorý je na druhej strane. Nepomáhajú ani šípky. Inokedy zas technické údaje k fotografii nie sú bezprostredne pri nej, ako to v drvivej časti knihy je, ale medzi nimi a obrázkom je vsunutý ešte jeden odsek. To dosť zneprehľadňuje knihu a znervózňuje pri čítaní. Väčšinou autor hovorí v prvej osobe jednotného čísla. To znamená ako „ja vidím veci, ako ja vykonávam určité úkony a ako dosahujem výsledok". Niekoľko odsekov vás prekvapí treťou osobou - hovorí sa o autorovi, čo „urobil on". 

 

Fotoaparát (str. 72 - 90)

Táto technická časť knihy sa venuje fotoaparátom, ktoré na zachytenie obrazu využívajú film a teda nimi možno fotografovať aj na čiernobiely film. Autor stručne vysvetľuje závislosť kvality zväčšeniny od veľkosti filmového políčka a priraďuje vhodnosť použitia rôznych druhov fotoaparátov pre ten - ktorý žáner. V tejto časti sa venuje aj objektívom, príslušenstvu, osvetľovacím zariadeniam, výberu filmu a základom exponometrie - závislosť clona / rýchlosť závierky. Pozor, autor (alebo prekladateľ?) používa opačné pomenovanie clony, ako je zaužívané. Maximálnou clonou (veľkou clonou) označuje maximálne zatvorenú clonu, napr. f22 a minimálnou maximálne otvorenú, napr. f1,4. Bežne sa používa táto terminológia opačne - fmax je maximálne otvorená clona a fmin maximálne uzavretá. Fmax sa označuje aj ako svetelnosť objektívu.

 

Temná komora (str. 92 - 120)

V tejto poslednej časti autor stručne a jasne popisuje výbavu tmavej komory a proces zhotovenia zväčšeniny. Nevynecháva ani samotné vyvolanie filmu. Spomína stručne aj niektoré efekty na vylepšenie výslednej fotografie, použitie papierov rôznej gradácie alebo tónovačov, či kolorovanie fotografie, ale tiež zväčšovanie cez rôzne štruktúrované materiály pre dosiahnutie alternatívneho vzhľadu zväčšeniny.

 

Slovník (str. 126)

V závere knihy sa nachádza slovník, ktorý je vzhľadom na danú problematiku dosť stručný (2 strany).

 

 

Zhodnotenie

 

Celkovo ide o hodnotnú knihu pre začiatočníkov, ktorí by sa chceli pustiť do fotografovania klasickou cestou. V knihe nie je zmienka o digitálnej fotografii, aj keď prvé dve časti sú univerzálne a dané pravidlá a rady platia ako vo filmovej fotografii tak aj v digitálnej. Ako som spomínal, páči sa mi štruktúra vysvetľovania v prvých dvoch častiach, no zlom knihy je podľa môjho názoru veľmi nešťastný.

Je potrebné si dať pozor na nezrovnalosti. Neviem, či ich pripísať autorovi alebo prekladateľovi. Je napríklad spomínané „veľké ohnisko" a pritom ide o 24mm objektív, alebo naopak sa pri fotografii hovorí o širokouhlom objektíve a aj obrázok je jednoznačne vyhotovený veľmi širokouhlým objektívom, a v technickom popise je údaj o ohnisku 200mm. Pomenovanie maximálnej a minimálnej clony je opačné, ako sa dnes bežne používa.

 

Začiatočníci môžu nájsť v knihe mnoho inšpirácií, aj keby malo ísť iba o to, čo všetko vôbec môžu fotografovať a z čoho môže vzniknúť zaujímavý obraz. Pre pokročilých fotografov by som odporúčal skôr inú knihu, v ktorej nájdu viac konkrétnych odporúčaní pre fotografický žáner, o ktorý sa zaujímajú.

 

Úryvok

 

Výběr okamžiku

 

Pozorování

Jakmile sem spatřil tohoto chlapce s jeho mladším bratem, byl jsem si jistý, že se mi naskytla možnost pořídit snímek. Chvíli jsem jej následoval na protější straně ulice a čekal jsem na ten správný okamžik.

 

Úvaha

Najednou se rozhodl přejít cestu, já jsem si uvědomil. že tím se oddělí od domů lemujících ulici, a vycítil jsem svoji šanci na vytvoření nepřeplněného záběru.

 

Postup

Jeden obrázek jsem pořídil , když dospěl do poloviny cesty, avšak v tuto chvíli byla scéna ještě příliš zmatená, neboť chlapec se dosud nevymanil z řady domů za ním. Když však najednou nadzvedl kočárek, aby s ním najel na chodník, obraz se sjednotil, a já jsem vytvořil tento snímek.

 

 Technické detaily: Jednooká zdcadlovka 35 mm - objektív 105 mm, Kodak Tri X vyvolán v Unitolu.



Knihu "Jak lépe fotografovat černobíle" nájdete v ponuke kníhkupectva Slovart.
 

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
zuzuliena
externý redaktor 2009-07-15 08:55:00
... zaujimavy tip, dik, dalsia do zbierky :-)
 
demo
2009-07-15 13:11:38
no, vydat taku knihu v dnesnej dobe je odvaha ak nie ´samovrazda´, kto este dnes foti na film?
 
julo kotus
2009-07-15 13:29:15
príspevok od: demo
no, vydat taku knihu v dnesnej dobe je odvaha ak nie ´samovrazda´, kto este dnes foti na film?
Ako som v recenzii napísal, prvé dve časti sú o ´videní čiernobielo´ a týkajú sa teda aj tých, ktorí fotia digitálne ale chcú čiernobiele prevedenie.
 
gintonik
2009-07-15 16:23:36
príspevok od: julo kotus
Ako som v recenzii napísal, prvé dve časti sú o ´videní čiernobielo´ a týkajú sa teda aj tých, ktorí fotia digitálne ale chcú čiernobiele prevedenie.
Tá kniha má v tiráži dátum vydania rok 2002. Ale aj dnes sa nájdu ´samovrahovia, ktorí ešte fotia na film a nájdu sa aj noví záujemcovia o fotenie na film a pre tých je to dobrý návod.
 
wayne
2009-07-15 19:42:26
parada, tuto si zrejme vyhliadnem, taketo fotky ma oslovuju a inspiruju
 
dorwin
2009-07-15 20:44:51
príspevok od: julo kotus
Ako som v recenzii napísal, prvé dve časti sú o ´videní čiernobielo´ a týkajú sa teda aj tých, ktorí fotia digitálne ale chcú čiernobiele prevedenie.
Poznam ludi, co stale fotia na film. a aj takych co robia aj CB fotky doma. Ciernobiela fotografia je narocnejsia ako farebna. na BW vsetko vidno. BW musi byt naozaj dobra, aby zaujala. farebna aj klame farbami. staci si pozriet fotky na flogu, clovek zasne nad akymi vycvakmi ludia vzdychaju. proste BW je BW.
 
Ronn
2009-07-18 12:18:29
filmova fotografia nie je samovrazdou, skor naopak. V dnesnej dobe lacnych zrkadloviek je kazdy druhy fotograf a toto je mozno sposob ako vystupit z davu. Zabuda sa aj na to, ze fotka nie je o technickej dokonalosti (ta zohrava len malu ulohu). Najlepsie fotografie ktore som videl boli z filmu. Vyrazaju dych aj ked su uz niekolko desiatok rokov stare.
A mna velmi laka predstava, ze si nieco nafotim, sam si v komore vyrobim fotku a ked sa vydari, bude to mozno lepsi pocit ako ked nejaku fotku dovediem k dokonalosti v pocitaci.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia