Alan Hyža - bleskový rozhovor

Známy fotograf Alan Hyža sa pri príležitosti diskusie k SLOVAK PRESS PHOTO vyskytol na chvíľu v našej redakcii. Samozrejme, že som si nenechal ujsť príležitosť urobiť s ním krátky rozhovor. Výraz „vyskytol“ som použil zámerne, pretože je to veľmi vyťažený a rozcestovaný človek, ktorého nie je ľahké len tak zastihnúť a vyspovedať. Na ePhoto.sk už bol sním publikovaný jeden rozhovor. Tento krátky je jeho pokračovaním.

V poslednom rozhovore sme sa už opýtali takmer všetko, tak ja by som sa chcel opýtať či sa nič nezmenilo? Stále fotíte na film alebo už aj digitálom?

Nie nič sa nezmenilo, všetko je tak isto, s digitálom som už úplne skončil.  Väčšina ľudí začína fotiť len na digitál alebo skôr už dávno začala a fotí naň. Ja som skončil, táto éra je už za mnou.

Ani komerčné veci nefotíte na digitál?

Nie, lebo ja nie som až tak vyťažený komerčnými vecami. Mám síce tri digitálne fotoaparáty, ale nefotím na ne.

Stále vás viac baví čiernobiela fotografia?

Áno ale robím aj farebné.

Obľúbené filmy ešte vyrábajú? Je na čo fotiť, dajú sa stále používať?

Áno dajú sa používať, myslím, že k tomuto určite niečo povie aj Tomász Gudzovaty. On fotí totiž všetko na film a nie na kinofilm, ale rovno na veľký formát. Videl som skvelé športové fotky, ktoré si neviem predstaviť ako urobil. Ale on si to očividne vie predstaviť a aj zrealizovať. S Linhofom fotí šport, neuveriteľné...

Čo si myslíte o súčasnom stave slovenskej fotky, jej postavenie v médiách?

V prvom rade ja nie som kompetentný aby som to posudzoval. Druhá vec je, že ja už ani nepozerám naše noviny a časopisy, lebo ma to nezaujíma a som na to priam už alergický. Ale keď to môžem tak globálne povedať, tak celkovo fotografia, tak ako všetky ostatné umelecké odvetvia sú postihnuté určitým druhom globalizácie. Myslím aj digitalizáciu a na to, že tento stav nie je dobrý.

Zhruba pred týždňom som čítal rozhovor s ruským režisérom Andrejom Tarkovskim. Kde sa ho pýtali na to ako digitalizácia poznačila svet filmu. On povedal, že ho poznačila tak, že nie je problém s materiálom. Vôbec sa netreba pozerať na to či miniem 5km alebo 10km filmu, to už nie je problém. Natočím si koľko chcem. Zároveň kamera už neváži tridsať kíl, ale má pol kila, a držím ju v jednej ruke. V tomto ohľade digitalizácia svet filmu poznačila pozitívne. Ale zas na druhej strane odpadla, a to platí aj pre fotografiu, tá prezieravosť, alebo povedomie, ktoré mal každý človek v hlave a ja ho mám stále, pretože fotím na film, že koľko tam mám ešte záberov, musím šetriť nemusím šetriť, kedy musím vymeniť film. Jednoducho toto zmizlo, čo na jednej strane považujú mnohí za krok dopredu. No pre mňa je to nevýhoda, považujem to za obmedzenie a za cestu k povrchnosti a lajdáckosti. Pretože ak nemusím šetriť, nemusím sa sústrediť nemusím nad tým rozmýšľať. Lebo je jedno či urobím 10 alebo 10 000 záberov, mám to tam na karte. A potom budeme 10 hodín z toho vyberať pred monitorom, veď niečo sa už v tom množstve nájde. A toto je na digitalizácii zlé.

A takisto čo mnohí považujú za výhodu, je možnosť okamžitej kontroly. Hneď ako niečo odfotím, tak to aj vidím na displeji. No pre mňa je to nevýhoda, lebo ma to len rozptýli a stratím kontinuitu. A už nič poriadne nenafotím.

Na čom teraz práve robíte?

Ja teraz robím na dvoch veciach. Jedna je tá, z ktorej som na nervy, to je kniha pre Slovenskú advokátsku komoru. Fotím portréty advokátov po celom Slovensku a som z toho na nervy...

Prečo?

Lebo samozrejme termín je šibeničný, polovica advokátov je práve na dovolenke, takže sa nič nestíha...

A ten druhý projekt?

Druhá vec na ktorej robím, tak to je projekt o arabskom kulinárstve. Chodím po arabských krajinách a fotím všetko čo súvisí s jedlom. A v týchto krajinách s jedlom súvisí všetko. Bežný život, náboženstvo, trhy, práca. Všetko tam súvisí, buď s jedlom, alebo aj s náboženstvom. Čiže je to veľmi široká a aj zaujímavá a náročná téma. Pretože fotiť v arabských krajinách a ešte k tomu v súčasnosti, keď sú stále nejaké vojny, konflikty a povstania, to naozaj nie je ľahké.

Bude z toho kniha?

Mala by z toho byť kniha, ale to nie je už v mojej réžii. Ja som bol vlastne oslovený aby som to obrazovo zdokumentoval.

Aký máte najzaujímavejší zážitok z ciest po arabských krajinách?

Zážitkov je veľa, ale veľmi ma teší, že som mohol ísť na ostrov Sokotra, čo je ostrov ktorý patrí Jemenu a sídlia na ňom okrem iných aj obávaní somálski piráti. Tí čo prepadávajú tankery. Takže toto bolo super, a z tejto cesty som sa veľmi tešil.

Čo robia takíto piráti?

Tak to nie sú piráti ako Captain Hook, na ktorých by to bolo nejako vidieť. To sú ľudia ktorí chodia ráno na trh predávať ryby a zeleninu. A len vtedy keď príde tá správna chvíľa (alebo loď), tak vtedy sa stávajú pirátmi. :-)

Ďakujem za rozhovor a teším sa na ďalšie stretnutie!