Štvrtý fotograf v rozhovore cez ND filter je Slovák, ktorého to ako mňa, tiež zavialo do Anglicka. Osobne sme sa stretli v Londýne 2x. Po predchádzajúcich troch rozhovoroch, kde hlavný prím hrala čiernobiela fotografia, sa dostávame k sýtej farebnosti. S jeho prácami ste sa mohli stretnúť aj na našom fotoportály. Mladý muž je vyznávačom hesla: Čo na srdci, to na jazyku. Niekomu sa možno jeho vyhlásenia môžu zdať strohé, ale je to v každom prípade fotograf, ktorý vie čo robí. Jeho nádherne farebné makro fotografie hmyzu, ktoré vyzerajú ako by to boli fotografie mimozemských živočíchov, si získali obrovské množstvo obdivovateľov. Veľké časť z týchto fotografií bola publikovaná aj v zahraničných periodikách. Taktiež jeho retušované portréty osôb majú veľké množstvo prívržencov. Ale aj odporcov. Na kritiku je však zvyknutý. Zoznámte sa: Tomáš Rak, alias Tomatito.
Môžeš sa našim čitateľom predstaviť? Vek, zamestnanie atď.
Volám sa Tomáš Rak. Mám 33 rokov a žijem 10 rokov v Londýne. Často mením zamestnania, kedže plánujem byť podnikateľ a pracovať pre niekoho mi nesedí :-).
Čo bolo tvojím spúšťačom pre fotografovanie a kedy sa to stalo?
Fotenie ma lakálo od malička. Moji obaja rodičia vlastnili fotoaparát, a otec si dokonca vyvolával fotky vo vlastnej fotokomore (v kúpelke) :-).
Vždy som si predstavoval také malé obĺdžniky, že toto by som si rád odfotil. Prvý fotoaparát som si kúpil až v roku 2004 keď som mal 23 rokov a odvtedy sa to uz so mnou nesie.
Pamätáš si typ svojho prvého fotoaparátu?
Môj prvý fotoaparát bol Sony DSC P52, trojmegapixlová mašina, ktorá stála v tej dobe 10 tisíc korún. Pamätám si, že som si naň bral pôžičku.
Ktorý je tvoj najobľúbenejší prístroj a taktiež fototémy.
Môj najobľúbenejší prístroj hmmm, dobrá otázka. Mám rád digitálne stredoformatové fotoaparáty, kde cena často prevyšuje cenu lacnejšieho auta. Vždy ma fascinovala špičková ostrosť a tieto fotoaparáty ju dokážu poskytnúť. Pokiaľ by sme ostali na poli full frame zrkadloviek, v momentalnej chvíli je to Nikon D800E. Aj keď to znie možno zvláštne a veľké množstvo ľudí ma pozná inak, moja najobľúbenejšia fototéma je, aj vždy bola wildlife s obrovským, dlhým a bielym objektívom.
Povedz meno jediného zariadenia, ktoré by mal každý fotograf vlastniť.
To je veľmi komplikovaná otázka. Každý preferuje iný štýl fotenia a niekomu vyhovuje pinhole kamera, niekomu zas obrovská kamera s množstvom objektívov. Za skutočne fajn zariadenie považujem nejaký šikovný mobil/tablet s veľkou obrazovkou, kde môžem v danej chvíli hneď ukázať ľuďom okolo seba moju prácu. Je to obrovské plus a dodáva to sebaprezentovaniu nový rozmer.
Kto ťa vo fotografii najviac ovplyvnil?
Najviac ma vo fotografii ovplyvnili Thomas Shahan alias Opo Terser a taktiež Igor Siwanowicz, ktorí fotia hmyz na špičkovej úrovni. Kedysi som ich fotky obdivoval s obrovským úžasom.
Z fotografov ľudí som velmi obdivoval fotografa Pavel Krukov.
Máš obľúbenú nejakú fotomyšlienku?
Ak chceš byť skutočne dobrý, makaj na sebe denne. A nikdy nemaj veľké ego, ale buď priateľský. Je to moja myšlienka a zásada. (Aj keď je pravda, že ja si servítku pred ústa nedávam.)
Ak by si mal tú možnosť vrátiť sa v čase, zmenil by si niečo vo svojom foto živote?
Áno zmenil by som. Nevenoval by som sa foteniu hmyzu, ale sústredil by som sa viac na fotenie ľudí.
Máš nejaký vysnívaný projekt?
Mám vysnívaný projekt, aj keď ty sa asi pýtaš na fotoprojekt. Žiaľ taký nemám, kedže fotenie beriem ako hobby a rád by som bol, aby to tak aj ostalo. Moj projekt na ktorom pracujem, je pomôcka na fotenie makra, ktorú by som rád dostal niekedy do predaja. Je to myslím si revolučná vecička, ktorá na trhu zatiaľ chýba. Viac však o nej v tejto dobe ešte nechcem hovoriť.
Čím ťa priťahuje makro fotografia?
Makrofotografia ma priťahovala tým, že som videl veci, ktoré som bežne nevidel. Mohol som skúmať naozaj zaujimavé štruktúry a veci, bežnému oku neviditeľné. To bolo pre mňa extrémne fascinujúce.
Môžeš nám povedať, či si vo fotení prepásol nejaký moment, ktorý ťa veľmi mrzí?
Áno to sa mi stalo, keď bol na Slovensku flamenco gitarista Paco de Lucia. Letel som na koncert na Slovensko a chcel som si zobrať objektív 400mm f2.8 LIS, aby som si túto legendu mohol odfotiť. Ani za svet sa mi nepodarilo kontaktovať organizátorov koncertu, aj keď som sa veľmi snažil. Objektív som si nakoniec z Anglicka nezobral, lebo by ma to stálo navyše asi 40 libier za batožinu a vedel som, že bez povolenia ma tam s tým aj tak nepustia. Ešte som sa “rekreačne” opýtal pre koncertom, že či by som tam mohol fotiť a povedali mi, že so zrkadlovkou určite nie a s kompaktom len nenápadne, aby to nikoho nevyrušovalo. Neskôr som na základe tohoto koncertu spoznal jedného z najlepších flamenco gitaristov na Slovensku, Martina Biesa a keď sa dozvedel o mojej situácii s objektívom, obaja sme sa klepali po čelách. Martin Bies bol totižto organizátorom celého tohoto koncertu a mal tam hlavné slovo. Povedal, že keby o tom vedel, tak si môžem objektív kľudne priniesť a fotiť. Dokonca by moja fotka Paca bola v novinách a v časopise. Paco de Lucia žiaľ už zomrel a ja 400 mm objektív už nevlastním. Je to taká smutná spomienka, ktorá ma veľmi mrzí.
Máš nejakú tajnosť alebo chybu, ktorá sa ti stala pri fotení? Ak áno, vedel by si sa o ňu s nami podeliť?
Nespomínam si. Skutočne ma teraz nič také nenapadá.
Sám si vyrábaš pomôcky k fotografovaniu makra a retušovaných portrétov. Čerpáš z literatúry, alebo je to spôsob: Pokus, omyl, úspech...?
Áno pomôcky som si často vyrábal sám z hlavy a stálo ma to veľmi veľa testovania, že čo funguje a čo nie. Tak som vlastne vynašiel aj ten výrobok, ktorý by som rád niekedy možno uviedol na trh, lebo si myslím že na trhu nie je nič, čo i len podobného charakteru.
Fotografická kniha, ktorá nesmie chýbať v tvojej knižnici a tiež nejaký fotograf, živý alebo mŕtvy, ktorému by si chcel asistovať pri fotení.
Knihy si rád prečítam, ale fotografické knihy som nikdy nečítal, čiže nemám žiaľ žiadnu obľúbenú medzi nimi.
Fotografka ktorej by som veľmi rád asistoval pri fotení sa volá Anushka Menon. Je to nesmierne talentovaná deva, ktorá posobí v Indii. Fotí módu a fashion.
Skús pomenovať svoj fotografický štýl troma slovami.
Zo všetkého trocha :-).
Viac fotografií od Tomáša si môžete prezrieť tu.
Pridaj komentár
