Rozhovor Marián Sztrecsko

                              
Nick na ephoto: leadwell

Jedna z najzaujímavejších galérii, ktoré máte možnosť vidieť na našom portáli, je od Mariána. Je priam neuveriteľné, že sa fotografií venuje iba dva roky. Fotografie pod jeho rukou dostávajú správnu príchuť v grafickom editore. Každý kúsok ožíva a stáva sa podnetom pre naše estetické percepcie. Samotnú realizáciu a vlastné stvárnenie predstáv nad prvotnou fotografiou umožňuje predispozícia vyvierajúca z jeho umeleckého vnútra. Niekde tam musí byť...

Svetelná dynamika kontrastov vytváraná v čiernobielych fotografiách je obdivuhodná. Pozícia diváka pri dekódovaní komunikačného kanála nie je ničím komplikovaná. Jeho obrazy zvláštneho sveta v nás dokážu vzbudzovať estetické vibrácie až duševné reťazové reakcie. Priestorové plány sa uskutočňujú na druhej a tretej úrovni. Nezriedka sa vynecháva aj tretia úroveň čím si vytvára svoj charakteristický prístup. Často ako výrazový prvok používa vlastné deformácie hĺbky ostrosti, známe z tilt shift objektívov. Vniknutý svet je pre nás čarovný a ľahko akceptovateľný. Ak raz prekročíte jeho hranicu, pocítite voľnosť akú vám môže dať iba umelecký originál.

Tak úvod zopár drobností o mne. Volám sa Marián Sztrecsko, mám 26 rokov, žijem, pracujem i tvorím v Nových Zámkoch. Vyštudoval som odbor značne vzdialený fotografii, konkrétnejšie "strojarinu". V tomto obore momentálne už siedmy rok aj pracujem.  K foteniu som sa dostal v roku 2010, po rozchode s priateľkou. Ako sa vraví, každý koniec je začiatkom niečoho nového. A nový začiatok pre mňa znamenala práve fotografia. Zrazu som mal kopec času, čistú hlavu a bolo treba túto „dieru“ niečím zaplátať... Milujem čiernobielu fotografiu a fotiť do štvorca. Mám rád dokonale nedokonalé veci, staré.. s nádychom minulosti, s príbehom.. Obľubujem nápadité, mäkko a výtvarne poňaté fotografie.

Čo znamená nick leadwell?

Je to trochu humorné.  Vlastne je to značka CNC obrábacích centier. Ako študent som na nich praxoval, programoval... Ak som sa niekde chcel zaregistrovať a všetky nicky, ktoré som chcel použiť, boli už obsadené, použil som leadwell. Takýto nick nepoužíval nikto. Zapáčilo sa mi to a prischlo mi to. Význam to má aj keď to rozpojíme... lead –wel.

Marián, takže ty sa venuješ fotografovaniu relatívne krátko. Ako je možné, že výsledok tvojej práce pôsobí tak, akoby sa jednalo o skúseného harcovníka?

Ďakujem, teší ma, že moju tvorbu oceňuješ. Do istej miery je to spôsobené asi tým, že som istý typ nespokojného človeka (hlavne, čo sa fotografie týka) a práve toto ma poháňa neustále vpred... slovo spokojnosť pre mňa existuje len na istý čas, kým tu hranicu nemám chuť a nutkanie opäť pokoriť. Ten pocit prichádza dosť často.

Fotografie nikdy nenechávaš bez úpravy. V akom programe ich upravuješ?

Aké by len bolo jedlo bez chuti :) .. Úprava fotografií je pre mňa rovnako dôležitá ako pre kuchára dochutiť svoje jedlo, ktoré podáva svojim hosťom. Varím ich v „hrnci“ zvanom Photoshop a používam vybrané metódy, postupy, ktoré sa snažím neustále šlachtiť k väčšej dokonalosti.

Si toho názoru, že v postprocese môžeme fotografii dať pocitovú zložku, ktorú predtým nemala?

Za seba môžem povedať, že áno. Fotografiou môžeme vyjadriť svoj svet, svoje vnímanie, pocity, pohľady. Pre mňa je fotografia médiom, ktoré mi poskytuje dostatočný priestor na realizáciu a stvárnenie týchto dejov. Dôležitým faktorom je samozrejme vstupujúci materiál, jeho poňatie, kompozícia, rozloženie svetiel...

Má vôbec význam používať fotoaparát s kvalitným výstupom, keď aj tak nakoniec fotografia prejde postprocesom, kde nevadí šum, odlesky, rozmazané časti...

Nedisponujem najnovším fotoaparátom a závratne sa za technikou ani neženiem. Fotím na Nikon D5000, jeden zoom a 3 pevné sklá. V budúcnosti by som si rád vyskúšal tilt-shift objektív, pretože jeho efekt s obľubou využívam pri postprocese mojich fotografií. V podstate teda význam má aj nemá. Na komerčne zameranú tvorbu je to takmer nutnosť. Niektoré moje fotografie vznikajú dokonca mobilom, ktorým obľubujem fotiť kvôli jeho vždy prítomnej pohotovosti. Štýl, ktorému sa momentálne venujem nie je priamo úmerný požiadavkám na kvalitu aparátu. Sú ale isté obmedzenia, ktoré už pociťujem pri využívaní súčasného prístroja.

Ako modelku používaš väčšinou tu istú osobu?

Páči sa mi výrok jedného z mojich vzorov – Františka Drtikola: „Má-li portrét být dobrým, nesmí mi model být lhostejný“. Myslím, že je to veľmi pravdivý výrok, nakoľko sa pracuje lepšie s niekým, s kým si rozumiem aj ako človek, kamarát. Značnú časť portfólia som doteraz nafotil s modelkou a dobrou kamarátkou Dušanou. S ňou som absolvoval svoje prvé fotenie na vyššej úrovni a spolupracujeme vlastne dodnes. Poznáme sa, vieme čo môžeme očakávať od seba. Spolupracujem, ale samozrejme aj s inými modelkami.

Osobne sa mi páči hlavne fotografia Dušany ako beží, jednou rukou si pridržiava vejúci dlhý šat a druhá ruka je v tak zvláštnej póze, až to celé pôsobí veľmi zaujímavo. Ako vznikala?

Ďakujem. Táto a zopár ďalších fotografií, ktoré mám v portfóliu vznikla práve pri tomto zaujímavom, špecifickom fotení. Bolo to moje vôbec prvé fotenie s modelkou, ktorá sa v sfére modelingu hýbala a živila. Predošlé skúsenosti s fotografovaním ľudí som mal minimálne – fotil som len zopár kamarátok, pre radosť, zo zvedavosti, bez väčších ambícií, bolo to proste mimo moje dovtedajšie smerovanie. Poznačení značnou trémou (mojou) sme sa vybrali na lokalitu, kde sme mali naplánované fotenie vo vode.. Po príchode na miesto činu sa nám ale tento nápad nejavil už ako celkom najlepší, predsa len bol už september a lúče slnka nehriali svojou plnou silou. Navyše sa zmrákalo a vyzeralo to na príchod poriadnej búrky. Neostávalo nič iné, len improvizovať, aby z fotenia niečo aj vzniklo.. Vybrali sme si pieskové „duny“ na druhom brehu rieky, ktoré boli v skutočnosti vyťažený piesok z rieky Váh.. Ako šaty sa použila veľká, dlhá záclona, ktorá v spolupráci so silným, predbúrkovým vetrom krásne,  no zároveň nekontrolovane poletovala priestorom. Obloha sa dramaticky menila, doslova z minúty na minútu sa naskytovalo celkom nové pozadie aké by sme asi ťažko cielene hľadali. Duška pózovala a ja som sa snažil zachytávať tie momenty, keď vietor hral na našej strane a vôbec mi nevadil ani ten piesok, ktorý asi nemusím popisovať, kde všade sa dostal.. :) Cítil som sa ako v ozajstnej púštnej búrke..

V tvojom podaní sa mi páčia aj fotografie psa, mačky... ;)
Je však za tým iný pohľad na celú scénu. Máš, alebo mal si niekedy do činenia s umením v inej forme ako je fotografia?

Nemám žiadne skúsenosti, ani štúdium akejkoľvek formy umenia za sebou. Kresliť neviem, hudobným talentom nedisponujem, ale maľovať mám obrovskú chuť.. asi to aj v blízkej dobe skúsim. Som samouk a tvorím vychádzajúc zo svojich pocitov, tak ako sa to páči mne a nie ako by sa to páčilo niekomu inému.

Všetky fotografie sa ti rodia v hlave pred fotením, alebo konečné stvárnenie nechávaš na náhodné hrátky v grafickom editore?

V začiatkoch bolo fotenie takmer čisto spontánne.. Plynutím času sa však formujem a takisto sa rozvíjajú aj zručnosti v editore, ktoré mi dopomáhajú premietnuť moje predstavy do finálnej podoby. Dnes už môžem povedať, že na fotenie vyrážam s premysleným scenárom, podľa možnosti aj s vopred preskúmaným terénom a následným vizuálom. Často ale najlepší záber vznikne z čistej spontánnosti.

Práce akých svetových fotografov sa ti páčia? Máš svoje inšpirácie medzi nimi?

Sledujem tvorbu rôznych súčasných, historických, domácich i zahraničných fotografov.  Neskutočne sa mi páči tvorba Františka Drtikola.. V poslednej dobe je to asi on, čo patrí medzi akúsi moju inšpiráciu. Snažím sa však pohnúť vlastným štýlom, pokiaľ to je možné. Viem, že je ťažké vytvoriť vo svete fotografie niečo nové, no rád by som. Cieľom je mať vlastný, rozpoznateľný rukopis.

Ďakujem Mariánovi za rozhovor.