V čom je nový ročník odlišný od predchádzajúcich? V prvom rade v tom, že v takmer tridsiatke výstav nenatrafíte na žiadnu individuálnu expozíciu, ktorej autor by bol zastúpený v programoch ktoréhokoľvek ročníka festivalu po roku 1991 s podobnou osobnou prezentáciou.
Po veľkej retrospektíve Karola Kállaya, ktorá sa uskutočnila v roku 1996, sme k jeho 85. narodeninám pripravili jeho druhú autorskú výstavu v rámci festivalu roku 2011. Ak prvá výstava, ktorú kurátorsky pripravil Aurel Hrabušický v Slovenskej národnej galérii, priniesla prierez rôznymi fotografovými témami, druhá sa venuje jednej jedinej téme – Bratislave. ( Kállay na nej spolupracoval so spisovateľom, historikom a básnikom Jozefom Leikertom.) Uskutoční sa v Dome umenia a vydavateľstvo Slovart vydáva Kállayovu publikáciu Bratislava moja. Výstava s fotografiami z rokov 1944-1964 rozpráva o premene mesta, o historických udalostiach, ktoré poznačili toto dvadsaťročie – II. svetová vojna, povojnové odsuny, nástup komunistov, búranie mesta, stavba nových sídlisk. Jej leitmotív však tvoria situácie, ľudia, ktorí tieto udalosti nielen trpeli, ale aj tvorili, pritom práve vďaka Kállayovej schopnosti sú našimi partermi a nie bábkami na fotografiách.
Zo série ostatných autorských výstav treba vyzdvihnúť expozíciu Ostrava, ktorej autor Viktor Kolář – spolu s Josefom Koudelkom, Jindřichom Štreitom, Markétou Luskačovou – patrí k najvýznamnejším osobnostiam českej dokumentárnej školy druhej polovice 20. storočia. Kolář je autorom jednej témy – Ostravy (podobne ako je pre Jindřicha Štreita emblémom Sovinec alebo Liptov pre Martina Martinčeka), jeho štýl je sarkastický, zjavne nasleduje po humanistickej fotografii Steichenovej výstavy Family of Man, ktorá ovplyvnila Kállaya. Je ironik, v jeho fotografiách je veľa smútku a bolesti. Pre Kolářa sa spoločnosť vykĺbila, stratila orientáciu. U Kállaya napriek všetkej vojnovej, resp. povojnovej biede ešte existuje nádej, presvedčenie, že všetko má svoj zmysel, že po noci prídu dni slnečné, naopak u Kolářa cítime všadeprítomnú bolesť, pre ktorú aj dýchať je ťažké. Výstavu sprevádza vynikajúca rovnomenná kniha z vydavateľstva Host.
Treťou veľkou osobnosťou, ktorej dielo pripomenie festival, je Jan Saudek. Autor, ktorý od šesťdesiatych rokoch balansuje na hrane gýča a umenia a ktorý sa v deväťdesiatych rokoch presadil aj v európskom kontexte. Saudek je aj provokatér, ale aj hráč, ktorý vie vo svojich najlepších dielach vyvážiť vtipom a priam barokovou nenásytnosťou – vo farbe aj v motívoch – inšpiráciu gýčom. Keď uplynulý rok v pražskom Rudolfine pripravili výstavu o dekadencii v súdobom umení, Saudekovo dielo tam určite mohlo byť zastúpené.
Ako protiváhu veľkým menám z dejín slovenskej a svetovej fotografie festival ponúkne prezentáciu tvorby nastupujúcej generácie. Sedem fotografických škôl – Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, FAMU v Prahe, Filmová a televízna škola v Lodzi, školy v Budapešti, Tampere, Oulu, Helsinkách – pripravilo výstavy z produkcie absolventov aj súčasných študentov. V prípade slovenskej školy, ktorá si vlani pripomenula 20 rokov od vzniku, to bude aj tvorba 90. rokov, začiatky, v ktorých sa formovala osobnosť dnešnej mladšej strednej generácie slovenskej fotografie – Robo Kočan, Jana Hojstričová, Filip Vančo, Sylvia Saparová a ďalší. Dominantou tejto časti podujatia však bude najmä tvorba posledných piatich rokov – aj s mnohými presahmi do iných vizuálnych médií, hraničné prejavy, v ktorých fotografia komunikuje s inštaláciami, internetom, filmom. Účasť FAMU je významná aj tým, že práve na tejto škole, ktorá do roku 1989 bola jedinou vysokou školou ponúkajúcou fotografické vzdelanie, študovali pedagógovia, ktorí v 90. rokoch kládli základy. Dúfame, že táto obsiahla prezentácia prác vyše päťdesiatich autorov/autoriek poteší všetkých, ktorí chcú spoznať, čo aktuálne hýbe fotografiou v našom regióne.
Tretím pilierom festivalu je pohľad do tradície a prítomnosti portugalskej fotografie. V minulosti sme prezentovali viacero výstav o dianí v okolitých fotografických kultúrach – českej, poľskej, maďarskej, ukrajinskej, chorvátskej atď. Vlani festival priniesol výnimočnú výstavu ruskej fotografie z rokov 1850-1950. Program venovaný portugalskej scéne nadväzuje na vlaňajší úspech – v prvej časti kurátor Riu Prata, riaditeľ Múzea fotografie z Bragy, pripravil sondu do portugalskej fotografii a obrazu spoločnosti v rokoch 1910-1972. V druhej časti sa výstavou Denník republiky ako najvýraznejší zástupcovia vyprofilovaných osobností predstavia členovia skupiny Kamera Photo, ktorí sa venujú reportážnej fotografii. V časti toho istého priestoru sa bude premietať výber portfólií autorov najmladšej fotografickej generácie. Divák, ktorý si nájde časť navštíviť všetky tri časti venované Portugalsku, získa predstavu nielen o koreňoch, ale aj o aktuálnych trendoch v jednej z „periférnych“ – podobne ako Slovensko – krajín Európy.
Program festivalu netvoria len výstavy – v tomto roku ich bude takmer 30 –, ale aj prednášky Chrisa Perkinsa, člena skupiny Magnum od roku 1979, a Viktora Kolářa, workshopy, hodnotenie portfólií. Dve špecifické výstavy pripomenú dvadsať rokov vydavateľskej činnosti FOTOFO (1992-2011) a dvadsať rokov rakúskeho časopisu Eikon.
Pripravili sme aj mnoho fotografických dielní, či kurzov, ktoré by mohly zaujať širokú verejnosť:
Na kurze Street photography Vám Jozef Ondzík vysvetlí rozdiel medzi náhodnou a žánrovou street fotografiou (http://www.sedf.sk/sk/fotografickekurzypredospelych/kratketematickekurzy/146-street-photography.html).
Pri dielni Fashion photography Vám Rudo Lendel prezradí, ako sa fotografuje móda na obálky časopisov (http://www.sedf.sk/sk/fotografickekurzypredospelych/kratketematickekurzy/111-fashion-photography.html).
Na školení Photoshop hravo a kreatívne Vás skúsený lektor Kamil Varga prevedie najpoužívanejším programom na úpravu fotografií (http://www.sedf.sk/sk/fotografickekurzypredospelych/kratketematickekurzy/145-photoshop-hravo-a-kreativne.html).
Pre nás, ktorí festival pripravujeme celý rok, sprevádza jeho finále o mesiac nielen úľava, že všetko sme predsa len stihli a aj vernisáže, aj ostatné podujatia sú pripravené pre publikum, ale aj nádej, že všetko, čo sme v rámci našich finančných, priestorových, intelektuálnych, vkusových možností spravili, bude pre návštevníkov natoľko výnimočné, že si niečo vyberú a prídu do galérií. Ich voľba nie je preto len vyústením našej práce, ale aj tým, čo jej dáva zmysel.
Všetky podrobné informácie o festivale nájdete na stránke Stredoeurópskeho domu fotografie www.sedf.sk.
Pridaj komentár
