Vymazať, či nechať?

Schopnosť objektívne posúdiť vlastné fotografie príde časom. Čo ale dovtedy? Mazať, alebo si všetko nechávať?

Prvé sito

Aj keď máte dostatočnú kapacitu úložísk, nemali by ste si nechávať všetko, čo nafotíte. Technicky zlé fotografie vymažte bez ľútosti. V prvom rade zle zaostrené a rozmazané pohybom fotoaparátu.  Aj fotografie zle exponované, u ktorých nie je žiadna šanca na záchranu postprocesingom. Vymažte aj fotografie, na ktorých je neretušovateľný rušivý prvok, napr. vám dal niekto ruku pred objektív. Nemá zmysel si nechávať ani fotografie, na ktorých nie je nič zaujímavé. Niekedy vás pri fotení niečo zaujme, zdá sa vám to fotogenické, ale v počítači sa ukáže, že tomu tak nie je.

Digitálne fotoaparáty nám umožňujú nasnímať oveľa viac záberov, ako pri fotení na film. Môžeme nafotiť viacero, takmer rovnakých, záberov, aby sme si niečo vyskúšali, alebo pre istotu. Určite zo série takých záberov môžete aspoň polovicu zmazať.

Technicky nevydarené fotografie, ktoré nejde zachrániť a nemajú pre vás väčšiu citovú hodnotu (napr. fotografie vašich príbuzných), nemajú čo hľadať vo vašom archíve.

Nechajte to dozrieť

Po fotení, importovaní do počítača a prvom triedení by vám mali ostať len technicky kvalitné fotografie. V druhom kole budete posudzovať obsah a formu. To, ako ste využili kompozíciu a rôzne vyjadrovacie prostriedky fotografie. Pre začiatočníka je to ťažké, ešte nevie posúdiť potenciál záberov. Ak vám to diskový priestor umožňuje, technicky dobré zábery si archivujte. Neskôr sa k ním vráťte a posúďte, či si ich necháte a upravíte, alebo vymažete.

Dnes už nemusíme riešiť nedostatočnú kapacitu úložísk. Na externé disky sa zmestia terabajty dát a nestoja veľa. Úlohou fotografa však nie je ich napĺňať za každú cenu. Veľká kapacita sa však zíde, kým sa naučíte, čo si nechať a čo vymazať. Možnosť ponechať si dlhší čas aj zábery, o ktorých si nie ste istý, či sú dobré a vrátiť sa k ním za nejaký čas.

Skúsenejší fotografi vedia, ktoré zábery sú výborné a ktoré len dobré. Ale ani nie sú neomylní a neustále sa vyvíjajú. Tiež na prvý pohľad nemusia odhadnúť potenciál fotografie, alebo časom sa im začne páčiť iný typ fotografie. Je viac ako pravdepodobné, že po rokoch nájdu vo svojom archíve ukryté podklady, ktoré čakali, až ich autor dozreje.

Ja už niekoľko rokov držím archív na cca 80 000 fotografiách. Čím dlhšie fotím, tým menej je mi ľúto mazať fotografie. Pravidelne prechádzam celý archív a vždy objavím niečo, čo môžem vymazať. Najbližšie ma čaká pretriediť fotografie zo Slovakia ringu a pretekov na divokej vode. Fotil som tam veľakrát a po každé okolo 2000 fotografií, z ktorých som si nechal 300-500 dobrých. Fotky som zverejnil na Facebooku, aby si ich mohli pozrieť aj účastníci pretekov. Keďže nie som profesionálny fotograf športu, tie fotografie pre mňa nemajú nejaký hlbší význam. Dôležitý bol samotný zážitok z fotografovania. Takže najbližšie aj z tých 500 dobrých fotografií vymažem aspoň 90% a nechám si len tie najlepšie. Odhadujem, že vymažem aspoň 10 000 fotografií, technicky i kompozične dobrých, ale pre mňa zbytočných. Fotografie, ktoré si ponechám, nanovo upravím s použitím najnovších funkcií a môjho aktuálneho vkusu pre úpravy.

Vyhľadajte pomoc

S pomocou sa vždy rýchlejšie napreduje. Skúsenejší fotografi vám môžu poradiť a pomôcť. Najjednoduchšie je fotografie zverejňovať v galériách na internete. Nezaškodí, ak v popise poprosíte o konštruktívnu kritiku. Kvôli obrovskému množstvu publikovaných fotografií nečakajte, že sa vám komentáre len tak pohrnú. Väčšiu šancu na úspech budete mať, ak aj vy budete aktívne komentovať. Účinnejšie je ale, ak požiadate o pomoc skúsenejšieho fotografa, aby s vami prešiel vaše portfólio a čo to vám pri tom poradil. Kontaktujte sa s nejakou fotografickou skupinou, alebo sa staňte členom klubu fotografov. Oveľa rýchlejšie sa naučíte fotografovať a aj posudzovať vlastnú tvorbu.

Bez znalosti postprocesingu

Ak ste od začiatku na seba prísny a máte tendenciu neľútostne mazať všetko, čo sa vám nepáči, mali by ste pribrzdiť. Začiatočník, ktorý neovláda postprocesing a nevie si vizualizovať, ako môže fotografia po editácii vyzerať, môže ľahko vymazať dobré fotografie. Najmä pri fotení do RAW-u, nemusia byť šedivé neupravené fotky na prvý pohľad atraktívne. Chýba im hlavne kontrast, ktorý je zo základných prvkov dobrej fotografie. Ten ale ľahko pridáte, tonálny aj farebný.

Už som tu písal o tom, ako sa kamarátka Zuzka vrátila v roku 2009 z Nepálu a požiadala ma, aby so s ňou prešiel, čo nafotila a vymazal zlé fotografie. Neovládala postprocesing a nevidela vo fotografiách potenciál. Bola na seba prísna a chcela vymazať všetko, čo sa jej nepáčilo. Ak by bolo podľa nej, z 2000 záberov by si nechala tak 50. Keď som ju hneď od začiatku v mazaní silne pribrzdil, nechápala to, až kým som jej neukázal, čo s fotografiami urobí postprocesing. A to som nerobil nejaké zložité úpravy, každú fotku som upravil za pár desiatok sekúnd. Napokon sme vybrali zhruba 500 dobrých fotografií. Dnes už postprocesing ovláda a vidí potenciál ukrytý v šedivých záberoch RAW.

    
Začiatočník môže mať dobré oko pri fotení, aj zvláda techniku fotografovania, ale nevidí v šedivom RAW-e plný potenciál záberu.
Foto: Zuzana Minarovičová

Ak zvládate technické aspekty fotografovania, kompozíciu a máte aj fotografické videnie, ale neovládate dobre postprocesing, fotografie nemažte. Nechajte ich rok-dva odležať a vráťte sa k nim, keď už budete postprocesing ovládať. To už budete mať vycvičené oko a vo fotografiách uvidíte potenciál, ktorý ste ako začiatočník nevideli.

Záver

Keď dosiahnete dostatočne vysokú úroveň, nebude vám ľúto fotografie mazať. Naopak, budete sa musieť v mazaní krotiť, aby vám to neskôr nebolo ľúto. Niekedy až čas preverí kvalitu fotografie. Zábery, ktoré sú dnes bežné, môžu byť v budúcnosti vzácne.