Čiernobiele filmy I – formáty a spektrálna citlivosť

fajn clanok ... jedna drobnost: entuziastov - trha mi to oci ... co tak pouzit ´nadsencov´ alebo nieco ekvivalentne ??? lepsie sa to potom cita ...

Super clanok. V dobach digitalnych fotoaparatov maju taketo informacie cenu zlata pre ludi ktory nezanevreli na film. Sam si popri foteni na digital natiahnem film do zrkadlovky.

Filmy vyrába ešte aj česká FOMA. Zastúpenie na Slovensku je v Skýcove.

www.foma.sk - jednoduchy a vystizny web. ale co, kde a za kolko je asi obchodne tajomstvo ...

zaujimalo by ma ci su aj IR filmy pre format 120 ... doteraz som videl len 135kove ...

neviete mi pls niekto povedat, ci sa da dat v slovenskych fotolaboch dat vyvolat 220 zvitkovy film. Viem, ze sa na Slovensku nepredava, ale cez ebay by sa dal zohnat za velmi dobru cenu.

skúšal si fotoservis s.r.o.? +421 2 434 23257 ja u nich dávam robiť kinofilm diáky aj BW aj C41 filmy. pokial si pamätam rozhovor s tým pánom, tak diák 120/220 robia, ale zavolaj si a opýtaj sa. Poštou pošleš film, poštou príde. Hassle free, mám len dobré skúsenosti. Odporúčam.

Julovi ďakujem za článok, držím palce pri ďalších ´filmových´ článkoch a teším sa na ne. Sám som pred cca 2 rokmi konvertoval z digitálu na film a neviem si vynachváliť. A to mi dnes prišli z labáku moje prvé BW filmy čo som nafotil, teším sa na ne.

Dakujem za radu.Skusim sa im ozvat. Ja CB vyvolam doma (35.120). pride mi to urcite lacnejsie a asopn sa sa potesim, ked otvaram tank a vidim, ze tam nieco vyslo:)Dia a c 41 tiez nehcavam vyvolavat v obchodoch.

Nespravite aj nejake ´instruktazne´ video ako vyvolavat doma CB filmy? Mozno by to ludi oslovilo a skusili doma, lebo to nie je vobec narocne

No ja sa na samo vyvolávanie ešte necítim, teraz ma to len chitilo, teda BW film, a zatiaľ si dávam filmy robiť u nich, zrovna dnes prišli, cenovo to je veľmi prijateľné,aspoň na začiatok, ak sa BW fotografií budem venovať serióznejšie určite sa do vyvolávania duchov pustím. A to potešenie pri otváraní tanku poznám, ja to mám ale pri otváraní pošty, to je pocit: film reálne v rukách, fyzická existencia mojej práce...

Pravda.Ale náročné to nebude pre toho kto vie.Správne vyvolať a celkove spracovať BW film nie je až také jednoduché.Treba vedieť správne časy,teploty správne chemikálie,pranie a sušenie filmu.Ale keď sa vydarí tak to stojí za to.

Ak si máš dávať vyvolať do servisu ČB filmy.Tak foť radšej na digitál.

to video nemalo byt pre mna..ja si to doma CB vyvolavam. myslel som pre inych, ktori by mali potencialny zaujem o domacu fotokomoru.

take pekne porovnanie ilford fp4 a ortho
http://www.flickr.com/photos/photos_by_bruce/2087526691/

Kvitujem, že v dnešnom, digitálom presýtenom svete sa niekto venuje takejto téme ale nedá mi neuviesť na pravú mieru niektoré nesprávne údaje a fakty z článku. Ťažko asi mohol Eastman v roku 1834 vynájsť zvitkový film (dokonca hneď kinofilm), keď sám prišiel na svet až v roku 1854 ;o). Písal sa rok 1877, keď si ako bankový úradník najal súkromného učiteľa aby ho zasvätil do tajov fotografovania. A cesta k zvitkovému filmu z hlavy tohto ´východniara´ (Eastmana) bola ešte pomerne dlhá. História sa ho dočkala až v roku 1895 v tzv. Pocket kamere vo formáte políčka 3,8 x 5 cm.
Čo sa kinofilmu týka, tak ten s Eastmanom nemá nič spoločné. Jeho šikovné, ľahko obsluhovateľné Brownie foťáky mali celkom iný rozmer.
Kinofilmový formát popularizovala vo svojich fotoaparátoch až Leica (ktorú v prototype v roku 1913 zostrojil Oscar Barnack) od roku 1823. Barnackovým heslom bolo: ´Malý formát, veľká fotka!´ ;o)

netreba sa ospravedlňovať, stačilo by poďakovať za upozornenie ;o)

oprava: Kinofilmový formát popularizovala vo svojich fotoaparátoch až Leica (ktorú v prototype v roku 1913 zostrojil Oscar Barnack) od roku 1923

daka za tip, pohladam ...

To si samozrejme neodporuje, ale kym Eastman Kodak vyrabal ´kinofilmy´ pre kinematografiu, pre fotografovanie mal svitkace teda filmy rozmerov ´6x6´, alebo ´4x4´. George Eastman bol american a kamosil s Edisonom. Ked sa spolu bavili o sirke pripravovaneho filmu pre siroku verejnost, tak za prijatelny rozmer povazovali vzdialenost medzi ukazovakom a palcom. Odmerali a odvtedy tu mame svitkove filmy.
Dolezitejsie ako samotne rozmery vsak bol ten fakt, ze Eastman ako inventor, vizionar a podnikavec vymyslel a do praxe uviedol nieco, co bolo dovtedy domenou alchimistov a pokutnych fotografiezanlych podnikatelov. Dalo by sa povedat, ze svitok (teda zmotany film) vznikol zamenou podlozky: zo skla sa pri vrstveni emulzii preslo na v tom case revolucny material - celuloid. Dalej stacilo iba na trh uviest niekolko jednoduchych fotoaparatov a priliehave filmy. Dodnes znamy slogan ´Vy stlacite spust, my urobime ostatne!´ sa stal pouckou v najznamejsich ucebniciach o marketnigu a obchodnej strategii.
Oskar Barnack bol konstrukterom vo firme Leitz vo Wetzlare. Vsimol si, ze velke aparaty na sklenene dosticky, ako aj velke aparaty na svitok neumoznuju pohotove fotografovanie, zmenu uhlu snimania, su robustne a tazko sa nosia takreceno na pase. Preto po vzore vtedajsich kameramanov, ktori si robili exozicne skusky na akesi krabicky, kde vkladali kinematgraficky film a exponovali pomocou jednoduchej zavierky, zhotvil na tu dobu odvaznu konstrukciu. Fotograficky pristroj, ktory na rozdiel od kamery exponoval dlhsiu stranu v smere navijania. Vymyslel kinofilmovu kazetu, ktora sa do dnesneho dna zmenila iba nepatrne. Z povodneho tvaru, kde vyustenie filmu cez zamatkovu strbinu bolo blizsie k tetive pretinajucej stred na tangencialnu. To sa udialo pocas prechodu na tzv DX oznacovanie filmov. Dalsou zmenou bol prechod z drevenej spulky na plastovu. Pozoruhodna predvidavost bola uzita aj v navrhu ukoncenia filmu tak, aby bolo mozne upnut film v aparate na unasaciu cievku a po dokonceni filmu tento zvinut naspat do cievky. Myslim, ze povodny film by sa dal bez problemov pouzit aj v dnesnych aparatoch. A kto bol najvacsi popularizator kinofilmoveho fotografovania: novovzniknuvsi Sovietsky zvaz na cele s kulturnou avantgardou reprezentujucou A. Rodcenkom. Pozrite si jeho tvorbu. Zmenil dovtedy zauzivany uhol pohladu z brusnej perspektivy na nadhlady, podhlady, diagonalne kompozicie a vela ineho, ktore umoznovalo fotografovanie z ruky. Oskar Barnack je autorm aparatu - predchodcu znamej Leca M.
A co sa tyka filmu samotneho. Jediny rozdiel, ktory je medzi rydzo kinematografickym filmom a kinofilmom na fotografovanie je v tvare perforacie. Kym foto-film ma povodny tvar (iba miermne zaokruhlene kuty dierky perforacie), kinematgraficky film sa dalej vyvijal a dostal sudkovity tvar dierky. Sudkovity tvar mierne rozovrel uhly hran dierky a tym sa zmensilo napatie okolo nej - film sa trha ovela menej, ako predtym .
Co sa tyka IR filmov: Nie je mozne zachytit teploty bezne okolo nas na IR film, jednoducho fyzika nepusti, predmety beznych teplot totiz vyzaruju ziarenie s ovela dlhsou vlnovou dlzkou, ako je mozne zachytit i tym najlepsim IR filmom na svete. Teda presnejsie: ak v (IR)tme mame dva rovnake predmety rovnakej velkosti - jeden 50 stupnov Celzia, druhy 100 stupnov Celzia, nebude na filme zachyteny ani jeden, nieto ze by bol ten teplejsi vo vysledku svetlejsi. Tuto vlastnost filmy nemaju. Preto v termovizii zvitazila elektronika. Ci uz analgova, alebo digitalna. To co IR filmy zachytia je odrazene vlnenie ziarica, ktory ziari aj svetlo z oblasti pre filmy viditelneho IR spektra. Co ale zachyti film spolu s IR je aj pre cloveka viditelene spektrum. Preto je vo vacsine pripadov potrebne pouzit aj IR film.

8 rokov som bol sef predaja profesionalnych materialov v Kodaku. Takze skolenia v zahranici.

Vyborny dovetok k clanku, tie informacie z historie. O filmovych materialoch sa dost zaujimavo pise aj v knihe Jak cist film (autor:James Monaco). Aj o alternative ku Kodaku, slabinach Kodaku, preco Kodak uspel ako dodavatel kinematografickych filmov a podobne.

Prehľad máš, nedá sa uprieť. Ale ak môžeš doplniť: kinofilmové políčko v kamerách bolo 24x18mm (4:3)- prečo ho Barnack zväčšil na 24x36mm (3:2)a nie pomerne na 24x32mm (4:3)? Hoci aj také foťáky sa vyrábali. Určite to bude aj ostatných zaujímať, lebo tento dôvod som nikde nenašiel. Ďakujem.

skvelé a aj dobre písané, dík :)

ja viem tak, že kým v kamerách je políčko kolmo na perforáciu a je teda 24x18 - ak ho uložíme paralelne s perforáciou dostaneme 24x36(18x2). Barnack to kinofilmove (kamerove) políčko teda len zduploval, nad pomerom stran sa nezamyslal. On sa vlastne pôvodne v tom prototype Leicy len nádejal vynájsť akýsi šikovný ´expozimeter´.
No ale Keko bude iste vediet info aj s nejakým dôvetkom.

Kodak od zaciatku venoval pozornost kinematografickym materialmom preto, lebo pri nakrucani filmov sa spotrebuju 100-ky metrov. Po tom, co najlepsou obchodnou strategiou sa dostal na jedno z poprednych miest vo vyrobe, skupil konkurenciu tam, kde sa to dalo. Myslim, ze jednou z najvacsich akvizicii bol nakup tovarne Pathe v Chalon sur Saone. Ako plynul cas, treba povedat, ze vdaka neuveritelnemu invencnemu pretlaku (dodnes Kodak vlastni absolutne najvacsi pocet platnych patentov, z vynimkou patentov tykajucich sa vypoctovej techniky a telekomunikacie) sa dostal Kodak na neotrasitelne prve miesto. Zavedenim teplych procesov (vo fotopriemysle obdoba C-41) zvysil kvalitu filmov tak velmi, ze konkurencii neostalo ine len nakupovat od neho licencie, alebo napodobnovat. Dnes vieme, kto vysiel z tohto boja vitazne. V sucasnosti sa na Kodak kruti mozno 95 percent vsetkych filmov, ktore vznikaju tradicnou cestou. Jedinym konkurentom zostava Fujifilm.
Ako to teda bude do buducnosti? Televizne inscenacie na jedno pouzitie - digitalny zaznam, celovecerne filmy - Kodak negativ/pozitiv. Mozno este desatrocia. Z tohto dovodu sa pre Kodak stalo to, ze poprehadzoval jednotlive obchodne oddelenia tak, ze vzniklo oddelenie ´entertaiment´, ktore zlucilo foto i kino oddelenia, podla vzniku produktu. Preto si myslim, ze farebne negativy tak rychlo nevymiznu a urcite nevymiznu vdaka spolocnosti ADOX ani filmy CB. Ale to je len moj osobny postreh.
Co sa tyka Oskara Barnacka - naozaj otocil kinematograficke policko o 90 stupnov a zdvojnasobil plochu. Dnes tazko opisat inak tuto snahu, ktora predpokladam netrvala jednu bezsenu noc. Fakt je ale, ze onen expozimeter tu bol o cosi skor a projekt Leica Oskara Barnacka - kinofilmovy pristroj prisiel az o cosi neskor...

klobuk dolu, takychto ludi si vazim. aj to ze si najdu cas z podelia sa s nami o vedomosti

Čo sa týka Oskara Barnacka-...neotočil kino políčko, ale spojil dve políčka nad sebou a otočil film. To bolo to, čo som sa pýtal-či vieš prečo to urobil takto a neponechal pomer 4:3, vtedy by bol rozmer 32x24mm. Tým skutočne zdvojnásobil plochu, vytvoril formát 3:2(36x24mm), ktorý sa ale už používal pri svitkových filmoch - rozmer 9x6cm (mám taký foťák po svokrovi-Voigtländer). A možno sa nad tým ani moc nezamýšľal, jednoducho zdupľoval a punktum. :-) Toto je to, čo som zatiaľ nenašiel v žiadnej literatúre a ani na internete a to mám už rokov požehnane. Ak to vieš, napíš, ak nie, nič sa nedeje. Vďaka.

Preco sa Barnack rozhodol pre 2:3, neviem. Ale zdvojnasobit policko sa rozhodol potom, co vyhlasil, ze taketo ´velke´ policko uz musi profesionalovi stacit. Ked sa tak zamyslis, ak spojis dve policka kinematografickeho rozmeru, tak ten da presene rozmey toho fotografickeho...
Treba este dodat, ze ani v tom case, ani potom, neboli rozmery kinematgrafickych policok ustalene. Dokonca ani 24x36 nebol od zaciatku jasnou volbou pre fotografiu, ked este v r. 1960 sa experimentovalo s rozmerom 18x24 mm a 24x24 mm, pripadne naopak 24x58 az 65 mm pre panoramy.
Ani v sucasnosti hlad po novych formatoch neuticha, len lomografisti nosia filmy -co policko to iny format :-).
Ale fakt je, ze neviem.

Dajú sa na Slovensku zohnať tie spomenuté IR kinofilmy?