Hore

Sony CSC a manuálne objektívy

O manuálnych objektívoch sa už napísalo hrozne veľa a asi sa aj ešte veľmi veľa napísať dá. Ja sa na to pozriem zo strany full framových mirror less fotoaparátov zo série a7-čiek od SONY.

V mesiaci november som sa zúčastnil workshopu s firmou SONY, ako účastník. Nakoľko už nie som  so značkou tak úzko spätý ako tomu bolo v minulosti, je pre mňa tiež veľmi zaujímavé sa zúčastniť takéhoto stretnutia, kde je možnosť si poťažkať, či vyskúšať niečo, čo sa v mojej brašni nenachádza. Samozrejme nemôžem povedať, že by som sa k technike SONY nevedel dostať, ale už to nie je tak lukratívne ako kedysi. Ťahákom workshopu pre mňa boli sklá Zeiss, skôr ako prezentácia používania starých skiel na nových strojoch. Musím priznať, že som veľký fanúšik AF skiel i keď v mojom portfóliu sa nachádzajú aj manuálne sklá od rôznych výrobcov. Momentálny trend je však taký, že si niektorí fotografi vedia postaviť svoje portfólio práve na používaní starých skiel. V konečnom dôsledku by sme ich mohli dať skôr do kategórie umelcov, ktorý v tejto uponáhľanej dobe investujú viac času do toho, aby urobili peknú, zaujímavú fotku.

Ako celkom znalý či už fotoaparátov SONY, alebo celej problematiky využitia či používania v rôznych podmienkach s rôznymi štandardnými, aj neštandardnými sklami.

Nakoľko stavebná konštrukcia už spomínaných full framových bez zrkadlových fotoaparátov od SONY je ukrátená o šachtu, v ktorej sa bežne nachádza zrkadlo, je možné na tieto typy fotoaparátov dať takmer všetko. Ak sa bavíme momentálne o viac ako 60ks natívnych objektívov pre full frame snímač, tak v prípade skiel od iných výrobcov to môžu byť tisícky. V ponuke sú manuálne prevodníky takmer na všetko ako aj autofocusové od originálnych výrobcov ako aj tretích strán a to dáva používateľom SONY obrovský potenciál pre využitie ich fototechniky. Takým najbežnejším je originálny SONY prevodník z bajonetu E na bajonet A. Pre fullframe systém existujú dva typy. Jedným je LA-EA4, ktorý má v sebe polopriepustné zrkadlo a motorček na poháňanie objektívov so skrutkou. Druhým typom je prevodník LA-EA3, kde sa sklo nenachádza a nemá motorček pre pohon autofocusu. Teda dajú sa s ním používať iba objektívy, ktoré sú poháňané motorom v objektíve, nie motorčekom v tele fotoaparátu. Použitie tohto prevodníku bolo do príchodu druhej série a7-čiek skôr trápením ako úžitkom. Všetko sa však zmenilo, nakoľko v sérii mk2 je funkčná fázová a kontrastná detekcia a prevodník, ktorý vlastne existuje od príchodu mirrorless-ov, nabral druhý dych a reálne použitie. Ostrenie funguje naozaj veľmi dobre. Osobne mám veľmi dobrú skúsenosť s použitím SONY Zeiss 50mm F1.4 na a7rmk2.

Originálne adaptéry Sony vyberajte podľa modelu fotoaparátu.


LA-EA4 potrebujete, ak chcete použiť objektívy s A bajonetom na fotoaparátoch bez zaostrovania fázovou detekciou.

Pri fotkách nájdete vždy popis použitej techniky s prevodníkom a daným objektívom. Berte to ako čisto užívateľskú skúsenosť. Počas roka odpoviem na otázky ohľadne tejto problematiky nespočetne veľa krát. Dúfam, že takto dokážem znova niekomu odpovedať aspoň na základné informácie, ktoré by ho mohli zaujímať.

Tak ako pri bežných nových sklách aj pri manuálnych si vyberáme ohniskovú vzdialenosť na základe toho, čo by sme radi fotografovali. Zväčša však rozdiel nastáva v tom, aký je dátum výroby objektívu. V dnešnej dobe sa výrobcovia predbiehajú v tom, koľko a akých ochranných vrstiev sa použije pri výrobe daného modelu, aby docielili čo najväčší komfort pre používateľa, kdežto pri starých sklách nájdeme týchto povrchových úprav len minimum. Preto sa pri používaní týchto skiel (teda česť výnimkám) stretávame s chybami objektívu v zmysle optickej chyby, ktorá produkuje rôzne výsledky. Odlesky rôznych tvarov, neostrosť, skreslenie sú len tými základnými a bežnými. Práve toto však väčšina používateľov starých skiel vyhľadáva. Ja osobne nie som fanúšik týchto “efektov”. Práve sa mi páči, že aj vo svete manuálnych skiel nájdeme veľa takých, ktorých výstup je porovnateľný s novými objektívmi. Toto má však jednu veľkú nevýhodu a to je, že zväčša sa ich cena pohybuje na úrovni nových skiel s AF. Aj preto sú užívatelia ochotní skôr za pár eur kúpiť nejaké lacnejšie sklo, kde prevodník k nemu zoženiete na internete rádovo za cenu do 10 eur a môžete sa začať baviť. Jedna vec sa však starým sklám nedá uprieť a to je ich životnosť. Žiadny plast žiadne lacné materiály, ale poctivý kus “železa” a skla. Aj preto tieto objektívy prežijú všetko. Veľa objektívov, ktoré som držal v rukách, majú viac ako 40, či 50 rokov. Ak by sa dnes takto vyrábali objektívy, tak ich cena bude začínať na cene 1000 eur, kde je úplne jedno o akú dĺžku ohniska sa bude jednať.

Jeden z mála výrobcov, alebo jeden z tých najznámejších niektoré rady svojich objektívov pre SONY aj takýmto spôsobom vyrába. Je ním firma Zeiss. Ak opomenieme radu OTUS, ktorá síce ponúka najlepšiu obrazovú kvalitu na svete, ale je nutné si uvedomiť, že takýto špás aj niečo stojí. Mimo toho, ak ste nikdy tento objektív nevideli, tak keď ho prvý krát uvidíte, budete si myslieť, že sa jedná o maketu v mierke aspoň 2:1. V mojich drevorubačských rukách, alebo ako hovorí môj kamarát “v rukách nórskeho traktoristu”, ten objektív je veľký, ale dá sa to akceptovať. Pre niekoho kto má o 1/3 menšie pazúry to hádam ani nie je možné požívať. Pre porovnanie: ak zoberiete 0,7l fľašu Absolut Vodky a postavíte pred ňu objektív OTUS, fľašku nebude spoza tohto macka vidieť. Ale aby ste mali predstavu, prikladám fotku.


Fľaša Absolut vyzerá v mojej veľkej ruke malá.


Zeiss Otus 85/1,4 je skutočne veľký.

Ďalšou sériou je MILVUS, ktorá je kvázi odľahčeným OTUS-om, taktiež vyrobená primárne s dôrazom na kvalitu obrazu. Tiež v tomto prípade Zeiss kombinuje iba kov a sklo, kde je nám jasné, že každé z týchto skiel nás hravo prežije, či už máme 30 alebo 50 rokov. Aj pri tejto druhej sérii, treba však siahnuť hlboko do vrecka. V mojom prípade optimálnou a cenovo veľmi dostupnou sériou je tretia v rade a to LOIXA. Sú to objektívy v špičkovej kvalite, s krásnym dizajnom, utesnené a odolné voči prachu a vlhkosti. Objektívy majú perfektný rozmer, vynikajúcu kresbu, váha je trošku väčšia. Jedná sa však rozhodne o najväčší kompromis medzi cenou a kvalitou, rozhodne nie na úkor kvality. Ja osobne som si mal možnosť vyskúšať 50mm F2.

Obrovskou výhodou pri dnešnom používaní manuálnych skiel je funkcia peaking level. Ak by som to chcel jednoducho vysvetliť, tak sa jedná o farebné zobrazenie línií hĺbky ostrosti. Farebné kontúry vám označujú kde váš objektív práve ostrí. Či už používate hľadáčik, alebo živý náhľad, použitie je jednoduché. Výborná je aj možnosť, kde si môžete zvoliť z troch rôznych farieb, kvôli tomu akú farebnú scénu fotografujete. Lebo červené kvety, alebo farebná jeseň sa vcelku dosť ťažko ostrí označenou červenou líniou. Z osobnej skúsenosti mám najradšej, ak si hľadáčik prepnem do čierno-bieleho módu a vtedy je červený peaking level vidieť úplne dokonale. Pre tých, čo si chcú byť istí na 100%, je tu ešte funkcia priblíženia, takpovediac lupa, kde si miesto ostrenia zväčšíte niekoľko násobne a zaostríte si úplne presne.

Okrem už spomínaného AF prevodníku od SONY je tu ešte jeden originálny výrobca a to SIGMA. Ten výrobca poskytuje dva modely, kde jedným je prevod z E bajonetu na bajonet Sigma. Druhým je prevod na bajonet Canon. Ani jeden z týchto kusov som však reálne nikdy nevidel. Model, ktorý som videl a je spájaný už z práve spomínanými sklami Canon, sa volá Metabones a na trhu je momentálne už jeho štvrtá verzia mk4. Teda nie je jediný, ale rozhodne je najlepší. Schválne to prízvukujem, lebo cena 600eur je asi najvyššia zo všetkých prevodníkov na trhu. Oba tieto modely, či už od SIGMA, alebo Metabones majú ešte ďalšiu výhodu a tou je usb port, na ktorý aj o tri - päť rokov nahráte nový firmware a podporu skiel, ktoré sa v tom období budú vyrábať. Osobnú skúsenosť mám aj s lacnejším prevodom na Canon. Avšak zase sa vrátime k prvej sérii a7-čiek, bez fázovej detekcie to bolo skôr na trápenie ako na používanie. Neskôr po príchode a7rmk2 samozrejme aj tento lacnejší model dostal úplne iný rozmer a rázom sa jeho použitie stalo radosťou. Mám výhodu toho, že v mojom okruhu kamarátov a známych sa nachádzajú takí, ktorých výbava je v rozsahu objektívov ako moja a preto nebol problém otestovať takmer žiaden dostupný s portfólia Canon objektívov. Asi jedno z najobľúbenejších skiel bola SIGMA ART 20mm F1,4. Naozaj krásne sklo, ostrosť vynikajúca aj na plnej diere a funkčnosť ako keby sa jednalo o natívne sklo.

Samozrejme je možné každý so spomínaných prevodníkov použiť aj na fotoaparátoch s crop faktorom, akým je napríklad a6000, či niektorý zo starších NEX-ov. Taktiež aj na každom inom CSC fotoaparáte od rôznych výrobcov. Nemám však informáciu, či je pre každý bajonet možné nájsť na webe redukciu. Aj preto v prípade fotografov, ktorí používajú manuálne sklá je vidieť fakt, že majú v brašni práve niektorý zo starších fotoaparátov s bajonetom E. Dôvod je jasný. Cena fotoaparátu je veľmi nízka a pri používaní s manuálnymi sklami, sú vám najnovší firmware, či rýchly autofocus, alebo iné vymoženosti (okrem wifi) viac menej na nič. Práve preto za 100 - 150 eur môžete nosiť vo vašej brašni pekný foťák s kreatívnym sklom, bez nutnosti vymieňať či prehadzovať sklo na váš primárne používaný prístroj. Ale toto je samozrejme len a len na vás.

Prevodník Fotodiox pre objektívy Nikon s podporou zaostrovania a prenosu clony.  Jason Lanier sa pri jeho testovaní poriadne potrápil.

Ak by som písal tento článok pred mesiacom, chýbala by v ňom jedna sekcia. A to sekcia o AF prevodníku z bajonetu E na bajonet NIKON. Na tento prevodník sa momentálne čaká asi tak nedočkavo, ako keď sa objavili prvé informácie o AF prevodníku na Canon. Možno by ste čakali prevratnú informáciu v zmysle perfektnej funkčnosti a ešte lepšej kompatibility, opak je však pravdou. Firma, ktorá ho vyrába, sa volá FotodioX a vývoj trvá už takmer 2 roky. Funkčný model sa objavil na trhu len pre nedávnom a jedným z prvých, ktorí ho chceli otestovať bol Jason Lanier, fotograf ktorý asi pred dvoma rokmi prešiel z Nikonu práve na fotoaparáty CSC od SONY. Na jeho youtube kanále môžete nájsť video z prvého používania tohto prevodníku. Aby som vás však ušetril, prezradím vám aj hlavnú zápletku a rozuzlenie. Jason daný produkt pred fotením na večernom móle rozbalí, vyskúša a zistí jednu veľmi zásadnú vec, že za cenu 440 dolárov daný produkt nefunguje. Keby toto bol len ten hlavný problém, tak ho pošle naspäť a vypýta si peniaze. Po zopár testoch, skúšaniach rôznych objektívov na A7mk2 a čudnému správaniu fotoaparátu pri nasadenom prevodníku, sa rozhodne použiť tento nový kus aj na SONY a6300. Avšak len jeden krát, pretože mu daný medzikus “odpáli” fotoaparát. Som veľmi zvedavý, ako tento problém vyrieši, ako sa k tomu postaví či už SONY alebo FotodioX, ktorý má samozrejme v návode uvedené, že používanie je na vaše vlastné riziko. Preto vás chcem týmto upozorniť, že keď už si aj budete alebo máte v pláne kupovať niektorý práve z AF prevodníkov, tak si vždy prečítajte nejakú recenziu, praktické skúsenosti užívateľov. V dnešnej dobe internetu je to naozaj iba na pár klikov.

Musím povedať, že SONY to vymyslelo šalamúnsky so svojím systémom CSC. Rozhodne v dnešnej dobe prehovoriť niekoho na zmenu bajonetu, je nesmierne náročné, hlavne ak má jeho výbava v počte kusov dvojciferné číslo. Časom začne druhé telo byť u každého pokročilejšieho fotografa skôr štandardom ako vymoženosťou a je len na ňom, akým smerom sa vyberie. Ak je tu však možnosť, že na konkurenčný systém viete namontovať vaše osvedčené sklá, tak prečo nie? Napríklad na Instagrame je práve tento trend vidieť viacej a viacej, kedy si ako druhé telo fotografi vyberajú práve SONY a7-ky. Asi najviac tento trend sledujem u skupiny fotografov, ktorých žánrom je extrémna športová fotografia. Teda ak by som mal uviesť presný príklad, tak sú to napríklad aj fotografi fotiaci pre Red Bull, alebo aj takí, čo sa do tejto súťaže tento rok zapojili.

Hlavným dôvodom je rozhodne veľkosť tela fotoaparátu. Tu určite niektorí nebudú so mnou súhlasiť, lebo povedia, že keď na to namontujem “veľký” objektív, tak som na tej istej veľkosti ako pri zrkadlovke. Toto v konečnom dôsledku je z jednej strany pravda. V reále však do priestoru brašne, kde sa zmestí jedná full framová zrkadlovka, dám dve telá a7 a ešte pridám externý disk. V druhom rade sa ku kúpe týchto fotoaparátov prikloní fakt, že si môže užívateľ vybrať medzi modelom a7s, kde sa jedná o 12mpx s extrémne vysokým ISO, alebo modelom a7r s vysokým rozlíšením 42mpx. Okrem týchto základných faktorov je asi najviac využívanou funkciou, ktorú má SONY vo svojich fotoaparátoch, už niekoľko rokov NFC. Teda vstavaná wifi, ktorá sa pomaly stáva štandardom aj u ostatných výrobcov fotoaparátov. Nič komickejšie už pre mňa niekoľko rokov neexistuje, ako keď fotograf so super extrémne drahou výbavou, ktorý prezentuje svoje portfólio na vysokej úrovni, je najímaný rôznymi spoločnosťami na zákazkové fotenie či už reklamného, alebo len spoločenského charakteru a v priebehu fotenia vyberie svoj mobil, cvakne na neho fotku scény, poprípade displej fotoaparátu a postne to zväčša na Instagram, lebo tam sa dá aspoň na to hodiť nejaký filter.

Použitá technika:

SONY a7r + M42 + Helios 58mm  F2  ISO100
SONY a7r + M42 + Zeiss 135mm F3.5
SONY a7r + MD Minolta + Minolta 50mm F2
SONY a7r + M Practicar + Practicar 80mm F1.8
SONY a7r + MD-E + Hoya 28mm F2.8
SONY a7r + MD-E + Hoya 28mm F2.8 reverse (macro)
SONY a7r + LOXIA F2 ISO 400
SONY a6000 + M42 + Helios 58mm  F8  ISO200
SONY NEX6 + MD-E + Practicar 80mm F1.8

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
duves
2016-11-30 08:55:17
pekne fotečky
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované