Fotíme pod vodou - tipy a triky

Tipy a triky "ako na to" - výber destinácie, techniky, spôsoby potápania a samotné fotenie pod vodnou hladinou.

Cieľom tohto článku nie je riešiť technickú stránku podvodnej fotografie. Tomuto aspektu sa v článku Fotíme vodný svet venuje Mišo Lindner (bear) a v článku Podvodná fototechnika Karol Srnec. Zaoberať sa skôr budeme tipmi a trikmi "ako na to". Každopádne predpokladom je, že záujemca o podvodnú fotografiu vlastní nejaký fotoaparát použiteľný pod vodou a je schopný sa pod vodu aj dopraviť inak ako vo vyhliadkovej ponorke alebo "glass-bottom" lodi.

Výber destinácie

Výber destinácie na "turistické" podvodné fotenie je v našich končinách pomerne jednoduchý. Ak sa nechceme orientovať na nejaké špeciality (vraky, jaskyne) a dávame prednosť gýčovým farebným záberom a'la akvárium ostáva jediná (cenovo aj vzdialenosťou) dostupná lokalita - Červené more a teda Egypt. Ale pozor! Nie je Červené more ako Červené more...

Ak ideme na "potápačskú" dovolenku, je v podstate všetko jasné a možnosti sú tri : Sharm El Sheikh, Dahab, alebo "safari" na lodi. Ak máme v pláne skombinovať rodinnú dovolenku s príležitostným potápaním, môžeme sa samozrejme vybrať aj do Dahabu alebo Sharmu, ale možností je viac. A podmienky na potápanie sa môžu rezort od rezortu drasticky líšiť. Na čo teda pri výbere brať zreteľ? Ja osobne sa riadim informáciami z katalógov, ale hlavne od známych, ktorí už danú lokalitu navštívili. V katalógu samozrejme vyhľadávam údaje ako "vhodný na potápanie", ale dobrou indíciou môže byť aj "prístup do vody len v plážovej obuvi". Naopak zlou indíciou sú "vhodný pre rodiny deťmi", "pre milovníkov nočného života" alebo "blízko centra mesta!". Moje osobné poradie Egyptských destinácií z pohľadu potápania a podvodnej fotografie je :

1. Dahab
2. Sharm El Sheik
3. Taba
4. Makadi

Samozrejme aj v turisticky atraktívnych 5 hviezdičkových rezortoch v okolí Hurghady sa nájde zaujímavý útes priamo na pláži. Ale ak tam bol minulý rok, neznamená že je tam aj tento - občania bývalého sovietskeho zväzu dokážu zlikvidovať aj železnú guľu a pár farebných koralov sa bude na "dači" vynímať - čo tam po tom, že je to zakázané a aj tak zošednú. Ďalšou možnosťou, ako si zapotápať v okolí Hurghady, je potápanie z lode - možno trošku drahšie vďaka vzdialenostiam, ale stojí to za to. Výletom na vychytené lokality, ako napríklad ostrov Giftun, sa odporúčam vyhnúť veľkým oblúkom.

Niečo málo o technike

Ako som písal na úvod, tento článok nie je o technike, ale aspoň niečo. Fotoaparát s podporou fotenia do RAW a pevné dedikované puzdro (nie igelitové vrecko) považujem za samozrejmosť. Prečo? Čas strávený pod vodou sa dá využiť aj rozumnejšie ako maturovaním s vyvážením bielej alebo snahou trafiť správny ovládač. Čo sa techniky týka, na jednu vec treba myslieť vždy - vyváženie - nie bielej ale podvodného setup-u. A je jedno, či sa chystáte potápať s prístrojom, alebo len ,,šnorchlovať". Treba si uvedomiť, že podvodné puzdro obsahuje vzduch a teda sa vznáša. Bez vyváženia sa nám teda bude plantať niekde nad telom a pri fotení nepriaznivo ovplyvňovať polohu - nadvihovať ruky a hlavu smerom od foteného objektu. Ak je súčasťou vášho puzdra závažie, nezabudnite ho doma. Ak nie je, nejaké naň nainštalujte - verte mi, pôjde to ľahšie.

Rovnako ako vyváženie fotoaparátu, je dôležité aj vyváženie potápača - fotografa. Pri prístrojovom potápaní je to nejako samozrejmé, pri nádychovom (šnorchľovaní) už nie. Opasok so závažím je ale takmer nevyhnutnosťou aj pri šnorchľovaní. Bez neho je zanáranie sa omnoho náročnejšie a stojí nás priveľa vzácneho kyslíku. Ak má niekto obavy, že by mu opasok mohol spôsobovať problémy (ťahá ho ku dnu) odporúčam mu ostať pri fotení rybiek v akváriu. Za rovnako užitočný považujem mokrý oblek - neoprén. Aj keď je naozaj teplo, "shorty" sa dá zniesť a človek vydrží aj pri šnorchľovaní vo vode dlhšie. Navyše si nespálite chrbát a v prípade problémov máte po zahodení opasku s olovom na sebe v podstate plávaciu vestu.

Poslednou technickou poznámkou je zabezpečenie fotoaparátu voči strate. Fotoaparát nosím upnutý na "flexi kábli" s karabínkou. Pri prístrojovom potápaní upnutý na Déčko na ramenom popruhu, pri nádychovom o opasok. Na rozdiel od nosenia na zápästnom popruhu tak mám pre prípad potreby voľné obidve ruky a navyše vďaka "flexi káblu" môžem podať fotoaparát kolegovi, aby som mal aj ja nejaké foto :-)

Prístroj alebo nádych?

Všetko záleží od možností. Ak máte licenciu, potápanie s prístrojom poskytuje viac možností a priestoru na zhotovenie kvalitných záberov. Ale ani nádychové potápanie netreba podceňovať. Aj skúsenejším potápačom, ktorí sa rozhodnú venovať sa podvodnej fotografii, odporúčam si to najskôr vyskúšať "nanečisto" so šnorchľom. Je lacnejšie sa zoznamovať s reálnym ovládaním prístroja v podvodnom puzdre na pláži ako pri platenom ponore.

Ja osobne šnorchľujem veľmi rád, aj keď som na "rodinno - potápačskej" dovolenke - počas "nepotápačských" dní. Pri nádychovom potápaní mám pocit väčšej voľnosti a kontaktu s okolím. Navyše nie som viazaný na "dive plán" skupiny, a tak sa na zaujímavom mieste môžem motať do sýtosti, resp. do vyčerpania / podchladenia. Navyše operujem v hĺbkach netypických / nevhodných pre prístrojové potápanie (5 - 10 m), v ktorých je ale zase viac (a zaujímavejšieho) svetla z hladiny.

Pri prístrojovom potápaní spojenom s fotografovaním by zvládnutie bežnej potápačskej rutiny malo byť samozrejmosťou. Nechcem nikomu vstupovať do svedomia, ale šaškovanie s foťákom, keď má človek problém zvládnuť sám seba, nepridá na kľude ani fotografovi, ani ostatným členom skupiny.

Každopádne považujem za slušné a užitočné upozorniť ostaných členov skupiny (minimálne divemastera a svojho partnera), že mám v pláne fotiť. Ja osobne sa snažím (ak je to možné) zaradiť sa v skupine s mojím bodym hneď za divemastera, resp. vytvoriť s ním "trojičku" - samozrejme ak súhlasí. Zrejmou výhodou je, že mám možnosť dostať sa k zaujímavým objektom ako prvý, resp. skôr ako mi ich niekto vyplaší a navyše môžem plávajúc na chrbte robiť fotky svojich kolegov - aspoň budú mať pre moje aktivity viac pochopenia :-)

Ideme na to

Kontrola vodotesnosti puzdra pred prvým ponorom a po prestávke je snáď samozrejmosťou. Takže skontrolujeme ešte stav batérií, dostatok miesta na pamäťovej karte, nastavíme snímanie do RAW a šup do vody! Ale nie až taký šup. Ak to nie je nutné, s fotoaparátom do vody neskáčeme. Výnimkou sú snáď len ponory v silnom prúde z idúceho člnu. Inak si prístroj položíme na "dive desk", skočím a zoberiem. Ešte lepšie je poprosiť niekoho s posádky alebo nepotápajúceho doprovodu, aby nám ho podal. Ak už musíme skákať, tak s vypnutým foťákom, ľavou rukou držíme masku a v pravej fotoaparát na bruchu. Po zanorení a kontrole výstroje nasleduje kontrola fotoaparátu. Akékoľvek podozrenie na netesnosti znamená okamžité ukončenie ponoru - samozrejme, ak je to možné.

Pod vodou

Potápanie aj fotografovanie sú činnosti pomerne náročné na koncentráciu a dodržiavanie istých pravidiel a postupov. Pri ich súčasnom vykonávaní je preto celkom normálne, že človek sústreďujúc sa na jedno, ľahko zabúda na druhé. Najčastejšie potápačské chyby, ktorých sa foto-potápač bežne dopúšťa, sú :

• nesprávne dýchanie. Fotograf buď od vzrušenia dýcha rýchlejšie, alebo v snahe dobehnúť svoj cieľ "kope" ako o život, alebo zadržiava dych v snahe udržať sa pri objekte, alebo ... každopádne, ak si nedáva pozor, je jeho spotreba väčšia ako pri normálnom ponore. Čo môže byť nepríjemné ako preňho, tak aj pre ostaných členov skupiny. A ak sa kvôli "dýchačovi" vrátia z ponoru so zbytočne veľkou zásobou vzduchu vo vlastných fľašiach, asi nebudú mať pre jeho zábavky príliš pochopenie.
• vzďaľovanie sa od partnera (bodyho) / skupiny. Myslite vždy na to, že maximálna vzdialenosť, na ktorú by ste sa mali vzdialiť od partnera, je taká, akú dokážte preplávať na "výdych" - teda ak zistíte, že ďalší nádych sa už nekoná. Body fotografa musí spolupracovať. Musí sledovať, nasledovať a kontrolovať svojho partnera, aj za cenu že obetuje časť "zážitkov" z ponoru. O svojej roli "fotobody" by ale každopádne mal byť informovaný vopred.
• zabúdanie na kontrolu hĺbky, dĺžky trvania ponoru, kontrolu tlaku vzduchu vo fľaši. Účinnou pomocou môže byť opäť skúsený body, aj keď pod vodou je samozrejme primárne zodpovedný každý sám za seba.
• "kontaktné" potápanie. Cez hľadáčik / display vyzerá svet okolo nás trochu inak a stráca sa prehľad o priestore. Fotograf si ani neuvedomí, ako ľahko sa dostane do kontaktu s okolím. Často tak poškodzuje a narúša prirodzené prostredie podvodných živočíchov. A na rovinu : zvírením piesku pri "vykopávaní sa" po neplánovanom pristátí na dne si popularitu medzi potápačmi nezískate. Navyše šancu na ďalší záber získate až keď sa všetok bordel usadí.

Na druhej strane, byť dobrý a skúsený potápač a držať sa dôsledne všetkých potápačských pravidiel automaticky neznamená, že ak sa ponoríme s foťákom, donesieme aj zaujímavé fotografie. Z fotografických chýb bežných pri fotení pod vodou stoja za zmienku najmä :

• Naháňanie podvodných tvorov. "Veď ja ju dobehnem" ... Chyba! Nielen, že oni sa tie potvory spravidla vo vode pohybujú rýchlejšie ako my suchozemci, ale navyše získavajú kyslík z vody. Takže okrem toho, že pri naháňaní podvodných živočíchov spravidla nafotíme len neatraktívne zadné plutvy, pripravujeme sa zvýšenou spotrebou o vzácny čas pod hladinou.
• Približovanie si objektov transfokáciou (zoomovanie). "No čo, veď keď to nedobehnem, tak si to pekne nazoomujem" ... Chyba! Optická nečistota vodného prostredia sa zvýrazňuje hlavne pri použití dlhších ohnísk. Navyše s predlžovaním ohniskovej vzdialenosti spravidla súvisí aj menšia svetelnosť (porty pre DSLR zoomy s konštantnou svetelnosťou nie sú hračka pre každého) a teda vyššie ISO a šum. Alebo dlhšie časy a teda neostré zábery. Skrátka rybky sa fotia pekne z blízka.

Zabúdanie na základné kompozičné pravidlá. "Základ je dostať rybu nejako do záberu" ... Chyba! Kompozičné pravidlá platia rovnako na hladine aj pod hladinou. To že sme odfotili nejakého živočícha, ešte neznamená, že sme spravili fotografiu. Chce to kľud a chladnú hlavu. Lepšie, ako prenasledovať unikajúcu rybu, je počkať si na inú, ktorá nám (snáď) vpláva do pripraveného záberu. A pozor! Aj vo vode je pozadie. A navyše často dynamicky sa meniace - tvorené morskou faunou. Nie je nič horšie, ako keď nám z krásne zachyteného živočícha "vyrastá" iný. Niekedy sa to dá retušovať, niekedy nie.

Pár tipov a trikov na záver

• Dýchajte! Možno to znie triviálne, ale nezabúdajte normálne a pravidelne dýchať. Pred exponovaním sa zľahka nadýchnite, zadržte dych a pomaly sa približujte k objektu. Ak sa nadýchnete príliš, budete stúpať. Ak málo, dôjde vám kyslík. Ak začnete "bublinkovať", nielenže si možno pokazíte záber, ale pravdepodobne vyplašíte svojho "modela".
• Snažte sa splynúť s okolím. Ak máte priestor a čas, nájdite si zaujímavé miesto - korálový útes a snažte sa na ňom ostať s minimom pohybov. Ryby si na vás časom zvyknú a priblížia sa samotné. Neunáhlite sa. Trpezlivosť zábery prináša.
• Sledujte "bonzákov". Sú živočíchy, ktoré sa rady zdržujú v blízkosti iných, respektíve v konkrétnom prostredí - žijú s nimi v symbióze. Prísavník znamená, že nablízku by mohla byť raja. V sasankách hľadajte párik klaunov. Koral znamená papagájovce.
• Majte oči otvorené. Nie všetky podmorské živočíchy sú exhibicionisti. Mnohé dávajú prednosť súkromiu a anonymite. V piesočnom dne môže čakať zahrabaná "Crocodile fish". V trhlinách sa schovávajú murény. Pod útesmi a vo vrakoch driemu cez deň perutíny pred nočným lovom.
• Keď nie sú po ruke rybičky, máte aspoň kolegov a prostredie. Aj fotografie potápačov v podvodnom prostredí môžu byť zaujímavé. Aj odumretý koralový útes môže byť fotogenický.
• Ničoho sa nedotýkajte. Viem, toto opakujú divemasteri pred každým ponorom. Ale kontakt s niektorými (nielen) tvormi môže byť naozaj nepríjemný. A nemusí to byť žralok. Koho popŕhlila medúza, kto sa porezal na korale alebo vytočil perutína či murénu, vie, o čom hovorím.
• Zachovajte si vždy chladnú hlavu. Spravíte nielen lepšie fotky, ale aj sa vyhnete nepríjemným zážitkom. Kto sa stratil na neznámom "dive site", kto sa nechal zavliecť prúdom a "kopal" potom na hladine hodinku k lodi, kto stratil bodyho vo vraku, vie o čom hovorím.

Užívajte si to! Dobré svetlo a modrú vodu!

Fotografie boli vyhotovené v Červenom mori s prístrojom Canon Powershot G10 + podvodné puzdro.