Hore

Mrcove príbehy fotografie V. - Kyrgyzstan

Marcel Rebro (Mrco) je na ephoto.sk takmer od začiatku. Spoznali sme sa na workshope a začali spolu s ďalšími chodiť spoločne na fotovýlety.

Aj sme spolu vystavovali. Jeho tvorba je užívateľom ephota dôverne známa. Každý fotograf sa vyvíja a tak je to aj s Marcelom. Dnes je z neho cestovateľ, ktorý sa nebojí vybočiť s komfortnej zóny. Miesto luxusu dáva prednosť objavovaniu, spoznávaniu, zážitkom na vlastnú kožu. Ak ste boli na Foto Slovakia 2019, mohli ste si vypočuť jeho prednášku o cestovaní za Nencami. Publikoval na ephote aj niekoľko článkov. Som rád, že sa s nami podelí o príbehy, skrývajúcimi sa za jeho fotografiami.

Karol Srnec, šéfredaktor

Horse Milk (Kyrgyzstan, Tash-Rabat, 2019)

Kyrgyzstan je krajina farebných hôr a jazdcov na koňoch, preháňajúcich svoje stáda po rozľahlých  pastvinách. Pastieri a ich rodiny cez zimu žijú na „nížinách“ (1000-1500 m). Len čo však sneh zmizne z horských priesmykov, začnú svoju každoročnú púť na letné pastviny. V nadmorských výškach často cez 3000 metrov postavia svoje jurty (kyrgyzsky „Kiyz üj“), na prvý pohľad podobné tým mongolským. Ich konštrukcia je však mierne odlišná – majú namiesto kónickej kopulovitú strechu.  Pri stavaní tábora pracuje celá rodina a často prichádzajú na pomoc aj príbuzní. Jurty sú pokryté plsťou z vlny z dostupnej srsti (ovčia, kozia, jačia). Kúri sa v nich železnými pieckami – hlavne za účelom prípravy jedla. Ako palivo sa používa sušený konský trus. Jeho zber a príprava je prácou pre deti. Kravský nepoužívajú – vraj zle horí a smrdí. Neskúšali sme to ...

„Ты живой только если ты сидишь на спине лошади“ povedal mi jeden z mojich priateľov v tejto rázovitej krajine. Chlapci sa učia jazdiť na koni od naozaj útleho veku. Už 6-7 roční sú skvelí a obratní jazdci a radi sa zapájajú do národného športu – buzkaši (kyrgyzsky „ulak tartysh“). V preklade to znamená niečo ako „branie si kozy“. Je to v podstate obdoba konského póla len sa hrá s telom kozy, ktorej odrežú hlavu a nohy. Hrajú proti sebe dve družstvá a cieľom je dopraviť telo kozy do súperovej „bránky“. Hrá sa naozaj tvrdo a povolené je takmer všetko – včítane bitia súperovho koňa o zhodenie súpera z koňa.

Domáci s obľubou konzumujú kobylie mlieko. Kvasením z neho vyrábajú aj tradičný alkoholický nápoj – kumys. Mlieko som vyskúšal. Je menej „mliečne“ ako kravské a trochu sladké.

Keď som si prvý krát požičiaval koňa pýtal som sa kade mám ísť a či sa nestratíme. „Не волнуйся . Моя лошадь обязательно вернется. Ты просто оставайся в седле“ znela odpoveď. A tak som sa držal v sedle. Viac som si užíval vychádzky na koni po okolí ako som fotil. Nosil som vo vrecku len kompaktný fotoaparát Sony RX100. Pri jazde na koni nezavadzal a na dokumentárne zábery stačil.

Tentokrát pripájam dve „backstage“ fotky. Autorom prvej je Jirka Šneider a druhej „akčnejšej“  Odřiška Konečná. Ak by to niekoho zaujímalo – pred návštevou Kyrgyzstanu som na koni nikdy nejazdil. Veľmi rýchlo som sa ale s koníkmi spriatelil a ostatné šlo samo ...


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
josseee
2020-03-13 22:48:00
ja neviem...mne su tie azijske koniky vzdy nejake male
 
bobino38
2020-03-14 09:10:50
...až tri fotky,verím, že príbehov isto bolo viac
 
matpi
2020-03-15 01:45:03
príspevok od: bobino38
...až tri fotky,verím, že príbehov isto bolo viac
Tiez nechapem vyznam tychto clankov. Tri fotky, desat ako-tak zbuchanych riadkov textu, z toho tri po rusky. Niet co citat, ani sa na co pozerat. A tak rad by som jedno aj druhe.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia