V predošlom diele seriálu sme rozdelili svetlo podľa zdrojov svetla na prirodzené a umelé svetlo. V tomto diele seriálu si povieme viacej o farebnej teplote svetla, prečo sú niekedy naše fotografie viacej žlté alebo modré ako by sme si priali a ako rozdielne farebné teploty svetla využiť vo svoj prospech.
Fyzikálne zákonitosti
Poďme ale pekne po poriadku, začnime s fyzikou. Pochopenie fyzikálnej podstaty svetla síce nie je zárukou dobrých fotografií, no zvládnutie týchto základov nám trochu pomôže pri ďalších foteniach.
Svetlo podľa učebnice fyziky je vlastne elektromagnetické žiarenie. Každé elektromagnetické žiarenie má svoju vlnovú dĺžku (udáva sa v [nm] - čím je vlna kratšia, tým má fotón vyššiu energiu). Pri svetle a dlhších vlnách pozorujeme v bežnej praxi aj polarizáciu (smer kmitania). Ľudské oko je citlivé na tú časť slnečného žiarenia, ktorá sa k nám dostane cez vrstvy atmosféry. Je to od cca 430nm (fialové) až do 800 nm (červené). Ako vidíte ľudské oko vníma len veľmi malú časť z celého elektromagnetického spektra. Práve túto časť spektra využívame aj pri fotke. Veľká časť ultrafialového a menšia časť infračerveného žiarenia je vyfiltrovaná atmosférou. Mikrovlny a krátke rádiové vlny bez problémov doletia až na zem, dlhé vlny sa odrazia od stratosféry.
Viditeľné elektormagnetické spektrum (Foto: Wikipedia)
Fotografovať môžeme tiež aj infračervenú časť svetelného spektra, no výsledkom budú falošné nereálne farby – teda také aké si určí fotograf. Aj preto sa infrafotografia robí často v čiernobielom prevedení, kde je zaujímavé netradičné rozdelenie jasov na fotografii. Okrem Infrafotografie môžeme zachytiť na film aj rontgenové lúče, čo sa používa špeciálne napríklad v medicínskej diagnostike
Stupne Kelvina
Rozdielna farebná teplota svetla je presne tým faktorom, podľa ktorého vyvažujeme bielu farbu na fotografiách. Svetlo, či už prirodzené alebo umelé, môže mať rôzne hodnoty farebnej teploty, ktoré sa udávajú vo fotografii často udávajú v stupňoch Kelvina (farba akou žiari čierne teleso zahriate na danú teplotu v kelvinoch [K] = [°C] + 273.15). Už Max Planck zistil, že spektrum svetla, ktoré vyžaruje teleso je ovplyvnené jeho teplotou. Nebudeme ďalej zachádzať do fyzikálnych podrobností, ale uvedieme si praktické príklady.
Teplota svetla v kelvinoch
Ak už máte niektoré z eKont aktivované, pre odomknutie článku musíte byť prihlásený.
Ak sa Vám článok neodomkne, skúste aktualizovať okno prehliadača (napríklad stlačením F5, alebo Aktualizovať v okne prehliadača). ePhoto.sk vám chce ponúknuť ešte lepší obsah, viac kvalitných článkov a ďalšie užívateľské vylepšenia. Okrem prístupu k spoplatnenému obsahu fotoškoly
získate viac priestoru pre svoje fotografie, benefity a zľavy u vybraných partnerov a množstvo ďalších výhod. eKonto PLUS vám navyše ponúka
aj hosting a prístup k atraktívnym témam pre ľahké a intuitívne vytvorenie vlastnej webstránky. To všetko už od 1,17€ na mesiac vrátane DPH. Príjemné čítanie vám želá tím ePhoto.sk
Ak chcete pokračovať v čítaní tohto článku, aktivujte si eKonto Classic alebo ekonto PLUS.
Platbu je možné realizovať prostredníctvom SMS (len SR), PayPAL a prevodom z bankového účtu. Pri platbach SMS a PayPal prebehne aktivácia účtu v priebehu niekoľkých minút po potvrdení platby. O aktivácii budete informovaní SMS alebo emailom (podľa typu platby).
Pri platbe prevodom môže aktivácia trvať 1-2 dni. O aktivácii vášho konta budete informovaní emailom. Do aktivácie vami vybraného ekonta, môžete využívať vybrané funkcie v režime Basic. Pri konte Classic môžete realizovať upgrade na dlhšie obdobie alebo na eKonto PLUS do 30 dní od jeho aktivácie.
Pridaj komentár
