28. decembra 1895 sa uskutočnilo v Grand Café v Paríži prvé verejné filmové predstavenie. Zrodilo sa nové médium, ktorého estetika ovplyvnila najnovšie dejiny ľudstva podobne ako vynález kníhtlače, fotografie alebo automobilu. Film je zložité médium a skôr než mohol byť objavený, muselo sa nájsť niekoľko technických náležitostí. Nebudem detailne rozoberať dejiny filmovej techniky, pre potreby nášho článku stačí konštatovať, že filmový a televízny obraz je projekcia série nehybných obrázkov nakrútených kamerou, ktoré vyvolajú zdanie súvislého pohybu vďaka „ zotrvačnosti videnia“. Vedci zistili, že mozog si uchováva obraz krátku dobu potom, čo zmizol, takže je možné zostrojiť zariadenie, ktoré dokáže premietať série nehybných obrázkov (ktoré sa nepatrne líšia) dostatočne rýchlo tak, aby sa psychologicky spojili a zachovala sa ilúzia pohybu.
Do nedávnej doby bolo jediným možným spôsobom amatérskeho záznamu filmového obrazu použitie klasickej filmovej kamery, ktorá používala 8 mm amatérsky, alebo 16 mm poloprofesionálny inverzný film. Nakrúcanie filmov si vyžadovalo, aby mal aj amatérsky kameraman pomerne veľké znalosti z oblasti filmovej techniky. Film sa musel v profesionálnych „minilaboch“ vyvolať, klasickým lepením postrihať, ozvučiť a premietačkou premietnuť na plátno.
Doba a vývoj techniky priniesli na trh videokamery, ktoré veľmi rýchlo nahradili klasické amatérske filmové kamery. Postupne sa prechádzalo od analógového záznamu k digitálnemu. Výrobcovia lacnej, pre amatérov určenej digitálnej snímacej techniky sa snažia, aby aj konzument s minimálnymi (alebo žiadnymi) vedomosťami z oblasti fotografickej, alebo kameramanskej tvorby nakrútil technicky prijateľný záber. Zdanlivá ľahkosť, s akou sa dá získať technicky kvalitný záber spôsobil, že mnoho ľudí si myslí, že si stačí kúpiť fotoaparát, alebo digitálnu kameru, prečítať návod k obsluhe, stlačiť patričný gombík a kamera za vás všetko urobí !
Ako profesionálny kameraman, ktorý nakrútil desiatky hraných filmov musím poznamenať, že nie je ani tak dôležité, čím nakrúcate, ale čo nakrúcate. Preto vás chceme oboznámiť s tým, čo musí kameraman vedieť, aby nakrútil film, ktorý nie je len technicky kvalitný, ale pre diváka aj emocionálne pôsobivý.
Videokamera
Každá digitálna kamera - najdrahšia profesionálna i tá najlacnejšia amatérska, je zložená z niekoľkých základných komponentov a elektronických obvodov. Objektív premieta snímaný obraz na snímacie médium – čip, ktorý premení obraz na elektrický náboj. Ten je potom zmeraný, prevedený na digitálny záznam a spracovaný. Čip (senzor) nie je len prostá náhrada filmu. Je nedielnou súčasťou prístroja, napĺňa väčšinu jeho funkcií a sám je ostatnými zariadeniami taktiež podporovaný. Záber, ktorý chce kameraman nakrútiť je zobrazený v hľadáčiku. Každá videokamera je vybavená elektronickým hľadáčikom a LCD displejom, na ktorom si môžeme nakrútený záber okamžite skontrolovať. Na rozdiel od klasických filmových kamier majú všetky videokamery vstavaný mikrofón, ktorý umožňuje synchrónne nakrúcanie obrazu a zvuku.
Expozícia
Určiť správne expozíciu je základnou úlohou každého kameramana. Aj najlepšie tvorivé nápady a vynikajúca práca so svetlom vyznejú naprázdno, ak kameraman nedodrží základné pravidlá pri exponovaní. Pri správnej expozícii ide v podstate o to, aby sa na čip dostalo ideálne množstvo svetla a došlo k najpresnejšiemu možnému zachytenia scény tak, ako sme ju v čase expozície videli. Ak zaznamenáme príliš veľa svetla, obraz bude preexponovaný a veľmi svetlý. Tiene budú nevýrazné a svetlejšie partie budú bez akýchkoľvek detailov. Ak zachytíme príliš málo svetla obraz bude podexponovaný. Z tieňov budú tmavé fľaky a stredné tóny budú nevýrazné.
V kameramanskej praxi každá správna expozícia nie je ničím iným, než kombinácia hodnoty clony a expozičnej doby vo vzájomnej súčinnosti v rámci danej citlivosti ISO. Normálnej frekvencii 25 obrázkov za sekundu odpovedá expozičná doba 1/50 sekundy, čo prakticky znamená, že expozíciu riadime len pomocou clony.
Jednou z najväčších výhod digitálnej fotografie je možnosť voľby automatickej expozície. I napriek tomu má tento trend smerom k automatizácii jednu veľkú nevýhodu. Musíme si uvedomiť, že je veľký rozdiel, ako vidíme snímanú skutočnosť my a ako ju vidí expozimeter kamery. Všetky expozimetre sú naprogramované tak, že fotografovaný svet vidia ako jeden stredne šedý tón (18% šedá). Tento stredne šedý tón je umiestnený v strede medzi čiernou a bielou, presnejšie v strede priamkovej časti charakteristickej krivky, alebo v strede 256 (128) diskrétnych hodnôt 8 bitového obrazového súboru. Expozícia sa začína chápať ako niečo, čo je buď správne, alebo zlé. Čiastočne je to pravda, na konci expozície je len jedna dávka svetla, ovplyvnená citlivosťou ISO, clonou a expozičným časom. Problém je v to, že dvaja kameramani môžu rovnakú scénu zachytiť odlišným spôsobom. To je samozrejme správne a vítané. Je na vás, ako budete danú scénu svetlo - tonálne interpretovať, čo považujete za významné a čo za periférne. Najdôležitejšie však je, akú náladu chcete divákovi sprostredkovať.
Funkcia vyváženia bielej farby
Táto funkcia je veľmi dôležitá, lebo pri zázname videokamerou je podstatné, aby biela farba bola skutočne biela. Ak je táto podmienka splnená, potom aj ostatné farby budú reprodukované verne. Táto funkcia je aj u najlacnejších kamier automatizovaná, ale výsledný efekt vyváženia bielej nemusí mať takú úroveň, ako pri vyvážení manuálnom.
Automatické a manuálne ostrenie
Touto funkciou sú vybavené všetky amatérske kamery, pre neskúseného kameramana je to veľká pomoc. Tento systém ostrenia – autofokus, má aj svoje nedostatky, ktoré sa prejavujú napr. pri snímaní cez mreže, pri hustom snežení alebo pri snímaní vodnej hladiny pod určitým uhlom. Preto, ak sa dá systém vypnúť, je výhodnejšie ostriť ručne.
Rekapitulácia
Kamerou nakrútený záber – 25 statických obrázkov za sekundu, vnímame počas projekcie vďaka nedokonalosti ľudského oka ako plynulý pohyb.
Každá kamera sa skladá zo štyroch základných častí: tela kamery s čipom, objektívu, hľadáčiku a mikrofónu.
Základnou technickou úlohou kameramana je určiť správne expozíciu snímanej scény – nakrútite tak záber, ktorý tonálne najviac zodpovedá predkamerovej realite.
Veľkou výhodou digitálnych kamier je možnosť voľby automatickej expozície. V bežných svetelných situáciách vystačíme s automatickou expozíciou, v zložitejších situáciách je lepšie automatiku ( ak to prístroj dovolí )vypnúť a expozíciu nastaviť manuálne.
Vyváženie na bielu farbu (white balance) je u všetkých amatérskych kamier automatické. Niektoré modely dovoľujú aj manuálne nastavenie, toto vyváženie bielej farby je podstatne spoľahlivejšie.
Automatické funkcie vám vychádzajú v ústrety tým, že vám umožnia ľahko a rýchlo reagovať na zmeny vo farebnej teplote, zložité výpočty expozície sa dajú spočítať v zlomku sekundy, autofokus vám ušetrí prácu a vy sa môžete viac sústrediť na vhodnú voľbu záberu . Ak ste však dostatočne skúsený, je výhodnejšie túto automatiku vypnúť, lebo len takto budete nakrúcať kreatívnejšie.
Ilustracné foto: panasonic.com, retrothing.com
Autorom článku a odborným garantom videoškoly je Prof. Ján Ďuriš, známy slovenský kameraman a vysokoškolský pedagóg, vedúci Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie Filmovej a televíznej fakultu VŠMU v Bratislave. Milovníci slovenských filmov ho poznajú ako dlhoročného spolupracovníka režiséra Juraja Jakubiska, s ktorým natočil také filmy ako Nejasná správa o konci sveta, Frankensteinova teta, Post coitum alebo Bathory.
Pridaj komentár
.
