Tento článok nadväzuje priamo na prvú časť, v ktorej sme sa venovali teórii. Teraz si viac povieme o objektívoch a ich použití v praxi.
Vlastniť techniku, poskytujúcu vďaka svojim technickým vlastnostiam fotografovi výraznejšie pracovať s malou hĺbkou a rozostrením, je len základom, ktorý môže zostať nevyužitý. Darmo si kúpite špeciálny portrétny objektív, pokiaľ necháte automatiku fotoaparátu používať stredné clonové čísla. Efekt rozostreného pozadia sa jednoducho nedostaví.
Ohnisková dĺžka objektívu
Voľba ohniskovej dĺžky objektívu je pre prácu s pozadím rozhodujúca. Aj keby ste pozadie nerozostrili, tak uhol záberu výrazne vplýva na to, čo sa za fotografovaným objektom v pozadí objaví. Ak nemáte na elimináciu pozadia iný nástroj, menší uhol záberu funguje vždy. Teleobjektívy sú preto dobrou voľbou pre začiatočníkov. Pomôžu im so zjednodušením fotografie, potlačením toho nepodstatného. Ako si neskôr ukážeme, môžu aj širokouhlejšie objektívy výrazne rozmazať pozadie, ale za to si fotograf doslova priplatí.
Výrazne rozostriť pozadie so superširokouhlým objektívom vyžaduje dobrú svetelnosť a veľký snímač. Nikon D800E s objektívom Tokina AT-X 16-28/2,8.
Rovnako sakrálne prostredie. V tomto prípade je oltár omnoho bližšie. Vďaka použitiu krátkeho teleobjektívu 85 mm so svetelnosťou f/1,4 je pozadie tiež výrazne rozostrené.
Pozadie je ešte bližšie. Použitý teleobjektív Nikon AF 80-200/2,8D ED na ohnisku 200 mm a s pracovnou clonou f/3,5. Práve pre takúto možnosť pracovať s bokehom je u mňa tento typ objektívu veľmi obľúbený.
Clona a svetelnosť
Základným nástrojom fotografa pre prácu s hĺbkou ostrosti je clona objektívu. Hĺbka ostrosti sa zväčšuje s rastúcim clonovým číslom. Pri clone f/2,8 bude hĺbka ostrosti menšia ako pri clone f/11 a tá bude menšia ako pri clone f/22. Keďže sa bavíme o bokehu, ktorý je spojený s rozostrením a tým aj s malou hĺbkou ostrosti, budeme používať nízke clonové čísla. Podľa svetelnosti objektívu ale väčšinou neprekročíme hodnoty f/5,6-6,3. Výnimkou sú makroobjektívy, kde pri snímaní zblízka aj pri vyšších clonových číslach býva hĺbka ostrosti pomerne malá.
V súvislosti s clonou sa stretávame s pojmom svetelnosť objektívu. Je to hodnota maximálne otvorenej clony. Svetelnosť môže byť pevná, alebo v prípade transfokátorov sa môže meniť v závislosti na nastavenej ohniskovej dĺžke.
Nie vždy je dobré používať maximálne otvorenú clonu, aj keď je pozadie vtedy maximálne rozostrené. Objektívy majú vtedy mäkšiu kresbu, hĺbka ostrosti môže byť až príliš malá. Fotograf by mal nájsť správny kompromis. Tu pomôže len prax, to ako poznáte svoj objektív.
Tvar otvoru clony určuje kvalitu bokehu. Tu je clona privretá, objektívom sa prepúšťa menej svetla. Hĺbka ostrosti bude väčšia, rozostrenie pozadia alebo popredia menšie.
Schéma clonenia objektívu. Väčšie clonové číslo = menší otvor clony.
Na tejto soche pri bratislavskom prístave si overujem schopnosť fotoaparátu a objektívu rozostriť pozadie. APS-C zrkadlovka, ohnisko 200 mm, clona f/5,6. O bokehu sa nedá povedať, že by bol pekný.
APS-C zrkadlovka, ohnisko 200 mm, ale clona f/2,0. To už je iný bokeh. Objektív je ale 6x drahší ako v prvom prípade.
Pri detailnom zábere ešte viac vynikne schopnosť objektívu Nikon AF-S 200/2G VR II poskytnúť malú hĺbku ostrosti a zamatovo hladký bokeh.
Clona je sústava pohyblivých lamiel v objektíve, ktorými sa reguluje množstvo svetla prechádzajúceho objektívom. Väčší clonový otvor (menšie clonové číslo) prepustí viac svetla ako menší otvor (väčšie clonové číslo). Najviac svetla sa dostane cez objektív pri plne otvorenej clone (maximálna clona), najmenej pri maximálne zatvorenej clone (minimálna clona). Prácu clony môžeme prirovnať k vodovodnému kohútiku. Privretý prepustí menej vody ako otvorený. Clona má, okrem vplyvu na množstvo svetla prechádzajúceho objektívom, aj vplyv na hĺbku ostrosti. So zmenšujúcim sa clonovým otvorom (hodnota clony rastie) sa hĺbka ostrosti zväčšuje. Pre dosiahnutie rozostreného pozadia sa preto používajú nižšie clonové čísla (väčší otvor clony).
Vzdialenosti
Ďalším parametrom, ktorý niekedy výrazne vplýva na bokeh a rozostrenie je vzdialenosť. Vzdialenosť fotografa/fotoaparátu od fotografovaného objektu tiež určuje hĺbku ostrosti. Čím je vzdialenosť kratšia, tým je menšia hĺbka ostrosti. Túto vzdialenosť nemôžete meniť ako chcete. Určuje ju ohnisková dĺžka objektívu a želaná kompozícia - výrez zo scény. Myslieť musíte aj na podanie perspektívy konkrétnym objektívom. Vašou snahou nemá byť dosiahnuť maximálne rozostrenie na úkor nesprávnej voľby ohniska, ktoré vplýva na uhol záberu a perspektívu.
Ak je fotografovaný objekt blízko pozadia (vzdialenosť b), bude efekt rozostrenia malý.
Ak vzdialenosť fotografovaného objektu od pozadia zväčšíte (vzdialenosť b), bude efekt rozostrenia výraznejší, aj keď vzdialenosť fotografa od fotografovaného objektu (a) zostane v obidvoch prípadoch rovnaká.
Dôležitejšia než vzdialenosť vás od objektu je vzdialenosť objektu od pozadia. Opäť problematiku zjednoduším. Aby ste pozadie účinne rozostrili, musí byť vzdialenosť objektu od pozadia minimálne dvojnásobkom vzdialenosti medzi vami a objektom. Ak fotografujete zo vzdialenosti 1,5 m, malo by byť pozadie vzdialené od fotografovaného objektu aspoň 3 m. Väčšia vzdialenosť od pozadia znamená jeho väčšie rozostrenie. Práve tu robí veľa začiatočníkov chybu. Nesledujú pozadie (vzdialenosť, farebnosť, členitosť...). Márne sa snažia pozadie rozostriť a nechápu, prečo tomu tak je, veď s objektívom 50/1,8 by to predsa malo ísť.
Vzdialenosť vás od fotografovaného objektu je daná uhlom záberu objektívu a kompozíciou. Mieru rozostrenia pozadie v tomto prípade určuje vzdialenosť fotografovaného objektu od pozadia. To by ste mohli viac rozostriť použitím svetelnejšieho objektívu, ak ho ale nemáte, treba predĺžiť vzdialenosť medzi objektom a pozadím.
Čím ste bližšie, tým je pozadie za objektom rozostrenejšie. Vždy ale zvážte, aký objektív použijete vzhľadom na podanie perspektívy. Dôležité je to najmä pri fotografovaní detailného portrétu. So širokouhlejším objektívom musíte prísť bližšie, čím sa nepekne zvýrazní perspektíva tváre. Je jedno, či by ste dosiahli pekný bokeh, v tomto prípade je lepšie použiť dlhšie ohnisko. Ak k nemu pridáte aj dobrú svetelnosť, bude perspektíva podaná príjemnejšie a aj pozadie bude pekne rozostrené.
Svetlo
Bokeh nie je len o rozostrení pozadia. Svoju úlohu tu zohráva aj svetlo. Zadné alebo bočné svetlo prežiarujúce pozadím dodá fotografii atmosféru. Spolu s rozostrením tak spoločne dotvára celkový dojem z fotografie.
Svetlo je podporný prvok pekného bokehu. Sony NEX-F3 s objektívom Sony SEL 50/1,8 OSS.
Samostatnou kapitolou sú svetielka, bodové zdroje svetla v popredí alebo pozadí rozostrené do krúžkou. To býva jeden z dôvodov, prečo sa fotografi rozhodujú kúpiť “bokeh maker” objektív.
Sony SLT A77 + Carl Zeis 24-70/2,8 SSM.
Členitosť pozadia
So spomínanou nepozornosťou začiatočníkov voči pozadiu priamo súvisí aj jeho členitosť. Či je pozadie jednoduché alebo členité, či textúrované. Jednoduché pozadie tvorí napríklad stena či obloha. Tu sa ale niekedy ani nemusíte snažiť rozostriť. Nie sú totiž rušivé. Iné je to ale pri členitom pozadí, napr. mestskej scenérii, parku, interiéru budovy. Práca s takýmto pozadím je ťažšia, ale nemali by ste sa jej vyhýbať. Miesto, kde fotografujete, dodáva fotografii atmosféru, aj keď nie je na fotografii zachytené zreteľne. Správne rozostrená pláž, les, záhon obilia, to všetko dodáva fotografii niečo naviac. Zle zvolené pozadie môže ale fotografiu pokaziť. Najmä u lacných objektívov, ktoré ho nedokážu dostatočne rozostriť. U nich by ste mali hľadať skôr jednoduchšie pozadie.
Členitosť pozadia sa výrazne podieľa na kvalite rozostrenia. Sú objektívy, ktoré aj v tejto situácii dokážu rozostriť pozadie omnoho výraznejšie. Sú ale drahšie a nie každý si ich môže dovoliť. Pre niekoho je ale aj tento výsledok uspokojivý. Ak nie, riešením je zmena lokality, nájsť menej členité pozadie.
Architektúra je menej členitá a častokrát poskytuje priestor pre zarámovanie fotografovaného objektu.
Fotograf pracuje so všetkými spomínanými aspektami naraz. Nie je ľahké nájsť ideálnu kombináciu a vyžaduje to veľa praxe. Naučiť sa fotografovať je dlhodobý proces a akokoľvek dobrá a drahá technika nie je spásonosná, ak ju neviete použiť.
Objektívy
Objektívy pre APS-C a Full Frame fotoaparáty (DSLR a CSC)
Sú objektívy zlé, dobré a potom tie, ktoré majú nádherný zamatový bokeh. Také majú často nejaký prívlastok, napr. Bokeh Monster. Mnohých nepoteším, keď poviem, že patria do vyššej cenovej skupiny. Tu platí, čo si zaplatíte, to dostanete. Všetko sú to vysokosvetelné objektívy a tie nie sú lacné. Ani ako menej majetní fotografi nemusíte hneď zvesiť hlavy. Nájde sa množstvo výborných objektívov, ktoré za zlomok ceny tých najlepších urobia veľký kus práce. Profíci si neraz priplatia za drobné rozdiely, ktoré ani nemusia zodpovedať neúmernému nárastu ceny.
Prv než zauvažujete nad nový objektívom, popremýšľajte, či ten/tie, ktoré máte, využívate naplno a správne. Najrozšírenejším objektívom je “seťák” s rozsahom 18-mm, ktorý z hľadiska bokehu a rozostrenia urobí len malú službu. Ale taký 18-105 mm alebo 18-135 mm pri nastavení na najdlhšie ohnisko a odclonení (nastavenie minimálneho clonového čísla) už začína byť zaujímavý. Ešte lepšie sú na tom telezoomy, napr 55-200 mm, 70-300 mm a pod. Dokážu už slušne rozostriť pozadie, aj keď o peknom bokehu sa rozprávať zatiaľ nedá.
Canon EOS 100D s objektívom EF-S 18-135STM. Ak objektív aspoň s mierne dlhším ohniskom vyzoomujete na maximum a použijete nízke clonové číslo f/5,6, začnete pracovať s malou hĺbkou ostrosti. Pre mnohých fotoamatérov je toto už dostatočne zaujímavý výsledok.
Rovnaká zostava, ale pri fotografovaní detailu. Pri kratšej vzdialenosti je rozostrenie pozadia ešte výraznejšie.
Rovnaký recept: dlhé ohnisko + minimálne clonové číslo f/5,6. Travelzoom Nikon AF-S 18-200/3,5-5,6G VR na Nikone D5100.
Pokročme o stupienok vyššie. Pokročilejší fotografi s väčšími nárokmi na kvalitu bokehu sa po tom, čo z lacnejších objektívov “vydolujú” maximum, začnú obzerať po kvalitnejších objektívoch. Naviac sa začínajú aj špecializovať na niektoré žánre. Dokument, portrét, makro, šport, street foto, wildlife, fotografovanie zátiší. Tu sa ťažšie hľadajú univerzálne objektívy. Zaradiť medzi ne môžeme transfokátory s svetelnosťou f/2,8, napr. 17-50 mm, 28-70 mm, 50-135 mm a 70-200 mm. Práve lepšia svetelnosť umožňuje kreatívnejšie pracvať s malou hĺbkou ostrosti. Niektoré z týchto objektívov nie sú ani veľmi drahé. Lacnejšie sa ale dajú zohnať ešte svetelnejšie objektívy, ale s pevnou ohniskovou dĺžkou. Sú kvalitnejšie, ale nie až tak univerzálne. Kto má malý rozpočet, mal by sa upriamiť na základný objektív 50 mm so svetelnosťou f1,8, ani jeho svetelnejšia verzia f/1,4 nebýva veľmi drahá. Takýto objektív sa často používa pri fotografovaní portrétov, pri detailnejších záberoch sa ale prejavuje výraznejšia perspektíva skreslenia tváre. Špecialisti na portréty by mali siahnuť radšej po dlhšom ohnisku 85 mm. V portrétnom žánri sa dobre uplatnia aj makroobjektívy s ohniskom nad 60 mm, pri svetelnosti f/2,8.
Nikon D5100 s objektívom AF-S 50/1,4G. Takzvaný záklaďák nemusí byť ani veľmi cenovo náročný, pritom na kreatívnejšiu prácu s malou hĺbkou ostrosti je vynikajúci. Ja som použil drahšiu verziu so svetelnosťou f/1,4, ale menej svetelný objektív f/1,8 odvedie takmer rovnakú prácu za polovičné peniaze.
Ani majitelia CSC/Mirrorless fotoaparátov nie sú ochudobnení o možnosť pracovať so základným objektívom. Sony NEX-F3 s objektívom Sony SEL 50/1,8 OSS.
Nikon D800E s makroobjektívom AF-S 105/2,8G VR Micro. Makroobjektívy sú vhodné nielen pre fotenie detailov, ale aj na portréty.
Pri fotografovaní hmyzu, drobných živočíchov, wildlife svoje bokeh kvality preukážu kvalitnejšie teleobjektívy, napr. Nikon AF-S 300/4ED, Canon EF 400/5,6L USM, či Sony SAL 70-400/4-5,6G SSM II.
Nikon D800E s novým objektívom AF-S 80-400/4,5-5,6G VR. Jeden z najkrajších bokehov, pre mňa veľké a milé prekvapenie.
Nikon D800E s objektívom AF-S 300/4D ED. Tento objektív som si kúpil špeciálne kvôli bokehu pri fotografovaní väčšieho hmyzu, kvetov a pod. Ukázal sa ale schopný aj na dlhšie vzdialenosti.
Canon EOS 5D Mark II s objektívom EF 70-200/2,8L. Takýto zoom zvládne mnoho žánrov. Ani nepotrebujete špeciálny portrétny objektív, aby ste dosiahli profesionálny výsledok s krásnym bokehom.
Canon EOS 5D Mark II s objektívom EF 70-200/2,8L. Milujem aj bokeh takýchto objektívov pri fotografovaní detailov.
Vrchol ponuky objektívov s výnimočne pekným bokehom tvoria profesionálne objektívy s vysokou svetelnosťou alebo špeciálne skonštruované portrétne objektívy. Začnem špecialistami, môžeme medzi ne naradiť napr. dvojicu objektívov Nikon AF 105/2DC a AF 135/2,8DC. DC v názve znamená Defocus Control, čiže kontrolu rozostrenia. Okrem toho, že sú tieto objektívy nadpriemerne ostré, fotograf si do určitej miery môže nastaviť rozostrenie nielen voľbou clony, ale aj úpravou optickej konštrukcie. Presný popis fungovania týchto objektívov je námet na samostatný článok. Rozšírenejšie sú objektívy s pevnou ohniskovou dĺžkou a svetelnosťou f/1,4 prípadne ešte lepšou. Tu sa bavíme väčinou o použití s Full Frame zrkadlovkami. Pekne s bokehom dokážu pri takejto svetelnosti pracovať aj širokouhlejšie objektívy. Napr. vynikajúce Nikony AF-S 24/1,4G a AF-S 35/1,4G. Ako príklad výnimočného základného objektívu uvediem Canon EF 50/1,0L USM, ktorý sa ale už nevyrába. V ponuke je ale stále 50-ka so svetelnosťou f/1,2 ako aj 85-ka. Medzi vydarené krátke teleobjektívy patrí napr. Carl Zeiss SAL 135 mm/f1,8Z vyrábaný pre zrkadlovky Sony. A sme u teleobjektívov. Dá sa povedať, že super rozostrenie majú všetky teleobjektívy so svetelnosťou f/2,8 a samozrejme superteleobjektívy (400 mm a viac). Aj medzi nimi nájdeme výnimočné objektívy, napr. Nikon AF-S 200/2G VR II.
Nikon D800E s objektívom AF-S 35/1,4G.
Nikon AF-S 200/2G VR II môžeme smelo zaradiť do kategórie “bokeh monster”.
Ešte jeden záber s “bokeh monsterom”.
Nikon D800E s objektívom AF-S 400/2,8G VR II.
Ak som nespomenul vášho favorita, prepáčte mi, tento článok nemá za úlohu vymenovať všetky objektívy schopné rozostriť pozadie. Vymenované objektívy slúžia len ako príklad kvalitatívnej triedy, ohniskovej dĺžky svetelnosti či špeciálnej konštrukcie.
Doteraz sme preberali objektívy pre fotoaparáty so snímačom APS-C alebo Full Frame, teraz sa pozrieme na objektívy pre CSC fotoaparáty s o niečo menším snímačom Micro 4/3.
Objektívy pre Micro 4/3 systém
Vďaka dostatočne veľkému snímaču majú aj fotoapráty Micro 4/3 systému dostatočný potenciál pre prácu s hĺbkou ostrosti, aj keď nie taký ako u APS-C a Full Frame fotoaparátov. Potenciál je ale tak veľký, že zaujíma aj náročných fotografov, či dokonca profesionálov.
Aj tu sú možnosti setových objektívov obmedzené a minimom je preto niektorý z telezoomov. Najmä Olympus chce majiteľom svojich fotoaparátov PEN a OM-D ponúknuť objektívy pre prácu s malou hĺbkou ostrosti. V portfóliu má preto rad objektívov s výbornou svetelnosťou f/1,8.
Krásny bokeh objektívu Olympus M. Zuiko Digital ED 45mm f/1.8.
Olympus M.Zuiko Digital ED 75mm f1.8 je bokehovým špecialistom pre Micro 4/3 systém.
Olympus M.Zuiko Digital ED 75mm f1.8.
Objektívy pre Nikon 1
Zvlášť uvádzam objektívy pre systém Nikon 1, pretože má omnoho menší snímač s uhlopriečkou 1”, kde už nie je tak ľahké dosiahnuť malú hĺbku ostrosti a pekný bokeh. Prakticky jedinú šancu máte pri použití teleobjektívov 30-110 mm a 10-110 mm. Nedávno Nikon uviedol aj špeciálny objektív 32/1,2, ktorý je primárne určený práve pre prácu s malou hĺbkou ostrosti.
Pokiaľ je pozadie dostatočne vzdialené, v tomto prípade okolo 30 m, tak pri detailnom zábere s objektívom 110 mm (135EQ=297 mm) a clone f/5,6, niet kvalite rozostrenia čo vytknúť.
Pokiaľ je ale pozadie bližšie, pozadie rozostríte, ale kvalita bokehu je skôr podpriemerná.
Prémiový objektív Nikon 1 32/1,2, vďaka vysokej svetelnosti f/1,2, dokáže pozadie pomerne účinne rozostriť. Za to si ale priplatíte. Cena tohto objektívu je približne 800€.
Nikon 1 32/1,2.
Alternatívne objektívy
Zabudnúť by sme nemali ani na objektívy, ktoré nepatria do hlavného prúdu, pretože ich nevyrába žiadny z elitných výrobcov, alebo sa už roky nevyrábajú a kúpite ich len na inzerát alebo v bazári. Mnohé z týchto objektívov pripojíte len cez redukciu. Práca s nimi nie je jednoduchá, pretože nemajú automatické zaostrovanie a väčšinou ani neprenášajú informácie o clone do fotoaparátu. Fotografovi sa ale odvďačia v podobe nezameniteľného obrazového výstupu. Fotografi po celom svete experimentujú so svetelnými objektívmi rôznych značiek a vyhľadávajú tie so špecifickým podaním obrazu. Možno aj vám v skrini leží objektív po otcovi či dedkovi, ktorý má špecifický bokeh, aký na súčasných objektívoch nenájdete. Obľube sa tešia staršie objektívy Leica, Pentax, Canon FD, Nikon, Konica, Carl Zeiss, ruské a východonemecké objektívy, ale aj rôzne exotické sklá.
Mitakon, pre CSC fotoaparáty, má fantastickú svetelnosť f/0,95.
Záujem o takéto objektívy stále rastie a tak sa niet čo diviť, že na to zareagovali rôzni výrobcovia, napr. Noktor, Mitakon či Voigtlander. Nedávno bol predstavený projekt Lomography, ktorý oživuje klasickú konštrukciu Petzvalovho objektívu.
Lomography oživuje legendárny Petzvalov objektív.
Ten je charakteristický špecifickým sférickým rozostrením pozadia.
Nie je v mojich silách obsiahnuť tak širokú tému v jednom článku. Zaoberajú sa ňou špecializované webové stránky. Výstup z objektívov si môžete pozrieť v rôznych internetových galériách. Pár zaujímavých odkazov pripájam:
www.mflenses.com
forum.manualfocus.org
www.flickr.com/search/?q=bokeh
www.flickr.com/search/?q=manual%20focus
www.flickr.com/groups/1516820@N25/pool/
Postprocesing
V dobe digitálneho snímania a spracovania fotografie nie je prekvapujúce, že nedostatky objektívov sa vylepšujú postprocesingom.
Originálny záber.
Bokehu môžete “pomôcť” napr. novou funkciou v Adobe Lightroom, prechodovým kruhovým filtrom s clarity nastavenou do mínusových hodnôt. Clarity lokálne upravuje kontrast, pri plusových hodnotách sa zdajú fotografie ostrejšie, pri mínusových akoby ste fotili cez soft filter.
Okrem hlavy sa zvyšok fotky zjemnil. Bokeh je hladší.
Clarity sa používa nielen na zlepšenie dojmu z ostrosti, ale aj na vytvorenie drsnejšieho vzhľadu. Niektorým fotografiám to vyslovene pristane. Tu je ale demonštrované, aký nepekný vplyv to má na bokeh.
V pokročilých editoroch typu Photoshop máte pod kontrolou každý pixel. K dispozícii sú rozostrovacie filtre. Toto je ukážka filtra Lens blur, ktorý napodobňuje rozostrenie spôsobené objektívom. Nastaviť môžete typ clony, účinnosť a ďalšie parametre. Potom sa k slovu dostáva práca s vrstvami, maskami a štetcami. Podľa šikovnosti grafika a času, ktorý môže retušovaniu venovať, môže byť výsledok prakticky na nerozoznanie od fotografie nasnímanej lepším objektívom.
Po necelých 10 minútach práce. Rozdiel medzi upravenou fotkou vľavo a neupravenou vpravo je výrazný. Kto nemá trpezlivosť na precíznu prácu, môže používať špeciálne pluginy, napr. Alien Skin Bokeh 2, či OnOne Software Focalpoint 2.
Fotografia s umelo rozostreným pozadím. Je len otázka vašich schopností, ako presvedčivo bude výsledok vyzerať.
Záver
Akonáhle u fotografie využívame rozostrenie pozadia, hlási sa k slovu bokeh, ktorý je estetickým popisom rozostrenia. V mnohých fotografických žánroch je jedným z hlavných kvalitatívnych kritérií technickej, ale aj vizuálnej stránky fotografie. Základným predpokladom pre kreatívnejšie využitie malej hĺbky ostrosti je vlastniť fotoaparát s väčším snímačom, aspoň 4/3 systému, lepšie APS-C alebo Full Frame. Pekný bokeh je doménou portrétnych objektívov, teleobjektívov a makroobjektívov. Najjednoduchšou cestou k peknému bokehu je základný objektív alebo makroobjektív. Dobre poslúži aj teleobjektív, ale tu už záleží dosť na kvalite konštrukcie a svetelnosti. Pre mnohých je to ale prvý objektív, u ktorého sa s malou hĺbkou ostrosti vyhrajú.
Nezabudnite, že ale rozostrené pozadie s krásnym bokehom nie je všemocné, ak nie je v symbióze s ostatnými prvkami fotografie. Snahou fotografa ani nemá byť, aby mal na každej fotke super bokeh. To by bola vo fotografii nuda. Používajte ho primerane. Vždy zvážte, ktorý vyjadrovací prostriedok fotografie využijete a v akej miere.
Mieru a kvalitu rozostrenia ťažko posúdite v hľadáčiku alebo na displeji fotoaparátu. Posúdiť ju musíte na väčšej zobrazovacej ploche, monitore alebo vytlačenej zväčšenine.
Pridaj komentár
