Bracketing patrí medzi funkcie fotoaparátov, ktoré nie sú fotografmi veľmi využívané. Často sa považuje za stratu času; je to predsa len automatická funkcia a všetko čo dokáže, si vieme urobiť aj sami. Bracketing však často príde veľmi vhod, dokáže uľahčiť prácu a tvorbu fotografie aj zachrániť.
Čo to ten bracketing vlastne je?
Fotoaparát v tomto režime nasníma niekoľko fotografií, medzi ktorými je konštantný rozdiel v nastavení expozície. Najčastejšie preto hovoríme o expozičnom bracketingu, ktorý vyrobí sériu fotiek s rozličnou expozíciou, respektíve korekciou expozície. Napríklad fotíme na snehu a bracketing máme nastavený na tri snímky do plusovej korekcie o 1 EV. Fotoaparát nám teda vyfotí tri zábery s korekciou +1 EV, +2 EV a +3 EV.
Možno sa pýtate - načo nastavovať bracketing, keď jednoduchú korekciu expozície si nastavím raz-dva? No áno, funkcia pôvodne vznikla kvôli diapozitívnym filmom, veľmi citlivým na správnu expozíciu. Dnes to už kvôli okamžitej kontrole na displeji nie je také akútne, ale môže nastať niekoľko situácií, keď sa bracketing oplatí zapnúť.
Nedá sa odhadnúť miera korekcie
Napríklad, aká korekcia bude potrebná v silnom protisvetle? +1/3 EV, +2 EV alebo žiadna? Hlavne na zrkadlovkách bez LiveView je často problém odhadnúť, ako vlastne fotoaparát svetlo meria. Niekedy preto treba korigovať viackrát, kým sa dostaneme k žiadanému výsledku. Navyše kým nové expozičné parametre nastavíme, situácia sa môže zmeniť. Buď sa zmení svetlo, alebo si fotoaparát „poopraví názor" (napr. keď ním pri manipulácii pohneme a ovplyvní sa tak meranie).
Nie je čas nastavovať
Možno chceme zachytiť lesklý červený vlak práve vychádzajúci z tmavého tunela, alebo sa na nás rúti majiteľ pozemku či nepriazeň počasia a chcú nám prekaziť fotografovanie jedinečnej situácie. Alebo potrebujeme mať hneď slušnú fotografiu a nemáme čas ladiť ju v RAW editore.
Experiment
Expozícia nemusí byť nevyhnutne len dobrá či zlá. Sleduje sa ňou autorský zámer. Môžeme chcieť high-key či low-key, alebo jednoducho máme inú predstavu o výsledku, než nám núti inteligentná fotomašinka. S bracketingom sa rýchlejšie dostaneme k výsledku a navyše môžeme objaviť zaujímavé expozičné hodnoty, ktoré by sme inak nevyskúšali.
Foto ilustruje všetky tri prípady. O pol štvrtej ráno som zbadal, že je vonku efektná hmla, tak som si urobil fotoprestávku. Bolo však oveľa chladnejšie než som čakal (a podľa toho som sa aj obliekol). Protisvetlo fotoaparát párkrát zmiatlo a aj keď v tomto prípade v podstate exponoval optimálne, chcel som skúsiť „temnejšie" varianty. Bracketing mi umožnil urobiť fotku rýchlejšie, tým pádom som mal viac času urobiť iné zábery. |
HDR
Pri tvorbe sendviča je nutné mať fotoaparát nehybný. Manuálnym nastavovaním korekcie riskujeme, že fotoaparátom pohneme, aj keď pevne stojí na statíve. S bracketingom stačí spustiť sériu jedným stlačením spúšte (u niektorých fotoaparátov je potrebné každú snímku exponovať osobitne - vtedy sa veľmi odporúča použiť káblovú spúšť) a fotoaparát to vyrieši.
Nepodarený pokus o HDR. Pomýlil som sa pri nastavovaní a pri poslednej fotografii som musel čas |
Ako používať bracketing
Fotoaparát toho dokáže bracketingom viac, než len meniť expozíciu. Najprv si treba rozmyslieť, čo od fotoaparátu chceme a podľa toho funkcie nastaviť.
Bracketing sa zvykne nastavovať v menu, samostatným tlačidlom alebo je spolčený s režimom snímania (tzn. sériové, samospúšť, bracketing). V menu môže mať každá z možností samostatnú položku, alebo sú spolu v jednej „kolónke". Možnosti však v konečnom dôsledku bývajú podobné.
Všetky možnosti bracketingu na jednom mieste. |
Čo bude bracketing obsluhovať? Môže to byť expozícia, expozícia blesku alebo ich kombinácia, alebo môže ovplyvňovať vyváženie bielej. Takisto býva možnosť meniť samostatne iba ISO.
Bracketing ovplyvňuje tie expozičné hodnoty, ktoré sú nastavené na automatiku. Ak je teda fotoaparát nastavený na automatický režim, môže sa meniť clona i čas. V priorite clony sa bude meniť iba čas a v priorite času zase clona. Zároveň sa rešpektuje už nastavená korekcia expozície, jej hodnota bude považovaná za neutrálny stav. V manuálnom režime máme príležitosť nechať fotoaparát regulovať silu blesku alebo ISO.
Môžeme si aj nastaviť, v akom poradí budú fotografie nasnímané. Preferujem nastavenie, keď sa ide od mínusu cez neutrál do plusu - pri prezeraní fotografií na displeji je pekne vidieť ich odstupňovanie.
A teraz hlavné operatívne parametre:
- Krok, ktorým sa budú jednotlivé fotografie líšiť. Pri expozičnom bracketingu môže byť krok typicky 1/3 EV, 1/2 EV, 2/3 EV či 1 EV.
- Počet snímok a smer, ktorým sa bude krokovať. Môžeme si napr. nastaviť kombináciu dvoch fotografií iba do mínusu, alebo troch do mínusu a plusu. Pri vyvážení bielej sa dá meniť os, tzn. modrá-žltá resp. zelená-magentová.
Niektoré fotoaparáty neumožňujú nastaviť smer a vždy idú do mínusu aj do plusu. V takom prípade treba vopred upraviť korekciu expozície jedným smerom - napr. ak fotoaparát hodlá použiť korekcie od -2 EV po +2 EV a my chceme vidieť iba výsledky od 0 po -4 EV, nastavíme najprv korekciu -2 EV. Fotoaparát berie do úvahy túto korekciu ako neutrálnu a bude teda korigovať od nej do plusu aj do mínusu. Výsledné fotografie budú mať reálnu korekciu 0, -2 a -4EV.
Po nastavení by nám fotoaparát mal dať vedieť, že máme bracketing aktívny. Tu na displeji svieti „BKT" a čiarky pod osou expozície ukazujú odstupňovanie (na obr. je korekcia +1 EV a tri snímky do plusu s rozdielom 2/3 EV).
Samotné použitie potom môže byť dvojaké - pre každý snímok môžeme raz stlačiť spúšť fotoaparátu. Alebo použijeme sériové snímanie, intervalometer, funkciu „bracketing burst", či inú možnosť, ktorou nás fotoaparát ďalej odľahčí. Po skončení sekvencie sa bracketing môže deaktivovať, alebo ho treba vypnúť manuálne - znova závisí od fotoaparátu a nastavenia.
V praxi
Bracketing sa hodí na experimentovanie. Nasledujúca sekvencia je bracketing vyváženia bielej.
Táto možnosť sa hodí vtedy, keď fotíme do JPEG. Ale aj pri plánovanej úprave v RAW sa oplatí vidieť dopad na farebný histogram. Rozdiel medzi najteplejším a najstudenším vyvážením je veľmi výrazný hlavne v červenom histograme, ktorý sa zároveň najľahšie prepáli. A keďže ani najstudenšie vyváženie (v tomto prípade žiarovka + 3 stupne do studena) nie je neutrálne, je zjavné, že červený kanál má k prepáleniu bližšie než sa môže zdať.
Ako pomerne príjemnú farbu som si zvolil šiestu fotografiu (žiarovka +2).
Fotoaparát je s expozíciou konzervatívny, pustíme teda expozičný bracketing s krokom 0,3 EV, spolu deväť fotografií oboma smermi:
Z takejto sekvencie sa už dá vybrať a rozhodnúť sa, čo chceme s fotkou ďalej robiť.
Z bleskom je situácia zábavnejšia. Vezmime si situáciu, keď chceme skombinovať okolité svetlo s bleskom. Fotoaparát to síce môže zvládnuť, ale ako sa často stáva, jeho výtvor nemusí korešpondovať s našou predstavou.
Za našimi portrétovanými postavičkami práve zapadá slnko a túto situáciu si chceme zachytiť. Znova konzervatívny fotoaparát zachytí celkovú náladu, ale bez svetla spredu nebude z portrétu nič.
Keď ponecháme expozičné hodnoty pozadia a blesk na automatiku, tak je toho svetla spredu zase priveľa.
Zdá sa, že bude treba korigovať expozíciu blesku aspoň na -1 EV. Okrem tejto korekcie príde k slovu aj bracketing o pár krokov do ešte väčšieho mínusu.
Prostredný záber môže byť. Bez bracketingu by som asi robil korekcií viac a aj strávil viac času.
Focus bracketing
Ešte zostáva spomenúť jeden exotický druh bracketingu - ostriaci. Touto funkciou oficiálne disponovalo iba zopár zrkadloviek Contax, Olympus E-500 a E-330. Pokiaľ viem, dnes ju nájdeme iba v kompaktoch Canon s firmvérom CHDK. Contaxy vedeli urobiť tri zábery - jeden normálne zaostrený autofokusom a dva na oboch hraniciach hĺbky ostrosti.
Canony s CHDK a Olympusy dokážu urobiť niekoľko fotografií s ostriacou vzdialenosťou postupne rastúcou od manuálne zaostrenej vzdialenosti.
Táto vlastnosť sa dá využiť na Focus Stacking. Poskladaný výsledok vyzerá asi takto:
V podstate je to niečo ako HFR - High Focus Range fotografia. Na rozdiel od HRD nakombinuje rôzne exponované časti fotografie, ale rôzne zaostrené tak, aby dosiahol maximálnu hĺbku ostrosti.
Tipy pre bracketing
A ešte zopár tipov na záver:
- Najlepšia forma bracketingu s digitálnou zrkadlovkou je ISO bracketing. Hodí sa najmä v prípade, keď je už nedostatok svetla a už sme na hranici našich možností (čas na hranici udržania ostrej fotky, plne otvorená clona), alebo keď chceme mať čas a clonu zafixované.
- Ak fotoaparát samostatný ISO bracketing nemá, dá sa obísť nastavením ISO na automatiku. S kompaktom by som skôr stavil na bracketing meniaci expozičný čas.
- Na statíve sa oplatí používať diaľkovú (drôtenú) spúšť, to platí aj pre použitie bracketingu. Práve pri bracketingu sa však dá nahradiť alebo doplniť intervalometrom. Fotoaparát potom fotí úplne sám.
- Ak používate RAW, nie je nutné používať pri bracketingu príliš malé kroky (1/3 EV). Používam hlavne rozostup 2/3 EV. Keď je málo svetla, stačí aj 1 EV.
- Naopak menšie rozostupy sa hodia, ak sme už našli zhruba správnu expozíciu a iba ju ladíme v malom rozsahu.