Citlivosť ISO

Digitálna technológia so sebou priniesla mnoho výhod, jednou z nich je možnosť nastavenia citlivosti prakticky pre každý záber individuálne. Pri fotení na film si kúpite film s konkrétnou citlivosťou, podľa toho v akých svetelných podmienkach budete fotiť. To má mnoho nevýhod. Niekedy dopredu neviete, aké svetelné podmienky budú, alebo by ste potrebovali niekoľko záberov nafotiť s filmom ISO 100 a niekoľko s ISO 800. Výmena rozfoteného filmu je niekedy nemožná, alebo vyžaduje veľkú prax. Mal som Minoltu Dynax 7, ktorá umožňovala pohodlnú výmenu filmu. Bolo treba si len zapamätať, koľko políčok ste nafotili. Nikdy som to nepoužil, bolo to príliš nepraktické.
O koľko ľahšie to máme dnes? Citlivosť zveríme automatike alebo ju kedykoľvek prestavíme. Toto pohodlie ale niekedy vedie k nesprávnemu používaniu citlivosti.

Foto: Nikon.
 

Citlivosť je schopnosť snímacieho prvku využiť svetlo. Čím je citlivosť vyššia, tým menej svetla potrebujeme na naexponovanie záberu. Pre potreby stanovenia hodnoty citlivosti vzniklo niekoľko noriem. Dnes sa používa medzinárodná norma ISO.

Hlavne v zlatej ére filmu (ale občas ešte aj dnes) sa fotografi riadili jednoduchými pravidlami: “ISO 100, keď sa ide fotografovať cez deň. Univerzálnejšie je ale ISO 200. Ak by bolo zamračené, alebo by bolo treba fotografovať s bleskom, tak ISO 400. Do vnútra s bleskom ISO 800 a bez blesku ISO 1600 a viac.”  Toto je veľmi zjednodušené pravidlo a radšej sa ním neriaďte. Je v ňom časť pravdy, ale platilo pre amatéra - nefotografa a malo zaručiť, že z fotografovania prinesie ako tak použiteľné zábery aj za horších svetelných podmienok. Skúsený fotograf berie do úvahy omnoho viac vplyvov. A o tých si teraz podrobnejšie porozprávame.

Čo je to ISO

Samotné označenie ISO znamená medzinárodnú normu International Standards Org. Kedysi sa používalo aj značenie podlľa normy ASA (American Standards Assoc.) s rovnakými hodnotami. Staršie ročníky si pamätajú značenie podľa normy DIN, tam už sa používajú iné hodnoty, alebo sovietskú normu GOST. Všetky tieto normy vznikli v analógovej ére.

ISO je kombináciou noriem ASA a DIN. Správne je označenie aj podľa ASA, aj podľa DIN. V praxi, hlavne u digitálnych fotoaparátov, sa používa výhradne hodnota podľa ASA. Takže, ak sa niekde stretnete s označením ISO 200ASA, je to správne. Zvykli sme si ale používať jednoducho skratku ISO a za ňou konkrétnu hodnotu. Úplný zápis by mal byť v tvare ISO 200/24°, čiže hodnota ASA/DIN.
Nebudem tu popisovať, ako vznikla stupnica ASA. Na Wikipédii nájdete podrobné informácie. My sa budeme venovať praktickým informáciám. Základy stupníc ASA/DIN položili filmy a ich vývoj. Norma ISO stupnicu rozšírila a naďalej rozširuje podľa vývoja snímačov.
 

http://en.wikipedia.org/wiki/Film_speed

ISO a expozičný trojuholník

Základ exponometrie - expozičný trojuholník. Čas, clona a ISO sú ako spojené nádoby.
 

Každá fotografia, ktorá vznikla vo fotoaparáte, bola exponovaná určitým množstvom svetla regulovaným expozičným trojuholníkom - ČAS, CLONA, CITLIVOSŤ.
Citlivosť ISO je dôležitou zložkou expozičného trojuholníka,väčšinou tou najpodceňovanejšou. Čas má vplyv na zachytenie pohybu, clona na hĺbku ostrosti. A ISO? Bez neho by nám často čas aj clona boli nanič. Jedno bez druhého nefunguje, sú to spojité nádoby. Citlivosť ovplyvňuje, aké hodnoty času a clony môžeme použiť, ale vplýva aj na technickú kvalitu fotografie. Fotograf má pod kontrolou tieto tri základné parametre vzniku fotografie. Cielene ich využíva tak, aby výsledok odpovedal jeho predstave. Niekedy musí prijať kompromisy vedúce k zníženiu technickej kvality fotografie. Dôležité je, aby k tomu nedochádzalo vtedy, keď nemusí.

Expozičný trojuholník: každá expozícia fotografie je daná trojicou parametrov, ktoré súhrnne nazývame expozičný trojuholník. Tvoria ho expozičný čas, clona a citlivosť ISO. Nastavenie týchto parametrov musí zodpovedať svetelným podmienkam a zámeru fotografa. Množstvo svetla sa udáva v tzv. expozičných hodnotách EV. Jednej expozičnej hodnote EV zodpovedajú viaceré kombinácie expozičného trojuholníka. Tieto kombinácie popisujú expozičné tabuľky. Pre chytré telefóny sú vytvorené aplikácie využívajúce tieto tabuľky. Fotograf si pri fotografovaní vyberá najoptimálnejšiu kombináciu. Rovnako sa o to snažia aj automatické programy, aj keď nie vždy s úspechom.

Rozsah ISO

Rozsah citlivosti ISO, ktoré máte vo svojom fotoaparáte, závisí na kvalite snímača, procesoru a softvéru pre spracovanie obrazu. Veľký vplyv má fyzická veľkosť snímača, veľkosť jednotlivých svetlocitlivých buniek a konštrukcia snímača. Veľký snímač s veľkými svetlocitlivými bunkami, koré dokážu lepšie využiť svetlo na ne dopadajúce, produkuje menší šum. Dôležité je aj spracovanie signálu zo snímača. Dôkazom toho sú fotoaparáty rôznych značiek, ktoré používajú rovnaký snímač, ale majú rozdielny obrazový výstup. A to niekedy výrazne.

Nie celý rozsah citlivosti musí byť v praxi použiteľný. Výrobcovia využívajú maximálnu hodnotu citlivosti ako účinný marketingový nástroj na ovplyvnenie zákazníka. Od určitej hodnoty ISO je fotka tak zasiahnutá šumom, že je prakticky nepoužiteľná.
Niekedy má fotoaparát základný rozsah citlivosti, napr ISO 200 až ISO 3200 a potom rozšírený, ktorý si musí užívateľ aktivovať v menu fotoaparátu, napr. ISO 50 až ISO 25 600. Využitie citlivosti mimo základného rozsahu väčšinou už vedie k výraznému zhoršeniu obrazovej kvality. Nie v prípade najnižšej hodnoty. Ale aj tam býva niekedy úbytok kvality (napr. pokles kontrastu). Je ale tak malý, že ju fotograf neváha použiť. Rozšírený rozsah citlivosti sa niekedy skrýva za ničnehovoriace označenia, napr. Low alebo High. Konkrétnu hodnotu ISO zistíte v EXIFE fotografie.

Štandardne sa hodnota ISO zdvojnásobuje: 50, 100, 200, 400, 800, 1600, 3200, 6400... Pokročilejšie fotoaparáty umožňujú aj jemnejšie nastavenie, najčastejšie po 1/3EV. Takýto rad potom vyzerá napr. takto: 100, 125, 160, 200, 250, 320, 400, 500, 640, 800, 1000...

Možnosť pracovať s citlivosťou je do značnej miery daná snímačom fotoaparátu a spracovaním výstupných dát. Foto: Nikon.
 

Fotografujte do formátu RAW. Snímač vo fotoaparáte vám nikto nezlepší, ale neustále sa vyvíja softvér pre spracovanie fotografií. Po rokoch od nafotenia fotografie dokážete lepšie zúžitkovať dáta obsiahnuté v RAW-e. Opätovným vyvolaním zlepšíte dynamický rozsah fotografie, lepšie ju odšumíte a doostríte.

Technická kvalita fotografie záleží na objektíve, snímači a spracovaní obrazu. Práve posledné dva činitele vplývajú na možnosti využitia citlivosti. Ak chcete poznať potenciál vami vybratého fotoaparátu, skúste pozrieť testy snímačov na http://www.dxomark.com. Čísla sú ale stále len čísla a napokon aj tak bude závisieť len na vás, aby ste posúdili, či konkrétny fotoaparát spĺňa vaše požiadavky na obrazovú kvalitu. Ak nemáte možnosť ho pred kúpou otestovať, snažte sa nájsť na internete dostatok fotografií, ktoré môžete analyzovať.

Nastavenie citlivosti

Auto ISO

Moderné fotoaparáty sú vybavené automatickými funkciami pre nastavenie expozície. Rovnako ako dokážu sami nastavovať čas a clonu, dokážu nastavovať aj citlivosť. Najjednoduchšie automatiky reagujú na množstvo svetla. Pokročilé berú do úvahy aj ohniskovú dĺžku a typ objektívu. U pokročilých fotoaparátov môže fotograf nastaviť maximálnu hodnotu v režime Auto ISO, prípadne aj od akého expozičného času má automatika reagovať zvýšením ISO. Fotograf tak určí fotoaparátu, aké má individuálne schopnosti udržať fotoaparát stabilne.

U niektorých, najmä profesionálnych fotoaparátov, funguje Auto ISO aj v režime manuálneho nastavenia expozície. Fotograf manuálne zadá čas a clonu, akú potrebuje, Auto ISO nastaví podľa množstva svetla hodnotu citlivosti.
Najmä u ultrazoomov býva Auto ISO niekedy kontraproduktívne. Výrobcovia vedia, že pri vyšších hodnotách citlivosti prudko rastie miera šumu a tak preferujú najnižšie hodnoty. Spoliehajú sa na účinnosť stabilizátora. Pri objektíve s ekvivalentným ohniskom aj 1200 mm je ale účinnosť stabilizátora obmedzená. Výsledkom sú neostré fotografie.

Automatické nastavenie citlivosti ISO používame najmä v žánroch, kde je dôležité priniesť ostré fotografie, bez ohľadu na to, že to so sebou môže priniesť zníženie technickej kvality (menší dynamický rozsah, vyššia úroveň šumu). Takými žánrami sú napr. reportáž, svadobná fotografia, wildlife, šport. Profesionáli sa snažia udržať určitý kvalitatívny štandard použitím kvalitnej techniky (FF fotoaparáty, svetelné objektívy). Občas sa Auto ISO používa aj v žánroch, kedy sa odporúča manuálna kontrola. Pracovať s manuálne nastavenou nízkou citlivosťou nie je vždy možné. Na prechádzke s rodinou, na trekku s turistami, niekedy musíte zľaviť z precíznosti a pristúpiť na kompromisy.

Ak má váš fotoaparát nastavenie hornej hranice Auto ISO, nemusíte sa vzdať pohodlia automatiky ani vtedy, keď vám záleží na vysokej technickej kvalite. Napr. ak pôjdete fotografovať do prírody, nastavíte max. ISO na 400. Podľa potreby bude fotoaparát nastavovať citlivosť od najnižšej hodnoty po vami určenú hranicu, ktorú neprekročí.

Manuálne ISO

V situáciách, kedy vám ide o najvyššiu možnú technickú kvalitu, musíte mať fotoaparát pod úplnou kontrolou. Nemusíte sa úplne vzdať automatických režimov, ale všetky parametre by ste mali sledovať a v prípade, že automatika nastaví niečo, s čím nesúhlasíte, prevezmete kontrolu. Pokiaľ máte čas a možnosť, za horších svetelných podmienok, použiť statív, nastavujte ISO manuálne. Ja mám v 90% citlivosť nastavenú manuálne. Chcem dosahovať najvyššiu technickú kvalitu, využívať v maximálnej miere dynamický rozsah snímača, jeho rozlíšenie a kvalitu mojich objektívov.

Manuálne nastavenie citlivosti ISO používame v žánroch, kde sa snažíme o najvyššiu možnú technickú kvalitu. Pri fotografovaní portrétov, architektúry, krajiny, nočných záberoch, zátiší, makra, v ateliéri atď. Ďalej v žánroch, kde potrebujeme dosahovať konzistentné výsledky. Napr. vo fotografických experimentoch. Ak fotografujete sériu, napr. pre potreby výstavy, nie je dobré, ak má každá fotografia iné množstvo šumu.
 

Auto ISO môže niekedy spôsobovať veľké problémy pri fotografovaní, nielen z dôvodu, že by vám vyššia hodnota citlivosti mohla znehodnotiť kvalitu fotografií. Pri fotografovaní s bleskami, fotografických experimentoch, fotení ohňostrojov či všeobecne nočných záberoch, nastavte ISO manuálne. Meranie v takýchto prípadoch nepracuje spoľahlivo. Auto ISO dokáže spoľahlivo negovať vašu snahu o nastavenie expozície či výkonov bleskov.

Citlivosť a obrazová kvalita

Citlivosť snímača je jedným z hlavných posudzovaných parametrov, ktoré zaujímajú potencionálneho majiteľa. Nie je to ani tak maximálna hodnota, tú využijeme len zriedkavo alebo nikdy. Zaujíma nás skôr to, ako sa degraduje kvalita fotografie pri zvyšovaní hodnoty citlivosti.

Šum a citlivosť

S rastúcou citlivosťou sa zvyšuje miera šumu vo fotografiách aj videu. S tým sa nedá nič robiť. Výrobcovia snímačov sa snažia úroveň šumu znižovať a darí sa im to. Možno v budúcnosti príde nová generácia snímačov, u ktorých už problém so šumom nebudeme musieť riešiť. Zatiaľ sa so šumom musíme zmieriť.
Pre potreby fotografovania nie je vyslovene nutné, aby ste vedeli, ako dochádza k vzniku šumu. Ak vás ale táto problematika zaujíma, prečítajte si článok v našej Fotoškole.

Posudzovanie šumu je individuálne. Určite existujú nástroje na jeho meranie. Ale nepoužíva sa žiadna norma, hodnota, ktorá by jeho množstvo a kvalitu popisovala. Známe laboratórium DXOLabs pri testoch snímačov uvádza položku Sports, ktorá má vypovedať o úrovni šumu. Uvádzajú aj ako ku konkrétnej hodnote dospeli a aké kritériá používajú. Bez toho, aby ste videli reálne fotogtrafie, sú to len čísla. Aktuálnym víťazom je Nikon D3s s hodnotou ISO 3253. Svetoznámy portál dpreview.com má rozsiahlu databázu testovacích záberov ateliérového zátišia, kde môžete donekonečna porovnávať fotoaparáty medzi sebou. Niektorí tým strávia hodiny. Je to však sterilný test za kontrolovaných pomienok. Ja dávam prednosť fotografiám z praxe. V ateliéri predsa ISO 6400 používať nebudem.

Posudzovanie šumu je, napriek všetkým pokusom o jeho štandardizáciu, výsostne individuálnou záležitosťou. Pre niekoho, kto doteraz fotografoval lacným kompaktom, bude pripadať šum z amatérskej zrkadlovky neuveriteľne malý. Profesionál bude frflať aj u najdrahšej zrkadlovky.
Nie je šum ako šum. Aj väčšie množstvo šumu môže vyzerať prijateľnejšie ako menšie. Záleží na charaktere, vzhľade šumu. Ten je ťažko definovať, ale skúsenejší fotografi zvyknú popisovať ten prijatelnejší šum, že vyzerá skôr ako “filmové zrno”. U prvých digitálnych fotoaparátov vyzeral šum ako farebné body od fixiek. Pri vyšších hodnotách ISO ste mali problém pomaly spoznať toho, koho ste odfotili. U najlacnejších fotoaparátov to platí aj dnes.
O tom, ako je hodnotenie miery šumu relatívne, sa môžete presvedčiť ľahko. Pri reportážnom zábere za nedostatočného osvetlenia s ISO nastaveným na 800 sa budete vytešovať, ako sa vám podarilo udržať šum na veľmi nízkej úrovni. U krajinárskeho záberu s rovnakým ISO budete hromžiť, prečo ste ISO nenastavili na najnižšiu hodnotu, pretože šum prekrýva jemné detaily.

Vyhodnocujte svoje fotografie. Skúsenejší fotografi si expozičné parametre zaznamenané v EXIF-e všímajú automaticky. Aj pri prezeraní našej galérie. Hodnoty expozičného trojuholníka mnohé vypovedia o znalostiach fotografa. Ak niekto za krásneho slnečného dňa použije ISO 800 a zároveň mu vychádza krátky expozičný čas 1/2000 s., pritom fotí portrét, je zrejmé, že citlivosť nemá pod kontrolou. Na fotografii bude šum, pritom by tam byť nemusel. Svetelné podmienky umožňovali fotografovať pri ISO 100 alebo 200, stále s dostatočne krátkym časom.

Farebný šum

Farebný šum sprevádza najmä staršie fotoaparáty. Kedysi ste sa s ním stretli aj u zrkadloviek. Z fotoaparátov nevymizol, zlepšili sa ale algoritmy spracovania obrazu a tak na farebný šum dnes takmer nenarazíte.

Farebný šum pôsobí neprirodzene, najmä na neutrálnych šedých plochách.

Viac sme ochotní tolerovať monochromatický šum, ktorý nám pripomína filmové zrno.

Monochromatický šum

Keď som fotografoval s digitálnymi zrkadlovkami Nikon D70 a D80, občas som potreboval fotografovať aj pri horších svetelných podmienkach. Napr. kamarátovu svadbu. Fotoaparáty boli osadené CCD snímačmi a pre mňa akceptovateľný šum bol do ISO 640, s privretými očami ISO 800. A potreboval by som viac. Ďalší môj fotoaparát Nikon D300 zvládal v pohode ISO 1600. Ak by som sa ale svadbami živil, chcel by som fotoaparát, kde je pre mňa prijateľný šum aj pri ISO 6400. To je môj osobný rebríček tolerancie. Nech už fotografujem ľubovoľným fotoaparátom, chcem mať možnosť fotografovať aj za horších svetelných podmienok, hoci ju často nevyužívam.  Vyžadujem pre mňa prijateľný šum pri ISO 1600.

Pár rád pre čo najnižší šum:

1.  Presne exponovať. Úpravami expozície v počítači sa šum môže zvýrazniť.
2.  Vždy, keď to situácia dovolí, používať najnižšie hodnoty citlivosti. S tým spojené býva napr. využitie statívu alebo blesku.
3.  Naučte sa doostrovať fotografie bez toho, aby ste zvýraznili šum.
4.  Miera šumu sa môže zvýšiť pri dlhodobejšom používaní živého náhľadu. Prehriaty snímač produkuje viac šumu.
5.  Majte šum pod kontrolou tým, že budete mať pod kontrolou citlivosť ISO. Fotograf by mal vedieť, akú aktuálnu hodnotu citlivosti používa, aj keď ju nastavuje automatika.
6.  Šum sa zvyšuje pri veľmi dlhých časoch (rádovo v sekundách, minútach a hodinách). Tým sa ale nie vždy dá vyhnúť. Ak môžete, preferujte kratšie časy.
7.  Ak je pre vás čo najmenšia úroveň šumu dôležitá, investujte do fotoaparátu, ktorý vám ju poskytne.

Odšumovanie

Šum a odšumovanie akosi patria k sebe. Máme softvérové nástroje pre potlačenie šumu, priamo vo fotoaparáte alebo v editoroch fotografií. Ak máte vo fotoaparáte zapnutú funkciu potlačenia šumu pri vyšších hodnotách ISO, má vplyv len na fotografie vo formáte JPG.  Ak fotografujete do RAW (silne odporúčam), musíte šum potlačiť v RAW konvertore (alebo aj nemusíte). Zapnuté odšumovanie vo fotoaparáte môže spôsobiť, že pri sériových záberoch nedosiahnete maximálnu frekvenciu. Procesor fotoaparátu je zaťažený a nestíha spracovávať fotografie v takej rýchlosti.

Miera odšumovania vo fotoaparáte býva nastaviteľná. Môžete ju aj úplne vypnúť. Sú fotoaparáty, ktoré odšumujú fotografie decentne a ponechajú dostatok jemných detailov, iné urobia z fotografie omaľovávanku.
Väčšinou je lepšie fotografie odšumovať v počítači, kde to máte lepšie pod kontrolou. Každý editor a RAW konvertor má nejaký odšumovací nástroj. Sú ale aj špecializované programy alebo zásuvné moduly (pluginy) pre odšumovanie.

Osobne nemám túžbu mať každú fotografiu bez šumu. Odšumujem len zriedkavo. Čiastočne je to tým, že vysoké hodnoty citlivosti často nepoužívam a naviac mám fotoaparáty s kvalitným snímačom. Ale aj tie dokážu produkovať pomerne veľa šumu. Má však charakter “filmového zrna”, ktorý je pre mňa prijateľný. Výrazným odšumovaním prichádzate o jemne detaily a o tie ja prichádzať nechcem. Omnoho častejšie odšumujem fotografie s malou úrovňou šumu. Prakticky neexistuje fotoaparát, ktorý by aj na najnižších hodnotách citlivosti neprodukoval šum, aj keby bol takmer nepozorovateľný. Jednotlivé farebné kanále RGB majú rôznu citlivosť a býva v nich rôzna úroveň šumu. To sa prejaví napr. tým, že v modrej oblohe býva viac šumu než na iných častiach fotografie. Práve takéto fotografie odšumujem. Aby som ich zbavil náznaku technickej nedokonalosti. Ak úroveň šumu prekročí určitú úroveň, už ho nepotláčam. Je to ale môj prístup, vy si nájdite vlastný, ktorý zodpovedá vašim individuálnym požiadavkám.

Fotografia nasnímaná s citlivosťou ISO 6400. Množstvo šumu je vysoké, ale stále prijateľné. Z takéhoto záberu by sa dala vytlačiť aj fotografia výstavného formátu.

Dnes máme k dispozícii množstvo softvérových nástrojov na potlačenie šumu. Odšumovanie vždy vedie k vyhladeniu jemných detailov. Čím menšiu fotografiu budete tlačiť, tým väčšie úpravy môžete vykonať bez toho, aby na fotografii bolo stratu jemných detailov vidieť.

Odšumovanie v programe Adobe Ligtroom 5, zapol som si porovnanie fotografie pred a po úprave. Takto vidím, či sú úpravy fotografie prospešné, alebo vedú k jej deštrukcii.

Malý tip k odšumovaniu.
Pri razantnejšom odšumovaní, ktoré je niekedy nevyhnutné, dostane fotografia trochu neprirodzený vzhľad. Prichádza o detaily, rozloženie šumu je nerovnomerné a väčšie plochy sú vyhladené. Skúste previesť fotografiu do ČB, to dobre zakryje, ak je šum farebný. Ja niekedy pridám do fotografie efekt filmového zrna. Jemného. To pekne prekryje všetky nepekné artefakty a zjednotí celú plochu fotografie.

Dynamický rozsah a ISO

Zvyšovanie citlivosti vedie nielen k zvýšeniu úrovne šumu, ale aj k zníženiu dynamického rozsahu snímača. To si niektorí fotografi neuvedomujú. Myslia si, že keď majú profesionálnu Full Frame zrkadlovku s malou úrovňou šumu, nemusia sa príliš starať, pri akom ISO fotografujú. To je chyba. Dynamický rozsah sa výraznejšie začne znižovať väčšinou od ISO 800. Pri reportáži vás to nemusí zaujímať, ale ak fotografujete krajinu, môže byť nastavenie ISO rozhodujúce pre schopnosť nafotografovať scénu bez prepalov a s prekreslenými tieňmi.

Kedy aké ISO použiť

Zvyšovanie hodnoty citlivosti vedie k zmenšeniu dynamického rozsahu a zvýšeniu úrovne šumu. A to nie je to, čo chceme. Bohužiaľ sa ale vyššej hodnote ISO nevyhneme, inak by sme nemohli fotografovať. Ak to okolnosti dovoľujú, používame prirodzenú citlivosť snímača, niekedy je to ISO 100, inokedy ISO 200. Záleží od konkrétneho snímača. Keď je to možné, je správnejšie použiť statív, než vyššie ISO. Ak fotografujete krajinu, architektúru, makro, zátišia, portréty, nočné zábery, väčšinou by ste mali používať nízke hodnoty citlivosti. Sú to žánre, kde sa vyžaduje vysoká technická kvalita, ktorú by menší dynamický rozsah a vyššia úroveň šumu znížili. Ak “hráte” vo vyššej lige, je neuvážené použitie vyššieho ISO chybou. Niekedy sa ani v týchto žánroch použitiu vyššej citlivosti nevyhnete, napr. ak nemáte statív, alebo je jeho použitie zakázané (múzeá, kostoly a pod.).

Odfotografovať takýto motív s citlivosťou nastavenou na ISO 1600 je hrubá technická chyba. Fotografia je znehodnotená nielen vysokou úrovňou šumu, ale aj menším dynamickým rozsahom. Správne je nastaviť ISO na najnižšiu hodnotu, pricloniť podľa potreby, použiť statív a diaľkovú spúšť.

Ďalší z motívov, kde je vhodné použiť statív a nízku citlivosť. V mnohých kostoloch je ale zákaz používať statív alebo blesk a tak vám neostáva nič iné, len fotografovať s vysokou citlivosťou. Takýto záber je ale technicky podpriemerný a poslúži len ako pamiatka na návštevu kostola. ISO 25600.

Takto môže fotografia vyzerať, ak sa vám podarí získať povolenie fotografovať so statívom. ISO 100.

Túto fotografiu som urobil pri prechádzke mestom. Nemal som pri sebe statív a tak som musel použiť ISO 1600. Šum je na prijateľnej úrovni. Vzhľadom na použitie fotografie (Facebook, osobný archív) má vôbec nemrzí, že som ju nenafotil zo statívu s nižším ISO.

Krajinársky žáner je charakteristický vysokými požiadavkami na technickú kvalitu fotografie. Od fotografa vyžaduje precíznu prácu s expozíciou, zaostrovaním a hĺbkou ostrosti. Že ste museli pristúpiť na kompromisy, pretože ste nepoužili statív? Vaša chyba. V silnej konkurencii nemáte šancu obstáť.

Aj pri fotografovaní svadieb vám ide o vysokú technickú kvalitu. Za ťažších svetelných podmienok ale maximum nemôžete dosiahnuť. Dôležité je dosiahnuť minimálne určitý štandard, ktorý je daný pre tento žáner. Špičkový fotoaparát a vysokosvetelné objektívy vám ho pomôžu dosiahnuť.
 

Sú žánre, kde sa použitiu vyššieho ISO nevyhnete. Je to všade tam, kde nemôžete použiť statív. Dokonca aj s bleskom sa vyšším hodnotám citlivosti nevyhnete. Ak budete fotografovať koncerty, svadby, rodinné udalosti, diskotéky, proste reportáže všetkého druhu, oceníte fotoaparáty s nízkou úrovňou šumu a vysokosvetelné objektívy. Asi každý by chcel mať aj v takomto prípade čo najnižšiu úroveň šumu, stojí to ale nemalé peniaze. Ideálne je mať profesionálnu Full Frame zrkadlovku za 1600 - 6000 EUR. Nie každý si ju môže dovoliť.

Kompakty a ultrazoomy

Všeobecne kompakty produkujú najviac šumu. Výrobcovia zlepšujú technológiu snímačov, ale svoje snaženie často deklasujú zbytočne veľkým rozlíšením, ktoré znižuje plochu svetlocitlivých buniek. Ak sa k tomu pridá prílišné odšumovanie, v konečnom dôsledku sú fotografie horšie ako z podstatne starších fotoaparátov s menším rozlíšením. Na trh ale prichádzajú aj rozumnejšie koncipované fotoaparáty. Niektoré firmy pochopili, že náročnejší zákazníci potrebujú lepšiu obrazovú kvalitu a nie vysoké rozlíšenie, ktoré nevyužijú a vedie len k zhoršeniu obrazovej kvality. Česť výnimkám, taký Sony R100 aj pri rozlíšení cez 20 Mpx produkuje výnimočne kvalitné fotografie. Je ale osadený väčším snímačom s uhlopriečkou 1”. Práve vo zväčšovaní snímača je cesta k tomu, aby aj kompakty poskytovali kvalitný obraz s veľkým dynamickým rozsahom a malým šumom. Tie najlepšie fotoaparáty majú veľkosť snímača APS-C a Sony dokonca ponúka prvý Full Frame kompakt R1. Ten je ale cenovo porovnateľný s poloprofesionálnou Full Frame zrkadlovkou.
Aj keď sa u kompaktov bavíme väčšinou o šume, je u nich dôležitý aj parameter dynamického rozsahu. Pre krajinkárov dokonca dôležitejší.

Fotografia z ultrazoomu, ISO 400. Množstvo šumu je väčšie ako u Nikon D4 pri ISO 6400.

Sony RX1, prvý kompakt s Full Frame snímačom. Obrazový výstup je porovnateľný s profesinálnou zrkadlovkou. Tomu odpovedá aj vysoká cena.
 

U bežných kompaktov býva hranica použiteľnej citlivosti ISO 800, v lepšom prípade až ISO 1600.

Amatérsky CSC a zrkadlovky

CSC fotoaparáty sú štandardne osadený aspoň 1” snímačom, častejšie však Micro 4/3 alebo APS-C. Kvalita výstupu je preto porovnateľná s amatérskymi zrkadlovkami, niekedy dokonca takmer s Full Frame zrkadlovkami. Výstup z väčšiny fotoaparátov tejto kategórie dosahuje vysokú kvalitu. Z fotografií je možné tlačiť výstavné zväčšeniny, použiť ich v knihách, kalendároch, časopisoch. Obrazovo znesú porovnanie s podstatne drahšími fotoaparátmi. Obmedzenia nastanú v technicky náročných žánroch, kedy je potrebné dosiahnuť vysokú kvalitu aj za zlých svetelných podmienok. Amatérske CSC a zrkadlovky majú dobre vyvážený pomer ceny a kvality.

Canon EOS 100D, ISO 6400. Pre menej náročné použitie je použiteľná fotografia snímaná aj pri takto vysokej hodnote citlivosti. Pred niekoľkými rokmi bola takáto kvalita vyhradená najdrahším profesionálnym zrkadlovkám.

Fujifilm X-E2, nový etalón obrazovej kvality v triede APS-C CSC fotoaparátov.
 

Náročnejší fotografi preferujú citlivosť do ISO 1600, väčšinou je ale tolerovateľný šum aj pri ISO 3200, u najlepších fotoaparátov až ISO 6400.

Profesionálna zrkadlovka a CSC

Dostávame sa k technickej špičke, fotoaparátom s Full Frame snímačom, ktorý postupne preniká aj do kategórie fotoaparátov pre pokročilých amatérov. Plošne najväčší snímač má najväčší potenciál z hľadiska využitia svetla. To sa prejavuje na veľkom dynamickom rozsahu a nízkej úrovni šumu. Túto prednosť využijú najmä profesionálni fotografi pracujúci za horších svetelných podmienok (reportáže, eventy, svadby...).

Nikon D4 patrí medzi fotoaparáty s najnižšou úrovňou šumu. Táto fotografia bola nasnímaná s citlivosťou ISO 6400 a odšumená v programe Adobe Lightroom 5.

Profesionálna Full Frame zrkadlovka Canon EOS 1Dx. Spolu s nadpriemerne svetelným objektívom EF 50/1,2L USM umožňuje fotografovi fotiť za najťažších svetelných podmienok bez toho, aby výrazne musel zľaviť z nárokov na technickú kvalitu fotografie. Toto je súčasný technický vrchol v kategórii fotoaparátov pre prácu pri nízkej hladine osvetlenia.
 

U Full Frame fotoaparátov je väčšinou hraničná citlivosť ISO 6400, u najlepších modelov ale aj podstatne vyššia.

Záver

Nehodnoťte fotoaparát len podľa úrovne šumu. Premýšľajte triezvo. Skutočne potrebujete fotoaparát s výnimočne nízkou úrovňou šumu? Raz som si urobil štatistiku, v Lightroome som nechal vyfiltrovať fotografie podľa toho, s akou hodnotou ISO som ich nafotil (a to sú medzi nimi aj testovacie zábery, kde som naschvál fotografoval na vyššie ISO). Kedže to ide rýchlo, urobím tak aj teraz. A tu sú aktuálne hodnoty: Tento rok mi pribudlo do archívu, po viacerých čistkách 14 589 fotografií. 6718 s ISO 50-100, 5536 do ISO 200, 1383 do ISO 400. ISO vyššie než 6400 som našiel len na testovacích fotkách. Z vyšších citlivostí som najviac použil ISO 1600, konkrétne 184-krát. 93% fotografií som nafotil s citlivosťou do ISO 400! Svedčí to o dvoch veciach. Po prvé, že si ISO poctivo strážim a po druhé, že takmer nefotím fotografické žánre, kde by som vyššie ISO skutočne potreboval. Situácia by sa výrazne zmenila, ak by som fotografoval svadby, reportáže, firemné eventy alebo astronomické zábery. To by som určite poškuľoval po Full Frame zrkadlovke s minimálnym šumom. Ja ale fotím krajinky, makro, zátišia, architektúru, pamiatky. Ak aj vy fotografujete prevažne tieto žánre, nie je pre vás úroveň šumu pri vysokom ISO až tak dôležitá.

Ak ste profesionálny fotograf (tak asi tento článok nečítate), musíte ísť s dobou. Štandard v technickej kvalite sa neustále zvyšuje a tomu sa treba prispôsobovať. Niekde sa oceňuje vyššie rozlíšenie, inde menší šum a väčší dynamický rozsah. A niekde všetko dohromady.
Ako fotograf by ste mali mať celý proces vzniku fotografie pod kontrolou. A to platí aj pre citlivosť. Neznamená to, že ju musíte vždy nastavovať manuálne. Len by ste mali vedieť, akú hodnotu aktuálne používate a pokiaľ sa váš zámer líši od nastavenia automatiky, prevezmite kontrolu a nastavte ISO manuálne.
V situáciách, kedy môžete používať nízke hodnoty citlivosti, ich aj použite. Nebuďte lenivý používať statív. Ak vám hrozí riziko roztrasených záberov, radšej zdvihnite citlivosť, aj keď to so sebou prinesie viac šumu. Lepšia fotka zašumená, ako rozmazaná.

Pri výbere fotoaparátu berte údaje o maximálnej citlivosti s rezervou. Marketingové prikrášlenia vás budú presvedčovať o tom, že vďaka vysokej citlivosti ich fotoaparátu budete môcť fotografovať aj pri svetle sviečky alebo mesiaca. U každého fotoaparátu môžete smelo ihneď vylúčiť najvyššiu udávanú citlivosť a väčšinou aj druhú najvyššiu. Bývajú nepoužiteľné. Aj u najlepších fotoaparátov na svete býva hraničná hodnota okolo ISO 6400. Vyššie sa miera šumu výrazne zvyšuje a býva prijateľná pri takých žánroch, akými sú reportáže pre noviny a časopisy, paparazzovanie.
Nezabudnite, že udržať nižšie hodnoty ISO vám pomôžu svetelnejšie objektívy. Ideálna je kombinácia vysokocitlivého fotoaparátu a svetelných objektívov.

Vždy o citlivosti uvažujte ako o rovnoprávnom partnerovi ostatných dvoch parametrov expozičného trojuholníka (čas a clona). Pri úplných začiatkoch vám manuálne nastavovanie citlivosti môže spôsobovať komplikácie. Je toho naraz priveľa. Keď ale pokročíte, mali by ste mať citlivosť pod kontrolou. Podľa toho, čo budete fotiť, sa rozhodnite nielen o hodnote citlivosti, ale aj o tom, či ju nastavíte manuálne, alebo ponecháte nastavenie na automatiku. Nezabudnite, že u mnohých fotoaparátov sa dá nastaviť správanie fotoaparátu aj v automatickom nastavení citlivosti ISO. Spoznajte svoj fotoaparát. Vyhodnocujte vaše zábery aj z hľadiska nastavenej citlivosti. Tak sa naučíte, ktoré hodnoty sú pre vás limitné z hľadiska použitia v konkrétnych žánroch a svetelných podmienkach.

Každý fotograf by chcel ten najlepšie fotiaci fotoaparát. Pri výbere je limitovaný svojou peňaženkou, ale aj inými požiadavkami. Snaží sa ale získať maximálnu kvalitu. Niektorí sú doslova posadnutí študovaním recenzií a testov. Práve tí častokrát degradujú to, čo si tak starostlivo vybrali, nesprávnym používaním fotoaparátu. Napr. nesprávnym nastavením citlivosti snímača.

Budúcnosť

Pamätám si, že keď som fotografoval na film, tak som väčšinou používal tie s citlivosťou 100, 200 a 400 ASA. Citlivejšie filmy produkovali už veľa filmového zrna (obdoba digitálneho šumu). Použiť film s citlivosťou 1600 alebo 3200 ASA bola výnimočná udalosť. Dnes máme fotoaparáty, kde ISO 6400 produkuje menej šumu ako film s citlivosťou 400 ASA. Taký Nikon D4 poskytuje maximálnu citlivosť ISO 204 800! Kedysi nemysliteľná hodnota.

Veľa testov fotoaparátov sa zameriava na hodnotenie šumu pri rôznych citlivostiach. Pre niektorých je to jeden z najhlavnejších parametrov, na základe ktorého vyberajú fotoaparát. Je trendom, že sa kvalita snímačov zlepšuje, poskytujú vyššiu citlivosť a menšiu úroveň šumu. V budúcnosti sa dočkáme takých technológií snímačov, že nás prestane zaujímať šum, pretože aj pri vysokých hodnotách bude zanedbateľný. Teším sa na tu dobu. Fotografom to dá ohromnú voľnosť. Konečne budú používať čas a clonu, aké presne potrebujú, bez ohľadu na to, akú citlivosť kvôli tomu musia použiť. Chvíľu si na to ale ešte počkáme.