Čo s protisvetlom? Využite ho!

Protisvetlo je známy fotografický strašiak, treba ho skrotiť...

Ak ste s fotením začínali ešte pred dobou internetu, pravdepodobne máte „prelúskaných" veľa kníh o fotografii. A tak je pravdepodobné, že máte hlboko a pevne zažitú poučku - nefotiť so slnkom zábere. Inak povedané, vyhýbať sa protisvetlu vždy, keď sa to dá. Toto pravidlo je v príručkách pevne zakotvené už desiatky rokov.

Prečo vlastne vznikla domnienka, že v protisvetle sa fotografovať nemá? Dôvod nájdeme v minulosti. Keď sa fotoaparáty začali rozširovať medzi prostý ľud, väčšina disponovala jednoduchým meraním expozície. Takéto meranie sa snaží spriemerovať jas scény a podľa tohto priemeru nastaviť expozíciu.

Pre väčšinu bežných scén to funguje dostatočne, ale v protisvetle nastáva problém. Napríklad, ak fotíme počas dňa osobu stojacu pred oknom, okno je mnohonásobne jasnejšie ako postava, fotoaparát teda exponuje podľa tohto veľkého jasu. Výsledkom bývalo aj na fotke presvetlené okno a tmavá machuľa namiesto nášho modelu. Tomu sa však väčšina majiteľov fotoaparátov chce vyhnúť.

Postupne sa výrobcovia s týmto problémom vyrovnali pomocou matrix merania a inteligentného ovládania blesku. Avšak dokonalo vyvážený výsledok sa dosiahne málokedy. S digitálmi sa navyše objavil opačný problém ako pri filme - jednoduché prepálenie svetiel. Takže namiesto tmavej postavy dostaneme pomerne dobre exponovanú tvár ale vypálené pozadie. Takisto sa môžu pridať iné problémy, napríklad reflexy v objektíve vyrábajúce na snímku rušivé „prasiatka".

S protisvetlom je jednoducho priveľa problémov a tak sa obvykle oplatí naaranžovať fotografiu inak.

Ale ako to s „neriešiteľnými" prekážkami často býva, možno ich využiť v prospech. Aké možnosti protisvetlo prináša? Je ich mnoho, tu sú niektoré z nich:

Svetelný zdroj

Toto je najjednoduchší spôsob, ako sa zoznámiť s fenoménom protisvetla a taktiež s tým, ako vplýva na našu techniku (reflexy atď.). Samotný zdroj svetla môže byť zaujímavý hlavne vtedy, keď tvorí dominantný prvok fotografie.

Niektoré svetelné zdroje sú zaujímavé aj samé o sebe. Častým objektom sú rôzne elegantné lampáše alebo zaujímavé okná.

Keďže tu však ide o využitie protisvetla, patričný svetelný zdroj by mohol s okolím interagovať. Dobrými príkladmi sú odraz svetla, jeho lom (napr. cez mokré sklo, pavučinu) alebo spôsob akým osvetľuje okolie. Napríklad pouličné osvetlenie môže vytvárať zaujímavé vzorce na blízkej, drsnej omietke, kameňoch či na lístí.  

Atraktívne vzorce a štruktúry v protisvetle ponúka napríklad aj vlhká dlažba.

Najvďačnejším svetelným zdrojom je asi slnko. Môžeme ho fotografovať rôznymi spôsobmi, z ktorých si zopár ukážeme.

Svetlo môžeme ozvláštniť zväčšením clony, čím získame známe hviezdice. Takýto prvok dokáže oživiť veľa fotiek, v ktorých sa nejaké to svetielko vyskytuje. Ľahko sa však dá takto aj skĺznuť ku gýču.

Svetlo a tieň

Znova sa pozrime do fotografických kníh, tentoraz do sekcií o portréte v exteriéri. Píše sa v nich o nevhodnosti bodového svetla (napr. poludňajšieho slnka), pretože vytvára na tvári nepekné tiene. Ak však nefotíme klasický portrét, tiene bývajú dôležitou súčasťou kompozície. V kombinácii s protisvetlom môžeme dostať zaujímavé tvary. Hlavne večer, keď sa tiene efektne predlžujú. Rôzne monumenty, stavby, stromy či mreže sa nám hneď zdvojnásobia.

Tieň však môže vyzerať aj inak. Dostávame sa k hre tieňov, keď rôzne nerovnosti povrchu hrajú so svetlom divadlo.

To je základný stavebný kameň fotografie. Rovnako je dôležité správne nasvietenie. S priamym svetlom či protisvetlom v tomto prípade veľa nevyriešime. Avšak, ak sa na rôzne strany namieša správne množstvo svetla, môžeme dostať veľmi dramatický výsledok.

Svätožiara či aura?

Doteraz tvorilo priame protisvetlo v snímku dominantný prvok. Ale môže tvoriť aj vhodný doplnok, dotvárať atmosféru. Na to je potrebná jeho interakcia s okolitým prostredím. Veľmi zaujímavé je najmä presvitanie a obklopovanie svetlom, čo je zároveň typické práve pre protisvetlo.

Presvitanie je efektné obzvlášť na polopriesvitných materiáloch ako sú vlasy, oblečenie alebo tráva. Kým nepriepustné tiene navodzujú skôr drámu a vtiahnutie do deja, presvitanie evokuje anjelskú ľahkosť a otvorenosť.

Objekt môžeme do svetla aj úplne ponoriť. Obvykle je to síce práve to, čo nechceme (viď postava pred oknom), ale keď tento efekt preženieme, začne byť zaujímavý. Spomeňte si na filmové scény, kde hrdina sníva, alebo sa prechádza v posmrtnom živote. Tieto scény bývajú ponorené do svetla, aby bolo na pohľad jasné, že toto nie je náš svet. Ľudské oči sa takejto „preexpozícii" bežne bránia, takže podobné scény naživo nevidíme. Preto zvyknú takéto snímky pôsobiť surrealisticky.

Ak fotíme svetlý objekt, môžeme zakotviť kdesi uprostred medzi týmito spôsobmi a využiť high key.

Kontrast

Už sme niečo načrtli o nerovnostiach povrchu v súvislosti s tieňmi, ktoré vytvárajú svetlé a tmavé plochy. A takisto o efektoch, ktoré prinášajú miestne „rozsvietenie". Čo je ich spoločným znakom? Zvýšenie kontrastu.

Kontrast je rozdiel medzi svetlým a tmavým. Okrem iného vzniká aj povrchovou nerovnosťou, ktorú protisvetlo zvýrazňuje (a dostaneme tiene). Niektoré scény sú kontrastnejšie než iné a protisvetlom sa táto charakteristika ešte zosilní. Funguje to napríklad pri vodnej hladine alebo iných drsných povrchoch.

Zvýšením kontrastu sa snímok stane subjektívne zaujímavejším, je to opak mdlej a šedej fotky. Pre ešte lepšie zvýraznenie sa oplatí pohrať aj s farbami, napríklad cez vyváženie bielej.

Stredobod

Rovnako ako sa snažíme bežný svetelný zdroj nasmerovať na centrum diania, s protisvetlom môžeme chcieť to isté. Cieleným umiestnením svetelného zdroja dosiahneme zvýraznenie hlavného objektu alebo myšlienky. Od ostatných expozičných nastavení (blesk a pod.) potom bude záležať, čo bude na fotografii ďalej vidieť a ako celok vyznie.

Celkovo je blesk, alebo iné svetlo (napr. odrazná plocha) dôležitou súčasťou práce s protisvetlom. Často totiž môže byť vyslovene žiaduce zachovať správnu expozíciu popredia aj pozadia. A to nie len preto, aby bol výsledok „technicky správny", ale aj pre estetiku. Súhra popredia a pozadia je dôležitá.

Krajinka

Keď je reč o protisvetle, nemôžeme samozrejme zabudnúť na náš hlavný zdroj svetla. Žiadnym bleskom si horu neosvietime, ale Slnko to zvládne. Namieriť foťák priamo proti nemu sa síce veľmi nevypláca, ale za špecifických podmienok sa dá aj to. Hlavne aby nebolo priveľmi silné.

Kedy sa dá slnko využiť ako protisvetlo, aby sme zároveň niečo na fotku dostali? Napríklad keď je za mrakmi, ktoré ho postupne odkrývajú a zakrývajú. Vtedy sa dočkáme zaujímavého svetelného divadla s presvitajúcimi lúčmi. Takéto predstavenie uvidíme najmä po daždi.

Typickým krajinkárskym využitím sú samozrejme západovky a východovky, ktoré tu uvádzam už iba do počtu. Hlavne krátko po západe uvidíme farebnú a svetelnú hru na mrakoch a na vodnej hladine.

Silueta

A čo je azda najpopulárnejší spôsob, ako využiť protisvetlo? Silueta.

Tvorba siluety je pomerne jednoduchá záležitosť. Treba iba „prinútiť" fotoaparát, aby meral expozíciu na pozadí, ale pritom bolo (typicky) zaostrené na hlavný objekt. Zložitejšia je voľba pozadia. Najčastejšie sa emotívne siluety zobrazujú proti vodnej hladine alebo proti zapadajúcemu či vychádzajúcemu slnku.

Tak to bolo zopár možností, ako zatočiť s týmto známym fotografickým strašiakom. K peknému výsledku možno prísť aj náhodou; ale protisvetlo je dosť komplikovaný element, aby dávalo veľa príležitostí k experimentovaniu. Treba s ním rátať ako so silnou súčasťou fotografie, ktorá ju dokáže preniesť do úplne iných dimenzií. Ale predtým je potrebné ho dostatočne zvládnuť a vedieť vhodne využiť.