Expozícia

Správna expozícia je to, čo chce každý fotograf, amatér alebo profesionál, docieliť svojím fotoaparátom. Niektorí sa spoliehajú na automatiku fotoaparátu, iní chcú mať expozíciu pod úplnou kontrolou, prípadne jej zmenou priniesť do fotografie svoj kreatívny zámer.

Takže čo je to expozícia? Expozícia je celkové  množstvo svetla ktoré dopadne na fotografické médium (film, digitálny čip, fotografická doska, ...). Táto poučka platí odkedy bol skonštruovaný prvý štrbinový fotoaparát.

Správna expozícia je vzájomná kombinácia troch dôležitých faktorov: clona, expozičná doba (rýchlosť závierky) a ISO citlivosť. Spoločne ich voláme expozičný trojuholník. Postupne sa pozrieme na každý faktor samostatne.

Clona (Aperture)

Čo je to clona a prečo ju máme meniť? Clona je mechanické zariadenie, ktoré nám obmedzuje množstvo svetla prechádzajúce cez objektív. Clona môže byť pevná, bez možnosti zmeny, alebo s možnosťou zmeny.

Staršie objektívy mali pevnú alebo skokom meniacu clonu, táto sa menila zmenou platničky s príslušnou veľkosťou otvoru. Novodobé objektívy majú irisovú clonu. Pozostáva z tenkých lamiel kosákovitého tvaru, ktoré sa prekrývajú tak, že v strede vytvárajú „kruhový" otvor.

Čím má clona viac lamiel, tým sa otvor svojim tvarom viac približuje kruhu. Lamely majú buď rovný tvar, alebo sú kruhové. Kvalita objektívov sa z tohto dôvodu určuje aj na základe počtu lamiel clony a ich tvaru.  

Vzhľadom na to, že celkové množstvo svetla prechádzajúce objektívom je závislé nielen od veľkosti otvoru, ale aj na ohniskovej vzdialenosti objektívu, udáva sa pri objektívoch clonové číslo. Tu platí nasledovný vzorec:

k = f/D

k - clonové číslo, f - ohnisková vzdialenosť,

D - priemer vstupného otvoru šošovky, resp. priemer otvoru clony
 

Napríklad: Objektív s ohniskovou vzdialenosťou 100mm, pri priemere clony otvorenej na 25mm, má clonové číslo f/4. 
k = 100 / 25 = 4. Aby bol zavedený štandard do clonových čísiel, používa sa medzinárodná rada clôn, ktorá začína f/1. Pravidlom je, že každé ďalšie clonové číslo je násobkom √2 (1,4142) toho predchádzajúceho.

1 - 1,4 - 2 - 2,8 - 4 - 5,6 - 8 - 11 - 16 - 22 - 32 - ...

Každá ďalšia clona prepúšťa o polovicu svetla menej ako tá predchádzajúca. Moderné objektívy umožňujú precíznejšie nastavovanie clony po ½ alebo 1/3 krokoch základnej rady clonových čísiel.

Veľkosť otvoru clony má vplyv na celkovú ostrosť snímku, na hĺbku ostrosti. Čím je otvor menší, tým sú lúče dopadajúceho svetla zo zachytávaného objektu užšie a jeho obraz je tak na výslednom snímku ostrejší. So vzrastajúcim zaclonením teda rastie aj hĺbka ostrosti.

Hĺbka ostrosti (DOF - Depth of Field) je oblasť pred aj za rovinou predmetu, na ktorý zaostrujeme, v nej sa predmety stále javia ako ostré. V bežných podmienkach leží asi tretina rozsahu hĺbky ostrosti pred rovinou zaostreného predmetu a dve tretiny za ňou. Jej kreatívne využitie popíšeme v samostatnom článku.

Expozičná doba (Shutter speed)

Taktiež označovaná aj ako rýchlosť závierky. Predstavuje čas počas ktorého je fotocitlivý materiál vystavený účinkom svetla prechádzajúceho objektívom. Čas expozície môžeme regulovať za pomoci mechanickej alebo elektronickej závierky.

Už pri prvých fotoaparátoch sa používala mechanická závierka. Bolo to jednoduché odkrytie a zakrytie objektívu tak, ako ho poznáme z filmov. Najznámejšími typmi mechanických závierok sú listová (leaf shutter) a štrbinová závierka (focal-plane shutter).

Centrálna závierka je tvorená jedným alebo viacerými „listami". Pracuje na podobnom princípe ako clona. Nakoľko je otváraná z centra k okraju, v určitom okamihu je exponované celé políčko filmu (senzor). Z tohto dôvodu je možné pri tejto závierke použiť blesk na všetkých dostupných expozičných časoch. Limitom listovej závierky starších fotoaparátov bol čas potrebný na celkové otvorenie a zatvorenie, čo obmedzilo rýchlosť závierky na 1/500 alebo 1/1000s. Zväčša býva umiestnená v tele objektívu. Dnešné moderné aparáty (aj digitálne kompakty) majú vysokú rýchlosť závierky aj 1/2000s.

Štrbinová závierka je najčastejšie používaná v SLR fotoaparátoch. Zjednodušene ide o dve lamely, ktoré odkrývajú a zakrývajú fotocitlivý materiál. Pri vysokých rýchlostiach závierky sa neodokrýva celý fotocitlivý materiál naraz, ale lamely prechádzajú pred nim vo forme štrbiny (druhá lamela sa zatvára ešte vo chvíli, keď prvá neodkryla celé okienko).

Z dôvodu zrýchlenia časov sa namiesto horizontálneho pohybu používa vertikálny pohyb lamiel (namiesto 35mm musí lamela prekonať 24mm). Týmto spôsobom je možné dosiahnuť časy do 1/4000 alebo 1/8000s. Nevýhodou je obmedzenie  časov pre požitie s bleskom. Pri využití blesku je potrebné, aby bolo políčko/senzor celé odkryté. Z toho vypláva x-synch čas. Pohybuje sa od 1/180s do 1/250s, niekedy až 1/320s. Z technického pohľadu sa zdá, že pokiaľ ide o rýchlosť závierky, dosiahli sme limit tejto technológie.

Elektronická závierka. Pri digitálnych fotoaparátoch je možné regulovať snímanie údajov zo senzora elektronicky. Zbierať údaje iba po potrebný čas, ktorý predstavuje expozičnú dobu. Vo väčšine prípadov je táto technológia kombinovaná s mechanickou závierkou pre dosiahnutie lepších výsledkov.

Podľa príkladu štandardizácie clonových čísiel sa pristúpilo aj k štandardizácii expozičnej doby. Rada štandardných expozičných časov je od 1s nasledovná:

... - 1s -1/2s - 1/4s - 1/8s - 1/15s - 1/30s - 1/60s - 1/125s - 1/250s - 1/500s - 1/1000s - ...

Každý štandardný stupeň predstavuje zdvojnásobenie (dlhší čas) množstva svetla dopadajúceho na fotocitlivý materiál alebo jeho zmenšenie o polovicu (kratší čas). Väčšina fotoaparátov umožňuje využívať aj režim expozičnej doby B (bulb) alebo T (time), čo predstavuje možnosť otvorenia závierky na čas dlhší ako 30 s. Tak ako pri clone, moderné fotoprístroje nám dávajú možnosť nastavovať čas expozície po ½ alebo 1/3 krokoch základnej rady.

ISO citlivosť

ISO je skratka pre „International organization of standardization", organizáciu poskytujúcu štandardy v rôznych oblastiach. Pre fotografov je najpoužívanejším štandardom tejto organizácie hodnota citlivosti fotocitlivého materiálu (film, senzor,... ). Je udávaná číslom z číselného radu:

... - 50 - 100 - 200 - 400 - 800 - 1600 - 3200 - ...

Rovnaká zásada ako pri clone a expozičnom čase platí aj tu. Každá vyššia hodnota predstavuje dvojnásobnú citlivosť fotocitlivého materiálu a každá menšia hodnota predstavuje polovičnú citlivosť. Citlivosť materiálu si môžeme predstaviť ako nádobu na vodu, ktorú napĺňame. Pri citlivosti ISO 100 má nádoba 100 litrov, ale pri ISO 200 má iba 50 litrov. Faktom je, že 50 l nádobu naplníme skôr ako 100 l. Musíme preto čas, počas ktorého nádobu pri konštantnom prúde plníme, znížiť na polovicu, alebo znížiť na polovicu intenzitu prúdu, aby sme nádobu plnili rovnaký čas.

Ako základná hodnota sa štandardne používa ISO 100. Dosahujú sa pri nej pekné, čisté a farebné fotografie. Zo zvyšovaním ISO citlivosti sa zvyšuje digitálny šum alebo zrno filmu. V niektorých prípadoch je nutnosť použiť vyššieho ISO z dôvodu nedostatku svetla. Inokedy fotograf zámerne použije film s vyšším ISO pre zvýraznenie atmosféry na fotografii hrubým zrnom.

Zásadou však zostáva použiť pri fotení čo najnižšiu citlivosť, aby sme dosiahli čo najčistejší výsledok, za daných svetelných podmienok. Každé pravidlo či zásadu je ale možné porušiť. Pre zmenu charakteru fotografie môže fotograf použiť vyššiu hodnotu citlivosti ISO a dosiahnuť tak väčšiu zrnitosť.

Meranie faktorov expozície

Aby sme mohli náš fotoaparát nastaviť na vhodnú expozíciu, musíme určiť správne hodnoty jednotlivých faktorov. ISO citlivosť určujeme na základe použitého fotocitlivého materiálu. Hodnota ISO je pri každom type fotocitlivého materiálu udaná výrobcom. Špecifické sú  digitálne fotoaparáty, na ktorých si ISO citlivosť nastavujeme sami.

Ak nevyužívame automatiku fotoaparátu, ostatné dva faktory, clonu a expozičný čas, musíme určiť sami. Pred vynálezom expozimetra sa určovali iba na základe skúsenosti. V dnešnej dobe však môžeme využiť „služby" zabudovaného expozimetra vo fotoaparáte, alebo použiť externý. Tieto prístroje určujú správnu expozíciu tak, aby bol na scéne dosiahnutý jas stredne šedej (18%) a na základe tohto budú určené potrebné hodnoty clony a doba expozície. Bližšie sa na fungovanie jednotlivých expozimetrov pozrieme v samostatnom článku.

EV hodnota

Expozíciu vieme namiesto troch faktorov expozičného trojuholníka (clona, expozičná doba, ISO citlivosť) vyjadriť aj jedným číslom - expozičnou hodnotou (EV - exposition value). Toto číslo nám následne predstavuje množstvo svetla na scéne. Viacero profesionálnych fotografov preferuje rozmýšľať pri fotení v EV číslach. Umožňuje im to rozmýšľať iba o svetle a nie o nastavení fotoaparátu. Okolo roku 1950 bola dohodnutá základná hodnota 0 EV. Predstavuje množstvo svetla pri ktorom musíme použiť citlivosť ISO 100, clonu f/1,0 a expozičnú dobu 1s.

   »  ISO 100   -   clona f1   -   čas 1s

Nesmieme však zamieňať hodnotu 0 EV s úplnou tmou. Táto hodnota predstavuje približne toľko svetla ako je v noci v okolí miest. Pokiaľ sa množstvo svetla na scéne zdvojnásobí (hodnota 1 EV), bude nutné použiť napríklad:

   »  ISO 50   -   clona f/1,0   -   čas 1s, alebo        ISO 100   -   clona f/1,0   -   čas ½s

Správna vs. Kreatívna expozícia

Z predchádzajúceho textu vyplýva, že máme k dispozícii veľký počet správnych expozícií pri konkrétnych svetelných podmienkach. Aj kreatívnych expozícií môže byť viac, záleží od toho, čo chceme na fotografii dosiahnuť. Ak chceme čo najmenšiu hĺbku ostrosti, budeme zväčšovať clonu (menšie číslo) a skracovať čas. Naopak, ak chceme maximálnu hĺbku ostrosti, budeme clonu zmenšovať (väčšie číslo clony) a čas predlžovať.

Podobne postupujeme, ak chceme tvoriť náladu a charakter fotografie časom závierky. Ak chceme zmraziť pohyb, budeme sa snažiť voliť čo najkratší čas (rýchlu závierku) a clonu potom musíme otvoriť na maximum a opačne. Ak chceme použiť dlhý čas a pohyb napríklad rozmazať, budeme cloniť čo najviac (vysoké číslo clony). Voľba expozície je vo vašich rukách a je iba na vás, aby ste vybrali najviac kreatívnu expozíciu. Takže hor sa hľadať tú správnu kreatívnu expozíciu ...