Hore

Hĺbka ostrosti a ohnisková vzdialenosť

V predchádzajúcej časti fotoškôlky o hĺbke ostrosti a clone sme si objasnili, že čím máme vyššie clonové číslo (teda menší otvor clony), tým väčšia je hĺbka ostrosti. Zároveň sme zdôraznili, že clona nie je jediný faktor, ktorý ju ovplyvní. Hĺbka ostrosti je totiž závislá aj od použitej ohniskovej vzdialenosti a tiež od vzdialenosti, na akú zaostrujeme.

V tomto článku uzavrieme pomyselný kruh a preberieme aj vplyv týchto dvoch veličín. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že hĺbka ostrosti je výslednicou vzájomnej kombinácie všetkých troch zložiek. Pre úplnosť treba dodať, že tak ako ostrosť, aj hĺbka ostrosti je samozrejme závislá od výslednej veľkosti fotografie, pozorovacej vzdialenosti a rozlišovacej schopnosti oka. Tieto parametre sú premietnuté do veľkosti rozptylového krúžku, ktorý je daný svojou definíciou (viac sa o tom dočítate v článku o ostrosti).

Ohnisková vzdialenosť

Ohnisková vzdialenosť má vplyv na zväčšenie objektu na fotografii (na pomer medzi zaznamenanou a skutočnou veľkosťou objektu). Čím je zväčšenie väčšie, tým je hĺbka ostrosti nižšia. Z toho vyplýva ďalšia, celkom jednoduchá poučka:

zväčšovaním použitej ohniskovej vzdialenosti hĺbka ostrosti klesá, a naopak. 

Na rozdiel od clony, pri zmene ohniskovej vzdialenosti meníme aj výrez zo scény a teda samotnú kompozíciu. Okrem toho sa tým mení aj podanie perspektívy (krátke ohniskové vzdialenosti zdôrazňujú, dlhé ju naopak potláčajú).

Širokouhlé objektívy (s malou ohniskovou vzdialenosťou) majú teda všeobecne veľkú hĺbku ostrosti. Aj keď ich „odcloníme" (použijeme minimálne clonové číslo), hĺbka ostrosti sa síce zmenší, ale bude aj tak pomerne veľká. Objektívy s veľkou ohniskovou vzdialenosťou (teleobjektívy) majú všeobecne nižšiu hĺbku ostrosti a zároveň nemajú (na rozdiel od širokouhlých) perspektívne skreslenie. Vďaka týmto dvom vlastnostiam sa s obľubou používajú pri fotografovaní portrétov - pozadie sa rozostrením potlačí a tvár je zachytená bez deformácií.

Zaostrená vzdialenosť

Posledný parameter, zásadne ovplyvňujúci hĺbku ostrosti je vzdialenosť objektu, na ktorý máme zaostrené. Pre ňu platí tretie pravidlo hĺbky ostrosti:

čím je zaostrená vzdialenosť väčšia, tým väčšia je hĺbka ostrosti. 

Z tohto vyplýva napríklad aj fakt, že pri fotografovaní predmetov z veľmi krátkych vzdialeností (pri makrofotografii) je hĺbka ostrosti extrémne malá, v praxi to bývajú bežne rádovo milimetre.

Všetko dokopy

Výsledná hĺbka ostrosti je dôsledkom kombinácie všetkých troch uvedených faktorov. Preto si zopakujeme všetky tri pravidlá, aby boli pokope:

Čím väčšie clonové číslo, tým väčšia hĺbka ostrosti

Čím väčšia zaostrená vzdialenosť, tým väčšia hĺbka ostrosti

Čím väčšia ohnisková vzdialenosť, tým menšia hĺbka ostrosti

Zapamätať sa to dá pomerne ľahko. Ohnisková vzdialenosť je jediná z týchto troch faktorov, ktorá je nepriamo úmerná hĺbke ostrosti, čiže jediná pôsobí akoby „protichodne".

V praxi sa situácia predsa len trochu komplikuje tým, že sa tieto zložky často menia aj súčasne.

Extrémne malá hĺbka ostrosti dosiahnutá teleobjektívom a nízkym clonovým číslom
(foto: Michal Lindner).

Dôsledky v praxi

Jeden z dôležitých dôsledkov je fakt, že nie každý druh fotoaparátu umožňuje rovnako výraznú prácu s hĺbkou ostrosti. Kompaktné digitálne fotoaparáty majú v porovnaní so zrkadlovkami podstatne menší snímač. To znamená, že ak chceme na takýto snímač dostať ten istý výrez z reálnej scény, musíme mať širší zorný uhol objektívu, aby sa nám na menšiu plochu všetko vtesnalo. Širší zorný uhol znamená objektív s kratšou ohniskovou vzdialenosťou. Na jednej strane je výhodné, že objektívy kompaktov sú menšie, na druhej strane je ich skutočná ohnisková vzdialenosť veľmi malá. Napríklad kompaktný digitálny ultrazoom so špecifikáciou rozsahu ohniskových vzdialeností 28 - 392 mm má skutočné fyzické hodnoty ohniskovej vzdialenosti 5 - 70 mm. Rozsah 28 - 392 mm je iba ekvivalentom zorného uhla vo vzťahu k full frame fotoaparátom (aby sa dali jednotlivé ohniská medzi aparátmi s rôznou veľkosťou snímača porovnať). Fyzická ohnisková vzdialenosť 5 mm je tak malá, že pri nej je takmer vždy ostré všetko od popredia až do vzdialeného pozadia. Inak povedané: kompaktnými prístrojmi nie je možné dosahovať také malé hodnoty hĺbky ostrosti, ako so zrkadlovkami.

Aj medzi zrkadlovkami je istý rozdiel (aj keď nie taký markantný, v porovnaní s kompaktmi). Full frame zrkadlovky majú snímač cca 1,5-krát väčší, než zrkadlovky APS-C. Aj keď matematicky hĺbka ostrosti nezávisí priamo od veľkosti snímača, v praxi sa už rozdiel prejaví. Ak máme istú scénu nafotografovanú APS-C aparátom a chceme to isté nasnímať prístrojom full frame, musíme (z dôvodu väčších rozmerov jeho snímača) použiť dlhšie ohnisko, alebo ísť bližšie - aj jedna aj druhá zmena spôsobuje zmenšenie hĺbky ostrosti.

Pri praktickom fotografovaní je clona jedinou zložkou z troch, ktorá mení hĺbku ostrosti a neovplyvní pritom  kompozíciu. Každý objektív však má svoju minimálnu a maximálnu clonu, a keď nám v konkrétnej situácii daný rozsah stále nestačí, aby sme dosiahli potrebnú hĺbku ostrosti, jediná možnosť je využiť vplyv ostatných dvoch faktorov.

Zoberme si nasledovný príklad. Fotografujeme portrét, ale chceli by sme dosiahnuť rozostrené pozadie, aby nerušilo. Skomponujeme fotografiu, t.j. zvolíme si stanovište fotoaparátu a ohniskovú vzdialenosť. Nastavíme nízke clonové číslo, urobíme fotografiu a zistíme, že pozadie je málo rozostrené. Musíme teda znížiť hĺbku ostrosti. Pri „hotovej" skomponovanej scéne je najjednoduchšia možnosť ďalej znižovať clonové číslo. Môže sa však stať, že ani pri najnižšom clonovom čísle sa nám nepodarí dostatočne znížiť hĺbku ostrosti a eliminovať tak vplyv rušivého pozadia. V tom prípade môžeme zmeniť ohnisko. Jeho predĺžením síce poklesne hĺbka ostrosti, ale zároveň musíme ísť ďalej (ak chceme zachovať približne rovnakú veľkosť hlavného objektu v rámci záberu). Zvyšovaním vzdialenosti však hĺbku ostrosti zvyšujeme. Z toho vyplýva, že súčasným zvyšovaním ohniskovej vzdialenosti a vzdialenosti od objektu robíme dve zmeny, ktoré majú navzájom protichodný účinok. Čo sa teda dá v tejto situácii urobiť? Potrebovali by sme vedieť, či má na hĺbku ostrosti väčší vplyv ohnisková vzdialenosť, alebo vzdialenosť fotoaparátu od modelu. Potom by bolo jasné, či sa oplatí ísť bližšie a použiť kratšie ohnisko, alebo naopak, vzdialiť sa a snímať dlhším ohniskom.

Akési pravidlo, ktoré by sme mohli zveličene nazvať aj „zákon zachovania hĺbky ostrosti" hovorí, že je jedno, či snímame širokouhlým objektívom zblízka, alebo teleobjektívom z ďaleka - pri zachovaní rovnakej veľkosti predmetu na fotografii bude v obidvoch prípadoch hĺbka ostrosti rovnaká. Je to krásne, jednoduché pravidlo, ktoré má iba jednu chybu - neplatí vždy.

Aby sme sa na to mohli pozrieť hlbšie, ukážeme si, ako sa dá hĺbka ostrosti vypočítať. Ale ešte predtým je potrebné oboznámiť sa s pojmom hyperfokálna vzdialenosť.

Ostré popredie aj pozadie so širokouhlým objektívom
(foto: shutterstock)

Hyperfokálna vzdialenosť

Pole hĺbky ostrosti má svoj začiatok a koniec (t.j. v istej vzdialenosti od fotoaparátu začína a niekde končí). Keď hĺbku ostrosti postupne zvyšujeme, za istých okolností nastane situácia, že koniec poľa hĺbky ostrosti sa posunie do nekonečna, t.j. celé vzdialené pozadie je na fotografii je ostré, nech je akokoľvek ďaleko. Najkratšia zaostrená vzdialenosť, pri ktorej to nastane, sa volá hyperfokálna vzdialenosť. Keď zaostríme objektív na tento bod, všetko od polovice tejto vzdialenosti až do nekonečna bude na fotografii ostré. Je to vlastne zaostrená vzdialenosť, pri ktorej je maximálna hĺbka ostrosti. Konkrétna hodnota hyperfokálnej vzdialenosti závisí v praxi od ohniskovej vzdialenosti a clony. Využíva sa to najmä v krajinárskej fotografii, keď chceme mať čo najviac od popredia až do nekonečna ostré.

Aby sme mohli pristúpiť od všeobecných princípov k utvoreniu predstavy o konkrétnych hodnotách hyperfokálnej vzdialenosti a hĺbky ostrosti, musíme sa pozrieť na ich výpočty.

Chcel by som upozorniť, že v nasledujúcej kapitole nasledujú vzorce, ktoré by mohli odradiť a znechutiť časť čitateľov, ktorí sa s matematikou veľmi nekamarátia. Zachovajte pokoj! Ak nechcete, vôbec nemusíte lúštiť tieto vzorce, pokojne ich môžete preskočiť. Stačí, keď si pozriete výsledky výpočtov a ich dôsledky (o odstavec nižšie). Tie sú použiteľné bez toho, aby ste museli celý matematický aparát pochopiť. Tí ostatní, ktorí by ste chceli vedieť, ako sa to dá všetko vypočítať, čítajte plynulo ďalej.

Vzorce

Nižšie uvedené vzorce predstavujú zjednodušený variant. V bežnom fotografovaní (okrem makrofotografie) je vzdialenosť objektu podstatne väčšia, než ohnisková vzdialenosť. Preto pre praktické použitie postačujú vzorce, ktoré hodnotu ohniskovej vzdialenosti zanedbávajú.

Vo vzorcoch sa používajú nasledovné premenné:

H - hyperfokálna vzdialenosť

f - ohnisková vzdialenosť

s - vzdialenosť objektu (zaostrená vzdialenosť)

N - clonové číslo

c - rozptylový krúžok

Dn - najbližší bod, ktorý je ostrý (začiatok poľa hĺbky ostrosti)

Df - najvzdialenejší bod, ktorý je ostrý (koniec poľa hĺbky ostrosti)

Hyperfokálna vzdialenosť sa dá vypočítať zo vzorca:

Začiatok poľa hĺbky ostrosti:

Koniec poľa hĺbky ostrosti:

Hĺbka ostrosti začína vo vzdialenosti Dn, a končí vo vzdialenosti Df od fotoaparátu.

Výsledky výpočtov

Aby ste získali čo najjednoduchšou cestou konkrétne výsledné hodnoty a praktickú predstavu o využiteľnosti, pripravil som pre vás excelovskú tabuľku, ktorá po dosadení vstupných hodnôt vypočíta všetko potrebné. Obsahuje záložku na výpočet hyperfokálnej vzdialenosti a hĺbky ostrosti, a tiež záložku s tabuľkou, ktorá zobrazuje závislosť hĺbky ostrosti od vzdialenosti a ohnísk pri zadanej clone. Dajú sa z nej vyčítať zaujímavé dôsledky.


Kliknutím na ikonu stiahnete

kalkulátor hĺbky ostrosti vo formáte .xls (Excel).

Pozrime sa na niekoľko konkrétnych prípadov a na to, čo z týchto výpočtov vyplýva. Ohniskové vzdialenosti a rozptylový krúžok sa budú v nasledujúcich príkladoch vzťahovať na full frame zrkadlovky. Všetky hodnoty pochádzajú zo spomínaného excelovského súboru (zo záložky Výpočet, resp. Tabuľka).

Širokouhlý objektív

Napríklad 20 mm objektív s clonou F4 má hyperfokálnu vzdialenosť 3,33 m. Ak ju zaostríme na vzdialenosť 2 m má hĺbku ostrosti 3,75m. Pri zaostrení na 3,33 m však už máme hĺbku ostrosti siahajúcu od 1,66 m až do nekonečna. Ak chceme maximálnu hĺbku ostrosti (všetko mať na fotke ostré), stačí zaostriť na túto vzdialenosť, vypnúť autofokus (napr. prepnutím do manuálneho ostrenia) a s takto nastaveným objektívom môžeme fotiť už pri tejto clone bez zaostrovania, všetko, čo nie je bližšie ako 1,66 m, bude ostré. Ak by sme priclonili na F8 a zaostrili na 1,6 m (hyperfokál), tak všetko od 80 cm do nekonečna bude ostré. Podobný princíp využívajú tzv. fixfokusové fotoaparáty (nezaostruje sa a na fotke je takmer všetko ostré od popredia až do nekonečna).

Teleobjektív

Teleobjektív 200 mm má pri clone F4 hyperfokálnu vzdialenosť 333 m. Ak s ním zaostríme povedzme na 10 m, dostaneme hĺbku ostrosti len 0,6 m. Ak by sme použili clonu F2,8 na takúto vzdialenosť, hĺbka ostrosti by bola len 42 cm!

Teleobjektív versus širokouhlý

Teraz sa vrátime k vyššie spomínanému tzv. „zákonu zachovania hĺbky ostrosti". Povedzme, že  fotografujeme objekt ohniskom 100 mm s clonou 2,8 zo vzdialenosti 10 m. Hĺbka ostrosti je vtedy 1,69 m (dá sa to priamo vyčítať z tabuľky). Skúsme teraz iné stanovište fotoaparátu. Ak chceme mať objekt na fotografii rovnako veľký, musíme zmeniť ohnisko rovnakým koeficientom, ako vzdialenosť. Aby sa to ľahko počítalo, tak povedzme, že zdvojnásobíme ohnisko aj snímaciu vzdialenosť. Pri 200 mm ohnisku a vzdialenosti 20 m nám tabuľka hovorí, že hĺbka ostrosti je 1,68 m, čiže sa prakticky nezmenila (pri zachovaní clony 2,8). Tak poďme ešte ďalej, zoberme 400 mm objektív a snímajme zo vzdialenosti 40 m. Hĺbka ostrosti je opäť 1,68 m. Zdá sa, že zákon zachovania hĺbky ostrosti platí. Teraz to skúsme opačne. Poďme bližšie, na vzdialenosť 2 m s ohniskom 20 mm. Takto dostávame hĺbku ostrosti 2,03 m. A zrazu zisťujeme, že zákon zachovania hĺbky ostrosti neplatí. Čoho sa teda môžeme držať?

Záver bádania je nasledovný (pre zjednodušenie je tu pojmom "ohnisko" myslená "ohnisková vzdialenosť"):

Tzv. zákon zachovania hĺbky ostrosti platí, pokiaľ je snímacia vzdialenosť menšia, než približná štvrtina hyperfokálnej vzdialenosti kratšieho z dvoch porovnávaných ohnísk.

 

Pri väčších vzdialenostiach má ohniskovo výraznejší vplyv na hĺbku ostrosti, než snímacia vzdialenosť. 

Vo vyššie uvedenom príklade malo ohnisko 20 mm pri clone 2,8 hyperfokálnu vzdialenosť 4,76 m, z čoho štvrtina je cca 1,2 m. Snímacia vzdialenosť 2 m teda už prekročila túto hranicu. Tu už sa rovnaká hĺbka ostrosti nezachovala, ale sa z titulu skrátenia ohniskovej vzdialenosti zväčšila.

Z toho vyplýva jeden dôležitý poznatok. Ak použijeme konkrétnu ohniskovú vzdialenosť v kombinácii s minimálnou hodnotou clony, na ďalšie zníženie hĺbky ostrosti sa nám oplatí použiť dlhšie ohnisko (so súčasnou zmenou vzdialenosti samozrejme) iba v prípade, ak stojíme od objektu ďalej, než je štvrtina hyperfokálnej vzdialenosti. Ak sme bližšie, hĺbku ostrosti týmto spôsobom nezmeníme.

Fyzikálne limity neprekonáme, môžeme však pracovať so scénou - napr. pri snahe získať viac rozostrené pozadie si môžeme pomôcť aj tým, že ho oddialime od hlavného objektu. Alebo môžeme zaostriť o malý kúsok bližšie, než je hlavný objekt, ktorý tak stále zostáva v rámci hĺbky ostrosti, ale za ním už bude hĺbka zaostreného poľa menšia.

Hĺbke ostrosti sa venuje pomerne podrobne webstránka www.dofmaster.com (v angličtine), kde nájdete on-line dof-kalkulátor vrátane verzií pre rôzne platformy (Win, Palm, iPhone/iPod).

Záver

Na záver chcem ešte raz zdôrazniť, že vyššie uvedené princípy a výpočty určia hĺbku poľa ostrosti matematicky. V praxi je však najdôležitejší výsledok na fotografii. Preto iba zopakujem, že okrem exaktných čísel je veľmi dôležité brať na zreteľ nasledovné dve veci. Ostrosť mimo poľa hĺbky ostrosti klesá postupne, nie skokovo, t.j. obraz nebude mimo tohto poľa hneď úplne rozostrený. Ďalšia dôležitá vec je aj charakter podania rozostrených častí, tzv. bokeh (viď článok o hĺbke ostrosti a clone).

Takže, aj keď sme sa v tomto článku trochu ponorili do technických princípov a výpočtov, bolo by chybou, keby sme si nasadili klapky na oči a pozerali by sme na to čisto technokratickým prístupom. Naopak, mali by sme to vnímať komplexne, aj z pohľadu exaktne nemerateľných zložiek, pretože samotná technika nie je cieľ, iba prostriedok.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
Granko
2010-06-11 09:25:27
veľmi dobre napísané, len akoby mi chýbali nejaké čísielka v časti o teleobjektívoch...
 
2010-06-11 09:29:47
príspevok od: Granko
veľmi dobre napísané, len akoby mi chýbali nejaké čísielka v časti o teleobjektívoch...
akurat som to siel pisat :-) a suhlasim, dobry clanok
 
Dominik Bugár
redakcia ephoto.sk 2010-06-11 09:39:57
príspevok od: Granko
veľmi dobre napísané, len akoby mi chýbali nejaké čísielka v časti o teleobjektívoch...
niekde sa cestou vysypali... už som ich ´pozbieral a vrátil´; vďaka
 
haplo602
2010-06-11 09:57:08
je to komplikovana tema na vysvetlenie, preto aj majster tesar sa utne:

´Jeho predĺžením síce poklesne hĺbka ostrosti, ale zároveň musíme ísť ďalej (ak chceme zachovať približne rovnakú veľkosť hlavného objektu v rámci záberu). Zvyšovaním vzdialenosti však hĺbku ostrosti znižujeme. Z toho vyplýva, že súčasným zvyšovaním ohniskovej vzdialenosti a vzdialenosti od objektu robíme dve zmeny, ktoré majú navzájom protichodný účinok.´

V obidvoch pripadoch je napisane ze hlbka ostrosti sa znizuje (sice inymi slovami ale predsa). Na konci vsak autor hovori o protichodnosti (cize aspon jeden vplyv by mal by zvacsovanie).

Odporucam precitat clanok VELMI pozorne, nietkore casti su kusok matuco napisane (napriklad citat v tomto prispevku). Ale inac velmi dobry clanok ktory to vysvetluje 99% spravne.
 
Dominik Bugár
redakcia ephoto.sk 2010-06-11 10:21:29
Keď som robil v oblasti vývoja softvéru, tak sa ujalo také empirické pravidlo, že bezchybný softvér je na 99% bezchybný. Keď sa nájde ´posledná´ chyba a opraví, tak toto pravidlo platí aj naďalej.
Jasné, z ďalšej vety to vyplýva a vyššie je už vlastne to pravidlo so vzdialenosťou napísané. Thanx
 
Granko
2010-06-11 10:55:55
no jo...už ani tie mikroténové sáčky nie sú to, čo bývali ;o)
 
juraj-jakubik
2010-06-11 22:03:47
Neviem prečo výrobcovia objektívov nerobia sklá aj s ukazovateľom hlbky ostrosti pri danom ohnisku a clone, kedysi to bol na objektívoch štandard, dnes už nie. Tomu hovorím technologický pokrok.
 
drecpy©photo
2010-06-14 09:09:36
Uff, poklona za rozsiahly článok.
 
seifi
2010-06-14 21:27:50
dobre pozbierané dokopy, vďaka za takéto články
 
kujon
2010-06-15 14:42:52
Super, diks ;)
 
lubos127
2010-06-30 21:33:48
Do tabuľky ´ DOF-kalkulátor ´ sa zadáva ohnisková vzdialenosť. Ale aká?

Ak mám Nikon D5000 s APS-C snímačom (faktor 1,5x)zadávam ohniskovú vzdialenosť 35mm alebo 35x1,5=52,5mm?

Ďakujem
 
duroslav
2010-06-30 21:44:01
Zadáva sa tam ohnisková vzdialenosť.
Tá, ako vieme, nezávisí od kropfaktoru.
Ale ovce si stále myslia niečo iné.
 
Dominik Bugár
redakcia ephoto.sk 2010-06-30 22:55:14
Rozhodujúca je fyzická, čiže skutočná ohnisková vzdialenosť. Predstav si, že máš objektív na full frame aparáte a akoby si vymenil v ňom čip za menší - hĺbku ostrosti to nezmení. Akurát by sa vtedy mala použiť hodnota rozptylového krúžku 0,02 a nie 0,03 - takže nakoniec nejaká zmena vo výsledku bude (to preto, lebo z menšieho čipu nazväčšiť A4 znamená ´väčšie zväčšenie´, než z full frame).

Až na zaužívanú hodnotu rozptylového krúžku hĺbka ostrosti nezávisí na crop faktore. Teda matematicky. V praxi je však hĺbka ostrosti na pri APS-C väčšia. Preto, lebo ak chceš odfotiť totžnú scénu, ako s full frame, musíš použiť buď menšiu ohniskovú vzdialenosť (aby si dostal rovnako široký záber), alebo fotiť z väčšej vzdialenosti. Obe tieto zmeny DOF zväčšujú.
Už len na okraj poznamenávam, že táto zmena ohniskovej vzdialenosti zachováva scénu bez zmeny, kdežto zmena snímacej vzdialenosti mení trochu aj perspektívu.
 
lubos127
2010-07-01 06:13:44
príspevok od: Dominik Bugár
Rozhodujúca je fyzická, čiže skutočná ohnisková vzdialenosť. Predstav si, že máš objektív na full frame aparáte a akoby si vymenil v ňom čip za menší - hĺbku ostrosti to nezmení. Akurát by sa vtedy mala použiť hodnota rozptylového krúžku 0,02 a nie 0,03 - takže nakoniec nejaká zmena vo výsledku bude (to preto, lebo z menšieho čipu nazväčšiť A4 znamená ´väčšie zväčšenie´, než z full frame).

Až na zaužívanú hodnotu rozptylového krúžku hĺbka ostrosti nezávisí na crop faktore. Teda matematicky. V praxi je však hĺbka ostrosti na pri APS-C väčšia. Preto, lebo ak chceš odfotiť totžnú scénu, ako s full frame, musíš použiť buď menšiu ohniskovú vzdialenosť (aby si dostal rovnako široký záber), alebo fotiť z väčšej vzdialenosti. Obe tieto zmeny DOF zväčšujú.
Už len na okraj poznamenávam, že táto zmena ohniskovej vzdialenosti zachováva scénu bez zmeny, kdežto zmena snímacej vzdialenosti mení trochu aj perspektívu.
Ďakujem za vysvetlenie. Konečne niekto, kto si nemyslí, že sme všetci spadli múdri z neba. Ďík!
 
mx247
2011-01-23 00:27:52
Dobre som pochopil tabulku? Ak zaostrim vzdy do nekonecna, ta bude vsetko ostre od zaciatku hlbky ostrosti do nekonecna?
 
PeCh
2011-01-23 10:33:46
príspevok od: mx247
Dobre som pochopil tabulku? Ak zaostrim vzdy do nekonecna, ta bude vsetko ostre od zaciatku hlbky ostrosti do nekonecna?
Teraz som to nečítal, ale ak ťa správne chápem, tak sa mýliš. Ak zaostríš na nekonečno, tak budeš mať ostré vzdialené objekty, ale blízke stále ostanú rozostrené (ako veľmi závisí od použitej clony a fyzického ohniska).

Ak chceš veľkú hĺbku ostrosti (napr. krajinkárska fotografia), tak je správny postup ostriť na hyperfokálnu vzdialenosť. Príklad je taký, že ak pri nejakom ohnisku a clone vyrátaš hyperfokálnu vzdialenosť 8, tak zaostri na 8 metrov a budeš mať ostré všetko od 4 metrov do nekonečna.

Reálne pokiaľ tomu nerozumieš, tak na to zabudni a riaď sa inými skúsenosťami. Použi, čo najnižšie ohnisko, čo najvyššiu clonu (ktorú si ochotný akceptovať pri jej difrakcii, typicky 8-16) a pri ostrení použi liveview s maximálnym zväčšením obrazu. Priamo vidíš, akú reálnu ostrosť dostaneš.
 
mx247
2011-01-23 13:02:09
príspevok od: PeCh
Teraz som to nečítal, ale ak ťa správne chápem, tak sa mýliš. Ak zaostríš na nekonečno, tak budeš mať ostré vzdialené objekty, ale blízke stále ostanú rozostrené (ako veľmi závisí od použitej clony a fyzického ohniska).

Ak chceš veľkú hĺbku ostrosti (napr. krajinkárska fotografia), tak je správny postup ostriť na hyperfokálnu vzdialenosť. Príklad je taký, že ak pri nejakom ohnisku a clone vyrátaš hyperfokálnu vzdialenosť 8, tak zaostri na 8 metrov a budeš mať ostré všetko od 4 metrov do nekonečna.

Reálne pokiaľ tomu nerozumieš, tak na to zabudni a riaď sa inými skúsenosťami. Použi, čo najnižšie ohnisko, čo najvyššiu clonu (ktorú si ochotný akceptovať pri jej difrakcii, typicky 8-16) a pri ostrení použi liveview s maximálnym zväčšením obrazu. Priamo vidíš, akú reálnu ostrosť dostaneš.
Dakujem za odpoved, uz to chapem.
 
vlado222
2012-08-25 14:44:29
tak potom ak mam ohniskovu vzdialenosť 18 mm tak potom aka je hyperfokalna vzdialenosť ak mam napr. clonu 9 ?
 
stefanhal
2014-12-20 00:28:49
Zdravím. mám jednu dosť hlúpu otázku ( nečítal som celý článok, možno mi niečo uniklo ). Ako teda zaostrím presne na tú vzdialenosť akú potrebujem aby som dosiahol hyperfokálnu vzdialenosť ? napr. tých 3.33m.
 
seifi
2014-12-20 19:47:13
príspevok od: stefanhal
Zdravím. mám jednu dosť hlúpu otázku ( nečítal som celý článok, možno mi niečo uniklo ). Ako teda zaostrím presne na tú vzdialenosť akú potrebujem aby som dosiahol hyperfokálnu vzdialenosť ? napr. tých 3.33m.
http://www.dofmaster.com/dofjs.html
tu to máš;
 
kasko
2014-12-20 20:18:11
príspevok od: seifi
http://www.dofmaster.com/dofjs.html
tu to máš;
znama tabulka na vypocet, ale tam nenajde odpoved na otazku - ako zaostri presne na tu vzdialenost Ked pozna udaj 3.33metra - tak to by sa este dalo s metrom poriesit. Mne ale pri vypocte vyslo 1.59 kilometra - to uz asi ani laserovym merakom netrafim....
 
seifi
2014-12-20 21:06:06
príspevok od: kasko
znama tabulka na vypocet, ale tam nenajde odpoved na otazku - ako zaostri presne na tu vzdialenost Ked pozna udaj 3.33metra - tak to by sa este dalo s metrom poriesit. Mne ale pri vypocte vyslo 1.59 kilometra - to uz asi ani laserovym merakom netrafim....
možno je jeho otázka zle položená; hyperfokálna vzdialenosť pri ohniskovej vzdialenosti objektívu a navolenej clone je vzdialenosť, na ktorú keď zaostríš, tak budeš mať ostré všetko od vzdialenosti x po nekonečno; ak potrebuješ mať ostré čo najviac od nôh po nekonečno, tak musíš voliť pri danom (pevnom) objektíve čo najväčšie číslo;
ak chce mať ostré v rozsahu napr. od 5 m po nekonečno, tak nejde tam zadať spodnú (bližšiu) vzdialenosť a nech mu určí vzdialenosť kde má ostriť; rovničky sú postavené tak, že zadáš clonu, ohnisko a vzdialenosť a my ti povieme, čo bude ostré;
potom je možné lepšie pozrieť skutočne tabuľky, kde to palcom cez čísla vyhľadáš...
 
anton julény
2014-12-20 22:18:27
príspevok od: stefanhal
Zdravím. mám jednu dosť hlúpu otázku ( nečítal som celý článok, možno mi niečo uniklo ). Ako teda zaostrím presne na tú vzdialenosť akú potrebujem aby som dosiahol hyperfokálnu vzdialenosť ? napr. tých 3.33m.
tých kombinacii nemáš až tak veľa, aby si ich nevyskúšal všetky alebo väčšinu, predpokladám že fotíš na digital a máš k dispozícii exif.
na kalkulátor sa vykasli. stačí jednoduchý odhad. spravidla je pomer hĺbky ostrosti k objektívu a do opačnej strany v pomere 1:2. najjednoduchšie je zaostriť na daný objekt a posunúť rovinu ostrosti tak, aby interval hĺbky ostrosti pokryval čo najviac požiadavku.
 
blahoslav J B Art
2014-12-20 22:22:14
príspevok od: stefanhal
Zdravím. mám jednu dosť hlúpu otázku ( nečítal som celý článok, možno mi niečo uniklo ). Ako teda zaostrím presne na tú vzdialenosť akú potrebujem aby som dosiahol hyperfokálnu vzdialenosť ? napr. tých 3.33m.
kupis si penu v spreji, aku pouzivaju futbalovi rozhodcovia, tam, kde stojis, streknes malu ciaru, aby si vedel, odkial sa bude merat, od tej ciary odmerias vzdialenost metrom alebo pasmom 3,33 metra a urobis tam penovym sprejom druhu ciaru, potom zrolujes meter alebo pasmo, aby si ho nemal v zabere, vratis sa na 1. ciaru, nastavis v priorite clony pozadovane clonove cislo, pouzijes zamok expozicie, aby si mal spravne naexponovany zaber, zaostris manualne na 2. ciaru, alebo autofokusom namacknutim spuste a namacknute drzis, az kym pena z 2. ciary nezmizne, potom prekomponujes podla potreby a domacknes spust
 
alexmenti
2014-12-21 20:30:43
príspevok od: blahoslav J B Art
kupis si penu v spreji, aku pouzivaju futbalovi rozhodcovia, tam, kde stojis, streknes malu ciaru, aby si vedel, odkial sa bude merat, od tej ciary odmerias vzdialenost metrom alebo pasmom 3,33 metra a urobis tam penovym sprejom druhu ciaru, potom zrolujes meter alebo pasmo, aby si ho nemal v zabere, vratis sa na 1. ciaru, nastavis v priorite clony pozadovane clonove cislo, pouzijes zamok expozicie, aby si mal spravne naexponovany zaber, zaostris manualne na 2. ciaru, alebo autofokusom namacknutim spuste a namacknute drzis, az kym pena z 2. ciary nezmizne, potom prekomponujes podla potreby a domacknes spust
a keď sa nedá zohnať tá špeciálna pena pre rozhodcov, tak vystačí aj šľahačka v spreji...táto zmizne ešte skôr
 
karolsch
2016-02-16 13:30:47
Napadla mi otazocka... ako sa meria "s - vzdialenosť objektu (zaostrená vzdialenosť)"? Resp. odkial sa meria... od prednej casti objektivu? Pri takom makre to vie spravit dost rozdiel ak sa meria od prednej casti objektivu alebo napr. od stredu objektivu (napada mi, ze by sa malo merat od sosovky, ale ktorej a kde presne je umiestnena).
 
Karol Srnec
redakcia ephoto.sk 2016-02-16 13:57:30
príspevok od: karolsch
Napadla mi otazocka... ako sa meria "s - vzdialenosť objektu (zaostrená vzdialenosť)"? Resp. odkial sa meria... od prednej casti objektivu? Pri takom makre to vie spravit dost rozdiel ak sa meria od prednej casti objektivu alebo napr. od stredu objektivu (napada mi, ze by sa malo merat od sosovky, ale ktorej a kde presne je umiestnena).
Udava sa vudialenost od snimacieho prvku. Niekedy vrobca prida informaciu aj o vzdialenosti od prednej sosovky. Na niektorych fotoapartoch najdes na tele dve linky oznacujuce rovinu snimaca.
 
karolsch
2016-02-16 14:01:28
príspevok od: Karol Srnec
Udava sa vudialenost od snimacieho prvku. Niekedy vrobca prida informaciu aj o vzdialenosti od prednej sosovky. Na niektorych fotoapartoch najdes na tele dve linky oznacujuce rovinu snimaca.
aha, tak od snimaca, dakujem moc za info
 
anton julény
2016-02-17 15:00:16
príspevok od: Karol Srnec
Udava sa vudialenost od snimacieho prvku. Niekedy vrobca prida informaciu aj o vzdialenosti od prednej sosovky. Na niektorych fotoapartoch najdes na tele dve linky oznacujuce rovinu snimaca.
asi to tak nebude, lebo výpočet hĺbky ostrosti je viazaný na stred optickej sústavy, ktorá sa zovšeobecňuje do jednej šošovky. ale v zásade je to len lineárny posun.

na druhej strane sa minimálna zaostrovacia vzdialenosť uvádza výrobcami od prednej šošovky alebo od snímača a predpokladám, že môže spôsobiť nejednoznačnosť významu zaostrená vzdialenosť.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované