Korekcia expozície

Korekcia expozície je funkcia, ktorá vám umožňuje zasiahnuť rýchlo do expozície, ktorú stanovilo meranie expozície fotoaparátu. Väčšinou je dostupná len v pokročilých programoch P, A, S, niekedy aj v režime M alebo motívových programoch. Prečo zasahovať do expozície? Fotoaparáty nie sú neomylné a nie vždy dokážu správne vyhodnotiť svetelnú situáciu a výsledkom je zle exponovaná fotografia. Ani správne exponovaná fotografia nemusí byť exponovaná tak, ako si želáme. Fotografiu môžeme zámerne preexponovať alebo podexponovať a dosiahnuť tak iný výsledok, ktorý môže byť od toho štandardne exponovaného lepší.

Korekcia expozície zasahuje do expozičného trojuholníku. Ak nastavíme určitú hodnotu korekcie expozície, zmení sa hodnota niektorého z troch parametrov expozičného trojuhoľníka: času, clony alebo citlivosti ISO. Ktorého? To záleží od expozičného programu. V plneautomatických režimoch to záleží na naprogramovaní expozičnej krivky a fotoaparát rozhodne, ktorý z parametrov zmení. U programov A/Av a S/Tv ponechá nedotknutý vami nastavený parameter a zmení druhý parameter, prípadne citlivosť, ak máte nastavené Auto ISO. Korekcia expozície môže fungovať aj v manuálnom expozičnom režime M (len u niektorých fotoaparátov), ak je nastavené Auto ISO. Korekcia expozície sa vykoná práve zmenou citlivosti.

Teraz si ukážeme na jednoduchom príklade čo sa stane s expozičným trojuholníkom v prípade nastavenia korekcie expozície. Vzorová situácia: fotoaparát má nastavený expozičný režim A/Av (u pokročilých fotografov najpoužívanejší program), fotograf nastaví ISO napr. na 200 ASA a clonu na f/5,6. Po namačknutí spúšte sa aktivuje meranie, ktoré na základe množstva svetla priradí expozičný čas napr. 1/250 s. Čo sa stane, ak sa fotograf rozhodne expozíciu korigovať, stmaviť fotografiu? Ak nastaví korekciu expozície napr. na -1 EV, zmení sa parameter času. Aby sme fotografiu stmavili (podexponovali), musí sa expozičný čas skrátiť o hodnotu 1EV, to znamená na 1/500 s. Pri korekcii -2 EV by to bolo skrátenie až na 1/1000 s. Ak by sme naopak chceli fotografiu zosvetliť/preexponovať, museli by sme nastaviť korekciu na plusovú hodnotu. Pri nastavení +1 EV sa musí dvojnásobne predlžiť expozičný čas, teda na 1/125 s. Pri korekcii + 2EV na 1/60 s. Korekciu môžete nastavovať aj po jemnejších stupňoch, väčšinou po 1/3 EV prípadne 1/2 EV.

Prečo meranie expozície nemusí byť presné

Meranie fotoaparátu funguje určitým spôsobom a na rôznych modeloch je rôzne riešené. Dá sa zovšeobecniť, že fotoaparát sa snaží zistiť čo fotografujete, zmeria jas prípadne aj farbu na rôznych miestach a porovná to s databázou v pamäti. Fotoaparát sa snaží byť alibistický a zvolí takú expozíciu, aby čo najväčšia plocha fotografie bola exponovaná s dostatočným množstvom informácií. V ťažkých svetelných situáciach sa nedokáže rozhodovať ako fotograf a uprednostniť určitú časť scény.

Alibizmus merania vidíme aj v častom zabraňovaní vzniku prepalov aj za cenu zlej expozície väčšiny plochy fotografie.

Vstavané expozimetre merajú svetlo odrazené od objektov na scéne alebo svetlo vyžarované (slnko, obloha, lampy...). Tento spôsob merania funguje vo väčšine bežných situácií pomerne spoľahlivo. Ak sa nejedná o štandardnú situáciu, dôjde k chybnej expozícii.

Ak by ste chceli merať expozíciu čo najpresnejšie, museli by ste používať takýto expozimeter merajúci svetlo viacerými spôsobmi, k tomu 18% šedú tabuľku a samozrejme veľké znalosti o exponometrii. Takto pracujú špičkoví fotografi.

Štatistickým vyhodnotením veľkého počtu záberov na ktorých sa spriemeruje jas dostaneme hodnotu 18% šedej. Práve na tento priemerný jas sú naše fotoaparáty nastavené. Preto sa ako expozičná pomôcka používa 18% šedá tabuľka. Ak je priemerný jas scény alebo jas hlavného objektu odlišný, dôjde k nesprávnej expozícii. U rôznych fotoaparátov býva odchýlka rôzna a vy by ste ju mali zistiť.

Zámerná zmena expozície

Pri exponovaní fotografie musíme rozlišovať medzi presnou a želanou expozíciou. Presná expozícia znamená naexponovať záber na základe množstva svetla na scéne. Expozícia je jedným z vyjadrovacích nástrojov fotografie. Fotografiu môžeme zámerne exponovať nepresne a pritom dosiahneme emotívne lepší výsledok ako pri presnej expozícii. Jednoducho preexponovaná alebo podexponovaná fotka sa nám bude javiť ľúbivejšia.

Pri preexpozícii sú farby pastelovejšie, fotografia pôsobi ľahšie a vzdušnejšie.

Podexpozíciou zvýrazníte zadné svetlo. Farby sú tmavšie a sýtejšie.
V angličtine pre to používajú výraz bold color.

 Ako fotograf môžete zájsť do extrému. Rovnaká fotografia expozične prevedená do Low Key
s prevahou tmavých tónov.

Tá istá fotografia, 3x iná expozícia a každá je správna. Ani jedna nezodpovedá nameraným hodnotám, nech by boli akokoľvek presné.

Oprava automatického merania expozície

Použitie korekcie expozície je jedným z najjednoduchších úkonov na fotoaparáte. Väčšina fotoaparátov má pre ňu vyhradené tlačidlo +/-, ktoré stlačíte a rollerom nastavíte príslušnú hodnotu korekcie. Tá má plusové a mínusové hodnoty. Amatérske fotoaparáty umožňujú korigovať expoziciu väčšinou v rozsahu +/- 2EV, profesionálne fotoaparáty až +/- 5EV. Uživateľsky je možné nastaviť odstupňovanie po 1/2EV alebo 1/3EV pre jemnejšiu korekciu. Štandardne je korekcia expozície nastavená na nulu, to znamená, že neovplyvňuje expozíciu.  Pri nastavení mínusových hodnôt dôjde k podexponovaniu fotografie (stmaveniu), pri nastavení plusových hodôt dôjde k preexponovaniu (zosvetleniu).

Väčšina fotoaparátov má pre korekciu expozície vyhradené samostatné tlačidlo.

Korekcia je zobrazovaná na hlavnom alebo pomocnom displeji (ak je ním fotoaparát vybavený)
a v hľadáčiku. Na obrázku zobrazenie LCD displeja Nikonu D5200.

Korekciu expozície volíme na základe kontrolných záberov alebo skúseností. Dobrými pomôckami sú histogram a zobrazenie prepalov. U fotoaparátov so živým náhľadom so simuláciou expozície môžete vidieť účinok korekcie ešte pred expzíciou. Túto funkciu nemajú všetky fotoaparáty.

Korekcia na základe obrazu a histogramu

Najzákladnejšou pomôckou pre stanovenie korekcie je náhľad na nasnímanú fotografiu. Niekto má zapnutý okamžitý náhľad a niekto nie. Ja ho mám zapnutý prakticky stále a po expozícii “hodím očkom”, či je všetko vporiadku (expozícia, zaostrenie, kompozícia). Ak nie, urobím okamžitú nápravu. Ďalšie náhľadové pomôcky (zobrazenie prepalov a histogram) používam zriedkavejšie. Ich vyhodnotenie znamená ďalší čas naviac a tak ich používam len keď mám čas, napr. pri krajinárskej fotografii, nočnej fotografii, experimentoch.

Histogram je graf rozloženia jasu v obraze. Fotograf by sa mal naučiť ho “čítať”. Pri nesprávnej interpretácii a snahe dosiahnuť určitý tvar grafu, môže byť jeho použitie kontraproduktívne a viesť k chybnej expozícii. Histogram by mal zodpovedať konkrétnej scéne a rozloženiu jasu na nej a aj zámeru fotografa. Fotograf na histograme sleduje najmä tri časti. Krajné, zodpovedajúce svetlám a tieňom, ktoré vypovedajú o tom, či na fotografii budú alebo nebudú prepaly, či neprekreslené tiene. Ďalej sa sleduje exponovanie stredných, alebo konkrétnych jasov.

U fotografie s prevahou svetlých tónov musí byť ťažisko histogramu vpravo.

Naopak u fotografie s prevahou tmavých tónov, musí byť ťažisko histogramu vľavo.

Fotografia so širokou škálou jasov, krivka histogramu vypĺňa celú škálu od svetiel až po tiene.

 Takmer rovnaký záber za iných svetelných podmienok. Tvar histogramu je iný. V tomto prípade je najdôležitejšie, aby sa graf v oblasti svetiel “neopieral” o pravú stranu. Signalizovalo by to veľký prepal na budove hradu. Aj keď histogram signalizuje určité prepaly, jedná sa o bodové zdroje svetiel, ktoré nás nezaujímajú.

Ak dobre spoznáte váš fotoaparát a možnosti spracovania RAW-u, nemusíte histogram neustále kontrolovať. Je to len pomôcka. Vašou snahou je nafotiť dobrú fotku a nie pekný histogram.

Zobrazenie prepalov pri prezeraní fotografií je tiež dobrou expozičnou pomôckou. Plochy bez kresby čiernobielo blikajú. Sú motívy, kde sú prepaly nežiadúce a motívy, kde vôbec nevadia, ba niekedy fotku dokonca vylepšia. Preto je potrebné posudzovať prepaly individuálne. Ak vám bliká polovica oblohy, je to zlé. Ak vám blikajú bodové zdroje svetla na nočnom zábere, netreba sa tým zaoberať. Našou snahou nemá byť nemať za každú cenu na fotografii prepaly.

Ak usúdite, že prepal by na fotografii byť nemal, nemusí byť korekcia expozície tým najideálnejším riešením, najmä ak zvyšok fotografie silne podexponujete. Niekedy je lepším riešením použitie šedého prechodového filtra, techniky HDR, zmeny nasvietenia...

Najmä v portrétnej a módnej fotografii nie sú prepaly nedostatkom, naopak môžu dotvárať svetelnú atmosféru záberu. V takomto prípade netreba meniť expozíciu. Foto: Shutterstock.

Aj keď fotografujete do formátu RAW, na displeji sa vám zobrazuje JPG náhľad. Ten má menší dynamický rozsah a tak sa vám na displeji zobrazuje fotografia z horším prekreslením svetiel a tieňov. Displej môže zobrazovať prepaly, ktoré v skutočnosti na fotografii RAW nie sú. Displej fotoaparátu naviac nie je kalibrovaný grafický monitor. Jeho obraz je len orientačný. Porovnaním obrazu na displeji a monitore by ste mali zistiť na koľko je zobrazenie presné.

Korekcia podľa živého náhľadu

Azda v žiadnej novej zrkadlovke nechýba funkcia živého náhľadu, u kompaktov a CSC fotoaparátov je tento režim štandardom. Podľa konkrétneho modelu fotoaparátu zobrazuje živý náhľad v jednom alebo dvoch režimoch. Všetky zobrazujú obraz tak, aby sme dokázali scénu dobre rozoznať (posúdiť kompozíciu, ostrosť...), ale len niektoré fotoaparáty majú možnosť aktivovať simuláciu nastavenej expozície, korekcie, vyváženia bielej a ďalších parametrov vplývajúcich na výsledný obraz. Podrobne si preštudujte návod k vášmu fotoaparátu, aké možnosti zobrazenia živého náhľadu ponúka.

Ak má fotoaparát možnosť simulovaného živého náhľadu, môžete ho využiť na nastavenie korekcie expozície. Ako meníte jej hodnoty, ihneď sa prejavujú na živom náhľade.

Korekcia na základe skúsenosti

Tí, ktorí fotografovali na film a výsledok videli až po jeho vyvolaní, používali korekciu expozície na základe vlastných skúseností často. Nemali k dispozícii okamžitý náhľad, histogram ani zobrazenie prepalov. Museli dobre poznať ako sa správa meranie expozície ich fotoaparátu v rôznych situáciach a kalkulovať s typom a expozičnou pružnosťou filmu. Vyhodnocovali vyvolaný film a fotografie. Zozbierané údaje uplatnili pri korekcii expozície. Takýmto spôsobom, s okamžitou spätnou väzbou môžete pracovať aj s digitálnym fotoaparátom.

Pri prvých digitálnych zrkadlovkách mali mnohí fotografi trvale nastavenú korekciu expozície, pretože tie mali tendenciu k podexponovaniu. Aj teraz niektoré zrkadlovky podexponujú obraz pri prvom náznaku možného vzniku prepalu. Stačí malý kúsok svetlej oblohy a fotoaparát scénu podexponuje (to je ten alibizmus). Ak viete, že sa váš fotoaparát takto správa, môžete vopred nastaviť korekciu expozície.

Je zaujímavé, že ani počas niekoľkých desaťročí vývoja merania fotoaparátov sa nepodarilo vyvinúť dostatočne spoľahlivé vstavané meranie expozície. A tak sa u digitálnych zrkadloviek trápime s podobnými problémami ako u mechanických filmových fotoaparátov. Ukážeme si niekoľko expozičných príkladov, s ktorými sa môžete stretnúť a dobre ich poznajú staršie generácie fotografov.

Fotografie typu Low Key s prevahou tmavých tónov bývajú, bez zásahu fotografa, preexponované.

Korekcia expozície o -1EV pomohla a na fotografii nie je toľko prepalov. Obsahuje dostatok informácií na to, aby sa korekcia dala urobiť aj v počítači.

Korekcia expozície o -1 a 2/3 EV. Konečne je zrejmé, že fotoaparát je takmer čierny a nie šedý.

Po miernej úprave gradačnej krivky predchádzajucého záberu som dosiahol takú svetelnú atmosféru, aku som si predstavoval pri fotografovaní.

Na prvom príklade sme si ukázali ako nepresne exponuje fotoaparát v prípade fotografie s prevahou tmavých tónov. Z čiernej farby sa snaží urobiť stredne šedú. Vyhodnotením záberov sme zistili, že v takýchto prípadoch môžeme smelo použiť korekciu expozície minimálne o - 1 EV (pre mnou použitý fotoaparát), optimálne až o -1 a2/3 EV.

Fotografie typu High Key s prevahou svetlých tónov bývajú, bez zásahu fotografa, podexponované.

Korekcia expozície o + 1EV výrazne pomohla. Biely toaletný papier je stále podexponovaný.

Až s korekciou expozície p + 1 a 2/3 EV je expozícia takmer presná. V najjasnejších svetlách je stále
dostatočná rezerva, aby nedošlo k prepalom.
Na horších monitoroch môžu niektorí vidieť prepaly, ktoré na fotografii nie sú.

Poslednú fotografiu som upravil jemnou korekciou gradačnej krivky a najsvetlejších tónov tak, aby bolo zrejmé, že papier je biely, ale nedošlo k prepalom.

Na druhom príklade sme si ukázali nepresnú expozíciu scény s prevahou svetlých tónov. Fotoaparát sa z bielej farby opäť snaží urobiť stredne šedú. Minimálna korekcia pre takúto situáciu je + 1EV (pre mnou použitý fotoaparát), optimálna ešte o 2/3 EV viac.

Priemerný jas autíčka je v stredných tónoch a fotoaparát by teoreticky nemal mať s expozíciou problém.
Pozadie je ale biele a to meranie pomýlilo a fotografia je podexponovaná.

Situácia sa ešte zhoršila. Stačí malý svetelný zdroj a dôjde k podexpozícii. Fotoaprát sa snaží zabrániť prepalu, ktorý by vznikol na baterke. Pre fotografa by bol tento prepal nepodstatný a akceptovateľný. Pri fotografovaní pretekov automobilov a motoriek som bojoval s podexpozíciou až niekoľko EV, pokiaľ malo vozidlo zapnuté svetlá a to za bieleho dňa.

Pre správne exponovanie prvého záberu som musel použiť korekciu + 1 a 1/3 EV. V prípade fotografie s rozsvietenou baterkou by to bolo až +2EV.

Na treťom príklade sme si ukázali, že aj na prvý pohľad bezproblémovej scéne sa meranie pomýli viac ako o 1EV. U fotoaparátov s veľkým dynamickým rozsahom, pri snímaní do formátu RAW, nie je problém expozíciu korigovať v počítači. Netreba sa na to ale spoliehať, najlepšie je exponovať presne. Pri korekciách v počítači sa môže zvýrazniť šum. Ak fotografujete do formátu JPG, na počítačovú korekciu zabudnite. Formát JPG neobsahuje dostatok informácii pre väčšie korekcie.

Vyskúšajte si sami aj iné kritické situácie: fotografovanie v protisvetle, vysokokontrastná scéna s veľkým dynamickým rozsahom, bodový zdroj svetla na scéne, rôzny podiel svetlej oblohy na fotografii....

Pri našich pokusoch sme spoznali ako sa fotoaparát správa z hľadiska merania expozície. Od teraz môžeme už pri fotografovaní automaticky nastaviť korekciu expozície, ak vyhodnotíme scénu ako expozične kritickú.

JPG vz. RAW

Exponometria súvisí úzko s dynamickým rozsahom snímača (aj filmu). Pri väčšom dynamickom rozsahu je fotoaparát schopný zachytiť širšiu škálu jasov bez vzniku prepalov alebo neprekreslených tieňov. Väčší dynamický rozsah snímača = menej problémov s expozíciou. Skúsený fotograf pri stanovení expozície s dynamickým rozsahom snímača počíta. Počíta aj s informáciami, ktoré sú uložené v digitálnom súbore a s tým ako ich môže spracovať.

U fotoaparátu s malým dynamickým rozsahom (kompakty, staršie typy zrkadloviek) dochádza často k prepalom a neprekresleniu tieňov. Ich snímače majú malý dynamický rozsah. Ak dokážu ukladať fotografie len do formátu JPG, tak je problém ešte výraznejší. Formát JPG je 8-bitový komprimovaný formát, ktorý už neposkytuje takmer žiadné informácie naviac, ktoré by sa dali z neho získať postprocesingom. Ak máte na oblohe veľký prepal, už s ním nič neurobíte. Jedine, že dodáte oblohu z inej fotografie. Ani pri získavaní obrazových dát z tieňov nebudete úspešný. Veľmi rýchlo sa objavý šum, posterizácia, JPG artefakty.

Ak fotografujete do formátu JPG, mali by ste exponovať čo najpresnejšie a maximálne využívať farebné profily, digitálne rozširenie dynamického rozsahu (D-Lightning, DRO a pod.), prípadne aj vstavanú funkciu HDR, ak ju váš fotoaparát ponúka.

Formát RAW obsahuje omnoho viac informácii ako JPG, aj keď to niekedy nie je na prvý pohľad vidieť. RAW konvertory majú niekoľko nástrojov na prácu s expozíciou. Ich možnosti sa môžu rôzniť. Štandardom je korekcia expozície a záchrana zle exponovaných miest. Nástroje, ktoré nás vo vzťahu k exponometrii zaujímajú. Ak dobre ovládate prácu s RAW konvertorom a naviac poznáte svoj fotoaparát, dokážete sa rozhodovať ako zasahovať do exponovania záberov. Budete lepšie vedieť, kedy je nutné použiť korekciu expozície, či iné nástroje (filtre, zmenu nasvietenia...).

Takáto scéna je expozičným orieškom. Zuzka Minarovičová ju nafotila v Nepále. Fotoaparát ju exponoval na svetla, aj tak je ale časť oblohy bez kresby. Krajinkári by v takomto prípade použili šedý prechodový filter na zmiernenie expozičného kontrastu.

 
Ak by snímala do formátu JPG a chcela by mať správne exponovanú dedinu, musel by použiť korekciu expozície viac ako + 5EV, čo by viedlo k veľkému prepalu (simulácia).

Vďaka slušnému dynamickému rozsahu fotoaparátu, informáciam v súbore RAW a schopnostiam RAW konvertoru, je možné získať viac informácii z tieňov bez toho, aby sa obloha preexponovala.

Na fotografii z Nepálu sme si ukázali, ako dôležité je fotografovať do formátu RAW. Aj veľká expozičná chyba sa dá veľmi dobre napraviť. Ideálne by ale bolo skombinovať šedý prechodový filter a počítačovú úpravu.

Korigovať na mieste alebo sa spoliehať na počítač? Dynamický rozsah snímača je jedným zo stále sa zlepšujúcich parametrov snímača. Vylepšujú sa aj možnosti RAW konvertorov. Možnosti práce s expozíciou sú niekedy až neuveriteľné a fotograf dokáže postprocesingom napraviť aj veľké expozičné chyby v rozsahu niekoľkých EV. To ale neznamená, že by sme mali poľaviť na snahe, čo najpresnejšie exponovať. Výrazné úpravy expozície v počítači môžu zvýrazniť šum a iné obrazové artefakty, naviac pripravujú fotografa o čas.

Záver

Korekcia expozície je každodennou súčasťou práce fotografa. Pri jej použití sa riadi najmä skúsenosťami. Má však k dispozícii aj niekoľko pomôcok: náhľad fotografie, histogram, zobrazenie prepalov, živý náhľad so simuláciou expozície. Korekciu expozície používa fotograf z niekoľkích dôvodov:

• korekcia nepresného merania expozície
• posun expozície pre lepšie využitie dynamického rozsahu snímača v spojení so spracovaním RAW súboru v počítači
• cielené podexponovanie alebo preexponovanie fotografie za účelom dosiahnutia želaného expozičného efektu

Korekciu expozície nepužívajte v týchto prípadoch:

• ak je použitie iných fotografických techník účinnejšie (HDR, použitie filtrov)
• ak je lepšie prísť v inú dennú alebo ročnú dobu, či počkať si na zmenu počasia
• ak môžete zmeniť svetlo na scéne použitím pomôcok bez pokazenia celkovej atmosféry záberu (blesk, odrazka...)
• ak by korekcia mohla narobiť viac škody ako osohu