Naučte sa ako prvé

Naučiť sa fotografovať je dlhodobý proces, ktorý vlastne nikdy nekončí. Aby ste mohli odfotiť to, čo chcete a tak ako chcete, musíte nadobudnúť niekoľko niekoľko základných zručností. Rozdelil som ich na dve skupiny. Tie skutočne najzákladnejšie a potom na nástavbu, ktorá by tiež nemala chýbať vo výpočte vašich schopností narábať s fotoaparátom.

Základy

Základy obsluhy fotoaparátu, ktoré musíte ovládať, môžeme zhrnúť do piatich bodov:

1.  Zaostrovať vybraným bodom a zamknúť zaostrovanie

2.  Nastaviť hĺbku ostrosti

3.  Používať korekciu expozície

4.  Sledovať varovanie pred roztrasením

5.  Nastaviť ISO

1. Zaostrovať vybraným bodom a zamknúť zaostrovanie

Vy máte rozhodovať, kám fotoaparát zaostrí.

Fotoaparáty majú menšie, či väčšie množstvo zaostrovacích bodov. Mohlo by sa zdať, že automatické zaostrovanie musí fungovať na 100%. Nie je tomu tak a to z niekoľkých dôvodov. Automatické zaostrovanie štandardne využíva všetky zaostrovacie body a použije tie, ktoré prekrývajú objekt najbližší k fotoaparátu. To ale nemúsi byť objekt, na ktorý chcete zaostriť. Objekt môže byť dokonca umiestnený mimo pole zasotrovacích bodov. Problémom býva aj to, že nie všetky senzory sú rovnako citlivé. Pokročilejší fotografi preto používajú väčšinou jeden vybraný bod (častokrát stredový, pretože je najcitlivejší) a používajú techniku zaostriť+ prekomponovať. Tu by mal ovládať každý fotograf.

• Ako správne zaostriť a prekomponovať

2. Nastaviť hĺbku ostrosti

Fotografia s veľkou hĺbkou ostrosti.

Fotografia s malou hĺbkou ostrosti.

Zaostriť sa dá len na jednu jedinú vzdialenosť. Nie je možné naraz zaostriť na rôzne vzdialenosti. Napriek tomu sa nám môžu javiť ostré aj objekty mimo zaostrenej vzdialenosti. Rozsahu vzdialenosti, kde sa nám javia objekty ako ostré, hovoríme hĺbka ostrosti. Niekedy je veľká len pár centimetrov, inokedy môže siahať od popredia po nekonečno. Hĺbku ostrosti ovplyvňuje zaostrená vzdialenosť, ohnisková dĺžka objektívu a veľkosť clonového otvoru.

Vo fotografii hĺbku ostrosti cielenene využívame. Obľúbené je využitie malej hĺbky ostrosti, kedy je pozadie za fotografovaným objektom silne rozostrené. Možnosť pracovať s hĺbkou ostrosti je do veľkej miery daná technikou ktorú používame. Veľkú hĺbku ostrosti dosiahneme ľahšie s fotoaparátom s malým snímačom. Malú hĺbku ostrosti dosiahneme s fotoaparátom s veľkým snímačom, doplnený svetelným objektívom. Priamo pri fotografovaní, keď už máme obraz zakomponovaný, ovplyvňujeme hĺbku ostrosti nastavením clony a zaostrovacej vzdialenosti. Clona sa najľahšie nastavuje prostredníctvom expozičného programu A/Av (aperture priority). Toto je absolútne najčastejšie používaný expozičný program. Iný expozičný program sa používa len pri fotení pohybu, práci s bleskom a experimetálnej fotografii.

• Hĺbka ostrosti a clona
• Hĺbka ostrosti a ohnisková vzdialenosť
• Hĺbka ostrosti (DOF)
• Tlačidlo hĺbky ostrosti (DOF)
• A/Av - časová automatika
• Bokeh a digitálne fotoaparáty I.
• Bokeh a digitálne fotoaparáty II.

3. Používať korekciu expozície

U takejto scény sa pomýli väčšina fotoaparátov. V snahe dosiahnuť prekreslenie tmavých plôch preexponuje svetlá.

Meranie expozície nie je neomylné. Naviac niekedy nie je našim cieľom dosiahnuť presnú expozíciu. Pre výtvarnú stránku fotografie môže byť lepšie zámerne preexponovanie alebo podexponovanie. Využívať automatické alebo poloautomatické nastavenie expozície je pohodlné. Pokiaľ nezodpovedá výsledok nášmu zámeru, treba expozíciu zmeniť. Jedným, nie však jediným, riešením je použiť funkciu korekcie expozície (+/-). Hlavne je jednoduché a intuitívne. Ak nastavíme mínus, fotografiu podexponujeme, stmavíme ju. Ak nastavíme plusovú hodnotu, fotografiu preexponujeme, zosvetlíme ju.

• Korekcia expozície

4. Sledovať varovanie pred roztrasením

U amatérov až príliš často končia fotografie v koši, pretože sú neostré.

Veľa fotografií končí v koši, pretože sú neostré vinou roztraseného fotoaparátu. Schopnosť udržať fotoaparát dostatočne stabilne je individuálna. V každom prípade má na ňu vplyv hodnota expozičného času. Čím dlhší je expozičný čas, tým je riziko roztrasenia väčšie.

Už roky je zaužívané pravidlo prevrátenej hodnoty ohniskovej dĺžky objektívu. Štatisticky sa zistilo, že schopnosť udržať fotoaparát stabilne klesá, ak je expozičný čas dlhší ako 1/ohnisková dĺžka objektívu. Toto pravidlo nezahŕňa v sebe vaše individuálne dispozície a ani shopnosti stabilizátorov obrazu (v objektíve alebo v smímači). V každom prípade by ste mali sledovať, či expozičný čas nie je príliš dlhý. U väčšiny fotoaparátov sa objavia varovné signály, ak hrozí riziko rozmazania vinou rozstrasenia fotoaparátu. Niekde začne blikať symbol blesku, inde symbol ruky. Sú aj fotoaparáty, ktoré vás nevarujú a nechajú na vás, aby ste sledovali expozičný čas.

Je na vás, ako sa zariadite, keď si všimnete varovanie. Záleží od toho, čo fotíte. Niekde je vhodnejšie zvýšiť citlivosť, či použiť blesk, inde  je lepšie použiť statív.

• Ostrosť na fotografii
• Ostrá fotka bez statívu I.
• Ostrá fotka bez statívu II.
• Statívy – luxus alebo nevyhnutnosť?

5. Nastaviť ISO

Za nízkej hladiny osvetlenia, pri automatickom nastavení citlivosti ISO, fotoaparát použije vysokú hodnotu. 
To by u takého motívu znamenalo výrazný šum na obraze. Fotograf by mal nastaviť nízku hodnotu 
(ISO 50-200) a umiestniť fotoaparát na statív.

Tu sa s použitím statívu fotiť nedá. Expozičný čas musí byť dostatočne krátky, aby nevzniklo 
pohybové rozostrenie. Preto fotograf zvolí vyššiu hodnotu citlivosti, alebo ju nechá 
zvoliť automatikou fotoaparátu.

Citlivosť ISO ovplyvňuje schopnosť zúžitkovať svetlo. Pri nastavení fotoaparátu na vyššiu citlivosť, dokážete lepšie zúžitkovať svetlo. Bohužiaľ sa tým zhoršuje dynamický rozsah snímača, ale hlavne zvyšuje sa úroveň šumu na fotografii. To sa negatívne podpisuje na technickej kvalite fotografie. Preto by ste mali mať nastavenie citlivosti pod kontrolou. Vyššie citlivosti používajte len vtedy, keď je to nutné. Ak to okolnosti dovoľujú, použite radšej statív alebo dodatočné prisvetlenie (napr. bleskom).

• Citlivosť ISO
• Citlivosť, šum a budúcnosť

Zhrnutie:

• Zvládnite automatické zaostrovanie tak, že v prípade potreby viete vybrať konkrétny zaostrovací bod. Často budete musieť použiť aj techniku zamknutia AF a prekomponovania.
• Atívne pracujte s hĺbkou strosti, na to je najlepší expozičný program A/Av, ktorým nastavujete clonu, tá má veľký vplyv na hĺbku ostrosti.
• Nespoliehajte sa na meranie expozície. Ak je to potrebné, korigujte ju pomocou funkcie korekcia expozície (+/-).
• Sledujte varovné signály, ktoré varujú pred možnosťou rozostrenia obrazu vplyvom otrasov fotoaparátu.
• Majte pod kontrolou citlivosť ISO a tým aj mieru šumu na fotografiách.

Nadstavba

Ďalšie tri body nie sú až tak dôležité, ale mali by ste sa ich tiež čo najskôr naučiť.:

1.  Manuálne vyváženie bielej

2.  Kontinuálne zaostrovanie a sériové snímanie

3.  Nastavenie času pre zachytenie pohybu

1. Manuálne vyváženie bielej

Automatické vyváženie bielej by urobilo tento záber menej oranžový. Lepšie je tu zvoliť vyváženie bielej, 
ktoré záber viac oteplí, napr. výberom prednastavenia “zamračené”.

Vyváženie bielej som zaradil do nadstavby z jedného prostého dôvodu. Automatika väčšinou funguje veľmi dobre. Ak fotografujete do formátu RAW, tak vyváženie bielej môžete kedykoľvek zmeniť. Výber z prednastavených vyvážení bielej, alebo manuálne vyváženie bielej používame najmä kreatívne, pre dosiahnutie určitej farebnosti fotografií.

• Kreatívne využitie prednastavených hodnôt WB
• Šedá tabuľka, vyváženie bielej

2. Kontinuálne zaostrovanie a sériové snímanie

Zvládnutie nastavenia kontinuálneho zaostrovania, prípadne aj použitie sériového snímania, potrebujete na zaznamenanie takejto akčnej fotografie.

Aj akčné fotografovanie som zaradil až do druhej skupiny. Väčšina začiatočníkov fotografuje statické objekty. Ak ste si kúpili fotoaparát, aby ste fotili šport, či zvieratá, preraďte tento bod do prvej skupiny.

Pri kontinuálnom zaostrovaní fotoaparát neustále preostruje podľa toho ako sa objekt pohybuje. To ako je úspešný udržať objekt zaostrený závisí od viacerých faktorov. Bohužiaľ veľký vplyv má na to kvalita vašej technickej výbavy. Nie na parádu majú profesionálni fotografi športu tak drahú výbavu.

Ovládnuť kontinuálne zaostrovanie vyžaduje prax. Jednoduchý univerzálny návod na to nie je. Musíte experimentovať a spoznať, čo vaša technika dokáže.

Každý fotoaparát ponúka aj sériové snímanie, pri ktorom dokáže nasnímať sériu fotografií. Maximálna frekvencia (počet záberov za sekundu) a dĺžka sekvencie sú obmedzené použitou technikou. A tak niektorý fotoaparát zvládne len 3 obr./s. v sérii max. 6 záberov a iný aj 12 obr./s. v sérii aj stoviek záberov. Amatérske optimum je niekde uprostred.

Niektorí fotografi sériové zábery nepoužívajú. Považujú ho za plýtvanie a vedia, že nie je isté, či v sérii nájdu fotografiu zaznamenanú v ten najvhodnejší okamih. Preto sa radšej spoliehajú na vlastné skúsenosti, že dokážu stlačiť spúšť v ten pravý okamih.

• Zaostrovanie
• Zaostrovanie s DSLR Nikon
• Zaostrovanie I. - manuálne zaostrovanie
• Zaostrené!
• Zimné športy s amatérskymi zrkadlovkami Nikon

3. Nastavenie času pre zachytenie pohybu

Dlhším expozičným časom a súčasným pohybom fotoaparátu sa docielil tento atraktívne 
pohybovo rozostrený záber.

Tu bol naopak použitý krátky expozičný čas, ktorý pohyb “zmrazil”.

Z predchádzajúcim bodom úzko súvisí nastavenie expozičného času. Ten ovplyvňuje, či sa pohybujúci objekt zaznamená ostro alebo rozmazane. Vo fotografii sa používajú obidva spôsoby. Pre nastavenie želaného expozičného času sa najčastejšie používa expozičný režim S/Tv (shutter priority/time value priority). Pri horších svetelných podmienkach budete musieť pracovať s vyššími hodnotami citlivosti ISO.

• S/Tv - clonová automatika

Zhrnutie:

• Vyvážením bielej môžete aktívne meniť farebnosť fotografií.
• Pre fotenie pohybu musíte zvládnuť prácu s kontinuálnym zaostrovaním. Pravdepodobnosť úspechu zvýšite použitím sériového snímania.
• Ako ostro sa pohyb zachytí ovplyvníte nastavením expozičného času. Na to je najvhodnejší expozičný režim S/Tv.

Záver

Dúfam, že vám tento výber tém pre štúdium ovládnutia fotoaparátu pomôže. Je toho oveľa viac, čo musí fotograf zvládať, toto sú len základy, ktoré sa používajú každodenne, či ste amatér, alebo profesionál. Základom je expozičný trojuholník. K technickým schopnostiam musíte pripojiť aj tie umelecké. Prácu so svetlom, farbami, kompozíciou, perspektívou atď.

Foto: Shutterstock.