Ostrá fotka bez statívu II.

Buď svetlo

Rozmazanie fotografie je spôsobené pohnutím fotoaparátu počas dlhého expozičného času a ten zase priamo súvisí s množstvom svetla. Ak nechceme použiť statív, potrebujeme viac svetla pre rýchlejší čas závierky. Ako získať viac svetla? Buď si naň počkáme, nájdeme ho alebo vytvoríme.

Čakať na svetlo sú zvyknutí hlavne krajinkári, ale iste tento fenomén poznajú všetci fotoamatéri. Ani makro alebo kamarátky nepôjdeme bežne fotiť, keď už slnko dávno zapadlo, alebo ešte nevyšlo.

Nájsť existujúce svetlo je o čosi jednoduchšie. Ak  fotíme v interiéri, treba objekty presunúť tak, aby na ne dopadalo čo najviac slnečného svetla. Pre fotografa je samozrejme najlepšie mať okno za chrbtom. V noci sa zase oplatí vyhľadať najbližšiu žiarovku alebo pouličnú lampu. Nezabúdajme, že fotoaparát je oproti našim očiam menej citlivý na svetlo. Hoci sa nám môže zdať, že pod lampou alebo pri okne je iba o minimum viac svetla ako o niečo ďalej od nej, pre fotoaparát je to obrovský rozdiel.

Ak je svetla napriek všetkému málo, alebo nám svojou charakteristikou nevyhovuje, musíme použiť vlastné. Najdostupnejším zdrojom je blesk vstavaný vo fotoaparáte. Dnes už je väčšina fotoaparátov dokáže vyhotoviť bleskom nasvietené snímky bez problémov, ktoré sa v minulosti často objavovali (podexpozícia, preexpozícia - vypálenie, červené oči, zlá synchronizácia, ...). Oplatí sa však prečítať si manuál a zistiť, aké má náš fotoaparát režimy blesku a korekcie.

Okrem blesku existuje množstvo iných typov fotografických svetiel. Ale ten kto nechce statív, nebude asi naklonený ani myšlienke zaobstarať si reflektory. Existuje možnosť použiť rôzne svetelné zdroje. Pri makrofotografii môže poslúžiť ručná baterka so svetlom odrazeným od listu papiera. Svetlo sviečky urobí svojskú atmosféru pri portréte. Často nejde iba o to, aby bolo dosť svetla, ale aj o to aký ním dosiahneme efekt. To je však už na iné kapitoly...

Rýchlo a citlivo

Pri každej expozícii my alebo fotoaparát riešime tri hlavné parametre: expozičný čas, citlivosť a clonu. Na ostrosť z pohľadu roztrasenia snímku vplývajú či už priamo alebo nepriamo všetky:

• pre maximálnu ostrosť treba čo najkratší čas;
• ISO je potrebné zvoliť dosť vysoké, aby mohol byť čas dostatočne krátky, ale zároveň čo najnižšie,
  aby nedegradovalo kvalitu obrazu;
• clonu potrebujeme čo najmenšiu (menšie číslo), aby ňou prešiel dostatok svetla a dosiahli sme krátky čas,
• ale dosť vysokú, aby sa do hĺbky ostrosti zmestilo všetko, čo potrebujeme. Zmena clony zároveň ovplyvňuje kvalitatívne vlastnosti objektívu.

„Čo najkratší čas" je však relatívny pojem. Aký krátky čas naozaj potrebujeme, závisí hlavne od snímanej scény (rýchle deje vyžadujú kratší čas). Ak však rátame so statickým objektom, dôležitú úlohu hrá ohnisko a náš spôsob fotografovania. Čo sa týka ohniska, obvykle sa učí, že najdlhší použiteľný čas zodpovedá zhruba obrátenej hodnote použitého ohniska (po prepočte na 35 mm). Takže ak fotíme bežným kompaktom s ohniskom nastaveným na najširšiu polohu, tzn. 28 - 38 mm, mali by sme dosiahnuť ostrú fotografiu pri expozičnom čase 1/40 s a kratšom.

Táto poučka je plus mínus "autobus". Oveľa dôležitejšie je, ako a čím vlastne fotíme. Tu je moja osobná tabuľka, aké použiteľné časy pri akých ohniskách spoľahlivo dosahujem:

*MLU = Mirror Lock-Up

**Presná kompozícia je nemožná, silné trasenie

Každý by si mal vyskúšať, aký čas dokáže so svojim fotoaparátom a na akom ohnisku udržať. Je to individuálny údaj a závisí od mnohých faktorov. Napríklad DSLR v tejto tabuľke má dvojnásobné rozlíšenie oproti kompaktu a navyše RAW, z ktorého sa dá vytiahnuť viac detailov. Nároky na ostrosť sú teda vyššie.

Pri dlhších časoch zároveň vzniká vyššie riziko, že sa fotený objekt pohne, hlavne ak ide o živý objekt.  Aj pomalý pohyb, ako napr. chôdza človeka, môže priniesť potrebu dva- až päťkrát kratšieho času oproti statickému objektu. Ak sa teda expozičný čas pohybuje blízko hraničného pásma, stojí za zváženie odclonenie objektívu alebo zvýšenie ISO a získať tak rezervu.

Technika, pomocník náš každodenný

Nastavenia fotoaparátu obsahujú rôzne podivuhodné zákutia. Mnohé môžu pomôcť riešiť aj náš problém, teda ako sa zaobísť bez statívu.

Stabilizátor

Veľmi užitočná pomôcka, ktorá si prebíja cestu aj do lacnejších zariadení. Pomáha udržať dlhší čas pri fotení statických objektov. Ak máte fotoaparát so stabilizátorom, môžete si do svojej tabuľky udržateľných časov pridať riadok, ako sa darí so stabilizátorom. Obvyklé zlepšenie je zhruba 3- až 8-krát dlhší čas.

Stabilizátor má iba dve nevýhody: zvýšená spotreba energie (často však nevýznamná) a rozmaznávanie fotografa. Keď si zvyknete, že na dlhom ohnisku udržíte čas 1/30 sekundy, ťažko sa potom odvyká.

Pozor si treba tiež dávať na falošnú, digitálnu stabilizáciu, ktorou bývajú vybavené lacné kompakty a fotomobily.

V tomto prípade sa jedná iba o silné zvýšenie citlivosti, čím sa skráti expozičný čas a degraduje sa kvalita. Lepšie je staviť na iné spôsoby, ako zabrániť rozmazaniu fotky.

Sériové snímanie

Iba vo veľmi dobrých svetelných podmienkach dostávame expozičné časy, ktoré sa s istotou dajú udržať. Často je to však dĺžka expozičného času na hranici rozostrasenia a vtedy o malom rozostrení rozhoduje náhoda. Vplyv náhody eliminujeme opakovaním, či v tomto prípade - sériovým snímaním. Stačí tento režim zapnúť, urobiť niekoľko fotografií a vybrať z nich tú najostrejšiu.

Zamknutie zrkadla

To je tá záhadná skratka MLU a týka sa iba zrkadloviek. Zrkadlovka má oproti kompaktu nevýhodu v podobe „lietajúceho" zrkadla, ktoré svojimi vibráciami ostrosti fotografie určite nepomáha. Nakoniec je teda potrebné použiť kratší čas, než s fotoaparátom bez zrkadla. Zrkadlovky s rýchlejším sériovým snímaním a tie na väčší formát (120) na tom bývajú obvykle ešte horšie.

Niektoré modely majú preto možnosť uzamknúť pred expozíciou zrkadlo vo vrchnej polohe prvým stlačením spúšte a exponovať pri druhom stlačení. Niektorí výrobcovia implementujú aj oneskorenie expozície po vyklopení zrkadla o nejaký čas, cca pol sekundy. Je to užitočná funkcia hlavne pri fotení zo statívu, ale pri pevnom úchope sa dá použiť aj z ruky.

Nielen podľa pravidiel

Ešte jedno podstatné pravidlo: pri fotení v slabom svetle zostáva pri pomalých časoch závierka chvíľu otvorená, aj niekoľko sekúnd. Treba teda dať fotoaparátu čas, aby ju stihol otvoriť aj zatvoriť; inak vznikne poriadne rozmazaný snímok. Na druhej strane, rozmazanie môže byť aj efektné, hlavne keď sú v obraze svetlá.

Podobná „sranda" môže vzniknúť, keď sa pri otvorenej závierke zoomujete.

Aj samotná neostrosť rôzneho druhu môže byť kreatívnym prvkom, či už vznikla náhodou alebo úmyselne. Isteže nie je účelom, aby sa každá technická chyba vydávala za autorský zámer. Ale experimentovať treba a pravidlá sú aj na to, aby sa porušovali. Nakoniec, sú aj oveľa dôležitejšie parametre, než je ostrosť fotografie.

A von fotiť...

Fotenie so statívom a bez neho vyžaduje iný druh zručnosti. So statívom sa treba naučiť manipulovať a využívať ho; ak ho nemáme, o to viac treba využívať funkcie fotoaparátu, okolie a aj seba. Ak ste si v článku našli nejaké nové metódy, ostáva jediné: vyjsť si na prechádzku s foťákom...