Príbeh „ukradnutej“ fotografie

Určite máte srdcovku - obľúbeného speváka, skupinu, divadlo, alebo hoci vystúpenie dieťaťa v rámci školského predstavenia, ktoré by ste si radi odfotili. Dôkazom toho sú záblesky z obecenstva, ktoré registrujem na každom väčšom kultúrnom podujatí, hádam s výnimkou divadla. 

Drvivá väčšina návštevníkov používa kompakt alebo ultrazoom. Aké sú možnosti odfotenia umeleckého vystúpenia (koncertu) s ultrazoomom prípadne kompaktom (väčšina textu platí aj pre kompakt)? Predpokladajme, že fotografujúci sa nepohne z miesta, ktoré mu vstupenka určila. Dá sa vôbec niečo z tohoto typu aparátu vyťažiť?  

Upozorňujem, že nenasleduje nič pre fajnšmekrov váľajúcich sa pod pódiom s polmetrovou bielou rúrou, nič pre prikrčených profíkov pobehujúcich hore-dole, meniacich stanovisko podľa aktuálneho diania na pódiu. Skrátka - niekoľko drobných, možno užitočných rád pre dosiahnutie prijateľnej fotografie za daných podmienok.

Najskôr malé morálne kázanie ku „kradnutým" fotografiám- na vstupenke na koncert je medzi všeobecnými pokynmi napísané: „Usporiadateľ a umelci si vyhradzujú právo video alebo televízneho záznamu. V prípade zhotovenia fotografických, filmových, video alebo iných záznamov počas podujatia alebo v súvislosti s ním, dáva majiteľ tejto vstupenky výslovný súhlas na ich použitie bez finančnej náhrady."  A vedľa je niekoľko ikoniek - napríklad s prečiarknutým revolverom, šúľkom dynamitu (rozmýšľam, či si pracovníci kameňolomu zvyknú brať prácu domov), nožíkom a čuduj sa svete, fotoaparátom a kotúčovým magnetofónom (pre mladších - prístroj z doby tesne po mladšej dobe bronzovej, prapradedo mp3 prehrávača).

Dobre - foťák sa nepatrí nosiť na koncert, tak isto ako šúľok dynamitu, revolver a nožík. Ani dáždnik, len aby ste vedeli. Ale, ak by som zhotovil  fotografický záznam, môže byť použitý bez finančnej náhrady. Dobre - vzdávam sa honoráru. Hoci, nespomínam si, že by odo mňa niekto niekedy fotografiu kúpil. Chcem naznačiť, že fotografovanie môže byť (a formálne aj je) limitované, no zdá sa mi, že nepísaným pravidlom usporiadateľov je tolerancia voči nám „zlodejom".  Nech teda, na revanš, urobím láskavosť usporiadateľom aj ja, reklamu bez nároku na honorár - chodievajte na koncerty a kultúrne akcie - stojí to za to.

Medzi nami, kto by však čítal pokyny tlačené písmom o veľkosti sosáku vínnej mušky? Aj keď naozaj pevne dúfam v to, že viac návštevníkov má so sebou malý kompakt než revolver. Bol by som nerád, keby sa niekomu s revolverom predstavenie nepáčilo.

Druhým špecifikom fotenia z obecenstva je istá nutná ohľaduplnosť voči spolusediacim. Naša snaha fotiť by rozhodne nemala mať za následok rušenie susedov a už vôbec nie ich obmedzovanie. Preto je vítanou možnosťou povypínať všetky pípajúce funkcie a s aparátom narábať v úzkom priestore pred sebou.

Mojou srdcovkou sú Alexandrovci. Prinajmenšom z toho dôvodu, že cena na jedného účinkujúceho, v porovnaní s inými hudobnými telesami, vychádza úplne fantasticky.  A okrem toho celkom dobre spievajú. Pravda - zachytiť na fotografii spev (a vôňu) nie je jednoduché, tu hrá do karát fakt, že súbor predvádza aj tance a inscenované vystúpenia, a to už je pre fotografovanie výzva.

Skrátka a jasne, na koncert som sa vybral, okrem manželky, aj s malým fotoaparátom - je nenápadný a pokyny na opačnej strane vstupenky som nečítal. Išlo o Lumix DMC FZ5 (pre mladších - prístroj z doby tesne po kotúčových magnetofónoch), jedným z prvých zástupcov triedy ultrazoom (12x), s nevídaným rozlíšením 5 MPx. S cieľom odniesť si niekoľko prijateľných fotografií na pamiatku.

Ako na to nesprávne

Na koncertoch sa zíde veľké množstvo ľudí, mnohí z nich sa pokúšajú urobiť si fotografiu. Zvyčajne kompaktom a zvyčajne tak, že na otočnom voliči zvolia voľbu plnej automatiky - voľbu P (P ako profesionál) -  plne sa sústredia na kompozíciu a nastavenie expozície nechajú na fotoaparát.

Čo sa stane? Približne toto:

fotoaparát   a.) zistí, že je tma - automatika nastaví najvyššie možné ISO ako fotoaprát umožňuje,

                 b.) zistí, že aj tak je tma a aktivuje blesk,

                 c.) nastaví najnižšie možné clonové číslo a 

                 d.) nastaví synchro čas, zvyčajne 1/60.

Čo to znamená? Fotka je zašumená, blesk na smiech - jediný merateľný účinok blesku je v tomto prípade rýchlejšie vybíjanie batérie, clonové číslo - môže byť, čas - prepálené osvetlené plochy a rozmazaný pohyb.

Výsledok? Fotka na nič. S miernou dávkou sarkazmu by sa dalo povedať, že ak má niekto v úmysle fotiť touto voľbou - voľbou P, je lepšie nechať fotoaparát doma - človek bude mať viac zo samotného predstavenia, pretože sa nebude rozptyľovať fotením. Malá poznámka - je možné nastaviť korekciu expozície, ktorá „omylnosť" prístroja uvedie na správnu mieru, prípadne voliť scénický režim - každopádne považujem za nešťastné spoliehať na plnoautomatický režim.

Ako na to správne

Prvá vec je miesto - je rozumné sedieť nie ďalej ako je prvá štvrtina kruhu hľadiska od scény, ideálne na vyvýšenom mieste. Do úvahy treba brať osvetlenie - osvetlenie scény sa dynamicky mení - mení sa intenzita svetla, ale tiež farebnosť osvetlenia. Vystúpenie tanečníkov je rýchle, oni tie potvory, osobitne v prípade Alexandrovcov, skáču, točia sa a kazačkujú nohami veľmi veľmi rýchlo.

Potrebujeme určiť čas, clonu, citlivosť. Začnime úvahou o citlivosti. Vlastne, načo ? Aj pri znížených nárokoch na kvalitu obrazu tento prístroj ledva znesie 200 ISO. Nastaviť sa dá 400 ISO, ale to by bol obraz horší ako detská čarbanica kriedou na asfalte tesne po daždi -ako pri všetkých fotoaparátoch s čipmi s veľkosťou nechtu na malíčku Janka Hraška.

Akú clonu nastaviť ? Najmenšie clonové číslo, aké je možné - úžasná výhoda ultrazoomu a kompaktov je hĺbka ostrosti od nevidím do nevidím hádam aj pri clone 1. Naozaj na uvažovanie zostáva nastavenie času - vcelku s istotou sa dá predpokladať, že súbor sa pre moju vôľu fotiť nezasekne ako Neo v matrixe, stabilizátor pomôže s asi 50%-nou úspešnosťou udržať časy 1/40-1/80, v závislosti od nazoomovania. To však na dynamický tanec nestačí. Minimum je 1/100 a aj tak budú prudšie pohyby rozmazané. Výborné by boli časy 1/300 -1 /500, čo skrátka s týmto typom aparátu nie je možné.

Stačí však kombinácia ISO 200 - f 2,8 - t 1/100 na správnu expozíciu ? Pripusťme, že pri dobrom postprocese je možné „nahnať" 1-2 EV. Stačí teda táto expozícia aspoň na podexponovanie o 1-2 EV ? Nuž, treba vyskúšať. Bez dlhého vysvetľovania, použiteľná bola kombinácia ISO 200 - f 2,8 až 3,3 (s vyššou ohniskovou vzdialenosťou clonové číslo rástlo) - t 1/80 až 1/100. To v prípade manuálneho nastavenia (na otočnom voliči „M").

Alternatívou bolo nastavenie v móde priority clony (na otočnom voliči „A") - ISO je dané, natvrdo nastavíme clonu, čas si foťák „doklepne". Tu však narazíme na problém dynamichého rozsahu scény a nastavenia merania expozície - fotoaparát na 100 % určí expozíciu zle - tmu, ktorá ma zostať tmou bude chcieť fotiť ako šeď a tváre osvetlené silnými svetlami tým pádom skončia ako tváre snehuliakov - okrúhle biele plochy s tmavšími čiarkami po ústach a obočí. Rozhodne treba nastaviť kompenzáciu expozície, treba to vyskúšať, mne sa osvedčilo 1 1/3  EV.

Ukážky nepoužiteľných fotografií - podotýkam, že ide o výrez 1:1, aby bola z obrázkov zrejmá kvalita výstupu ultrazoomu.

Vo výsledku som mal nastavenú expozíciu pre manuálny mód a pre mód s prioritou clony - jednoduchým pootočením voliča som si vyberal spôsob expozície podľa typu vystúpenia - na nie veľmi rýchle objekty (speváci, hudobníci, zbor) som uprednostňoval prioritu clony, na rýchlejšie vystúpenia manuálne nastavenie. Samozrejme, v skutočnosti som tento zámer ustriehol len niekedy, okrem fotenia som sa snažil užiť si aj samotné vystúpenie.

Samotné fotenie potom ovplyvnili ešte tieto faktory - ostrenie je pomalé a občas (pri pohasnutých svetlách) nemožné, displej zobrazuje dej, ktorý sa dial pred sekundou, spúšť reaguje s oneskorením, fotka sa ukladá nemožne dlhé sekundy.

Riešenie? Namačknutím spúšte predostriť, prekomponovať, držať fotoaparát nehybne v rukách, sledovať dej priamo na scéne a v okamihu zaujímavého deja dotlačiť spúšť - exponovať. Sledovať dej na scéne je rozumné aj z hľadiska vývoja, napríklad výskoky sa dajú predpokladať. Na miesto, kde podľa predpokladu tanečník o chviľu vyskočí, treba v predstihu predostriť a v okamihu výskoku stlačiť spúšť. Nie vždy to vyjde, nepatrným pohnutím fotoaparátu je scéna mimo ideálneho záberu, utrafiť výskok, zdvihnutú sukňu nad kolenami, vystreté nohy do línie... to chce trošku cviku, ale nezabúdajme na ohromne silnú stránku digitálu, použitie pixelov je grátis a bol by v tom čert, aby zo 100-120 fotografií 20-30 nebolo dobrých. A o to ide.

Postproces

Je nevyhnutné urobiť prísny výber - neostré, priveľmi podexponované, preexponované a úplne pokazené fotografie ignorovať. Z výberu nemilosrdne rezať - aby boli fotografie zaujímavé, výrezom sa dá trošku eliminovať nuda jedného a toho istého uhla, z ktoréhu sú fotené všetky fotografie. Fintou by mohlo byť aj zrkadlové otočenie, osobne to však nerobím. Retušou odstrániť silné svetelné body, osobitne na čiernom pozadí - zbytočne by ťahali oči. Úpravou krivky fotografiu jemne presvetliť, zmenšiť a doostriť. Zázrak zmenšenia -z tohto aparátu zvyknem zmenšiť na výsledných 1800x1200px, dosť na formát fotografie 15x10 cm -  spôsobí stratu šumu. Hotovo.

Tri ukážky „surovej" fotografie a fotografie po úprave:

A napokon niekoľko fotografií z bratislavských koncertov z roku 2010:

Z roku 2009:

Mladí Alexandrovci. Ich vystúpenie v roku 2009 bolo údajne prvým vystúpením v zahraničí.

Z roku 2007:

Domáci hudobníci s Alexandrovcami boli zážitkom.

A jestlipak soudruzi spoznají srdcovku mé ženy...

Fotografie v tomto článku majú rozmer 600x400px, to je rozmer, ktorý mnohé nedostatky (predovšetkým šum a neostrosť) dokáže zakryť. Stačí teda kvalita výstupu ultrazoomu na solídnu fotografiu ? Moje odpoveď - stačí !  Fotokniha o veľkosti A4 je toho dôkazom.

Na záver: k napísaniu tohto článku ma vyprovokovali úvahy o ultrazoomoch a nových - „mirrorless" systémoch - malých, kompaktných a hlavne nenápadných fotoaparátov. Majú svoje opodstatnenie ? Môj názor je, že v šikovných rukách sú využiteľné všetky koncepcie, dôležitý je zámer. A najdôležitejšia vec - najlepší fotoaparát je ten, ktorý práve máte pri sebe.

Definitívnena záver - na Pljuščšenkovi bol aj Bear, všimol som si jeho fotografiu v galérii, jeho výsledky rozhodne stoja za zhliadnutie. Bearove fotografie sú v porovnaní s mojimi, dobrou ukážkou podstaty rozdielu medzi kompaktom, resp. UZ a nadmieru slušnou výbavou so svetelným objektívom.