Hore

Zrodenie greenhorna

Každý fotograf začínal ako greenhorn. Talent, netalent, každý to mal na začiatku ťažké. Súčasné prístroje majú “milión” funkcií, dôležitých je ale len pár. Ich zvládnutie má podstatný vplyv na to, aby ste zvládli technické aspekty vzniku fotografie.

Kto čítal Mayovky vie, že greenhorn je neskúsenec, vrhnutý do nového neznámeho prostredia plného nástrah, ktorému dominujú skúsení borci. Každý nejako začínal, aj Old Shatterhand. Fotografickým greenhornom sa stanete, keď sa rozhodnete venovať fotografii vážnejšie a kúpite si prvý seriózny fotoaparát s možnosťou manuálneho ovládania. Najčastejšie je to digitálna zrkadlovka, čoraz častejšie však bezzrkadlovka.

Keby sme boli všetci bohatí, každí by si kúpil ako svoj prvý fotoaparát niečo poriadne. Minimálne mašinu strednej triedy. To, že by to bolo zbytočné, nebudem komentovať. Mojím prvým, skutočne poriadnym fotoaparátom, s ktorým som prešiel z dovolenkového cvakača na “seriózneho” fotografa, bola ojazdená Praktica BMS, filmový fotoaparát s plne manuálnym nastavením expozície, ručným prevíjaním filmu a manuálnym zaostrovaním. Na viac som nemal. A bolo to tak dobre, pretože jednoduchý fotoaparát ma prinútil rýchlo sa naučiť technické základy fotografovania. Aj môj druhý fotoaparát bol jazdený, i keď na hony vzdialený od Prakticy. Bol to Canon EOS 100 (filmový), aparát strednej triedy, už plne elektronický s automatickým zaostrovaním. Výbavou sa príliš nelíšil od súčasných DSLR. Bol to dobre vybavený stroj, dokonca sa dal programovať cez IR kód. Ukázalo sa, že všetko čo som sa naučil na Praktice, platí aj na oveľa modernejšom prístroji. Ten mi len pomáhal so zaostrovaním, prevíjaním filmu, lepšie meral expozíciu. Vtedy som pochopil, že nech je fotoaparát akokoľvek vyspelý, fotografia je o expozičnom trojuholníku, správnom nastavení expozície a zaostrení. Všetko ostatné je tu len preto, aby sa vám ľahšie fotilo s menším množstvom odpadu.


Prvý fotoaparát nemusí byť nový. Parametre nie sú dôležité. Dôležitejšie je ovládanie, pretože v prvých mesiacoch sa budete učiť technické aspekty vzniku fotografie. Kvalita výstupu a kvalita objektívov začne byť dôležitá až neskôr.

Nie je až tak dôležité, aký bude váš prvý fotoaparát. Prvé mesiace sa budete učiť základy, budete produkovať fotky, o ktorých po pár rokoch poviete, že sú mizerné. Teda pokiaľ nedisponujete veľkým talentom. A aj v tom prípade budú plné technických chýb. Nepotrebujete novučičký fotoaparát, lepšie poslúži ojazdený. Verte mi, na učenie je lepší starší Nikon D90, ako nový Nikon D3400. Veď ani neviete, či vás bude fotografovanie baviť aj po pár mesiacoch. Starší prístroj z druhej ruky predáte s minimálnou stratou. Hlavne za nižšiu cenu môže byť ergonomicky a funkčne vybavený. Je to dôležité, aby sa vám základné parametre ľahko nastavovali. Skôr dostanete technickú stránku fotografovania do krvi.

Parametre vášho prvého poriadneho fotoaparátu nie sú dôležité. Mesiace ich nevyužijete. Oveľa dôležitejšie je, aby sa s ním dobre pracovalo. Prvý fotoaparát slúži na to, aby ste sa čo najrýchlejšie naučili technické aspekty fotografie, na ktorých budete neskôr stavať. K technickej časti pridáte umeleckú. Môžete mať umelecké vzdelanie, ale tak ako maliar musí zvládnuť prácu so štetcami a farbami, vy musíte zvládnuť prácu s fotoaparátom a objektívmi. Bez toho nedokážete svoje nápady pretransformovať do kvalitných fotografií.


Primárnou úlohou greenhorna je zvládnuť technické základy, ktoré sú dôležité, aby ste neprodukovali odpad. Viem, rovnako dôležité je fotografické videnie, základy kompozície, znalosť fotografických vyjadrovacích prostriedkov. Bez zvládnutia remeselnej stránky vám tie estetické budú nanič. Ovládnutie fotoaparátu nie je len o tom nastaviť expozíciu a zaostriť. To dobre zvláda aj automatika. Základy pre vás musia byť prirodzené. Fotoaparát musí robiť to, čo chcete vy. Inak sa vám dariť nebude. Môžete mať talent, môžete mať nápady, ale keď nezvládate obsluhu fotoaparátu, k dobrým výsledkom sa nedopracujete. Prvé mesiace praxe greenhorna sú o zvládnutí základov fotografického remesla a k tomu patrí:

Rýchle nastavenie expozície

Nastavenie expozície nespočíva v tom, že fotoaparát prepnete na expozičný program M a budete pri každej fotke prestavovať čas, clonu a citlivosť. To si nechajte na neskôr a aj to len pre experimentálne techniky a fotenie s bleskom v ateliéri. Väčšina pokročilých fotografov používa poloautomatické režimy, najčastejšie program A/Av, v prípade fotografovania pohybu S/Tv. A to v kombinácii s korekciou expozície. Výberom expozičného programu volíte či je pre vás prioritou práca s hĺbkou ostrosti (najčastejšie), alebo zachytenie pohybu. Meranie fotoaparátov si vie poradiť aj v ťažkých situáciách, nie ale vždy. Naviac presná expozícia nemusí znamenať, že je správna. Expozícia je kreatívna, je na fotografovi, či chce záber svetelnejší alebo tmavší. Preto je tak dôležité, naučiť sa pracovať s korekciou expozície, pomocou ktorej opravíte nastavenie automatikou fotoaparátu, alebo zámerne fotografiu preexponujete, či podexponujete.

Pod kontrolou musíte mať citlivosť ISO. A to dôvodu, že pri vysokých hodnotách sa objavuje výrazný šum. Sú žánre, kde je šum neakceptovateľný. Sú to žánre, kde môžete použiť statív (krajina, príroda, architektúra atď.). Tu by ste mali používať len najnižšie hodnoty. Sú však žánre, ktoré sa bez nastavenia vyššej citlivosti nafotiť nedajú, pretože sa nedajú fotiť zo statívu. Typicky sú to reportáže, fotenie športu a divokých zvierat, za horších svetelných podmienok.

    
Expozícia je kreatívna, ja na vás ako ju použijete. Aby ste mohli vybrať, ako fotka bude exponovaná, musíte mať expozíciu pod kontrolou, najčastejšie to bude s použitím expozičnej poloautomatiky a korekcie expozície.

Práca s hĺbkou ostrosti

Práca s hĺbkou ostrosti patrí k základným vyjadrovacím nástrojom fotografie. Má na ňu vplyv niekoľko parametrov. Ohnisková dĺžka objektívu, zaostrená vzdialenosť, veľkosť snímača, nastavená clona. Práca s hĺbkou ostrosti musí byť pre vás rutinou. Vidíte, že na ňu vplýva niekoľko parametrov s množstvom kombinácií. Do toho sa vám pripletie aj expozícia (jej limity), limity fotoaparátu, objektívov atď. Musíte zistiť, čo je v technických možnostiach vášho vybavenia.


Veľká hĺbka ostrosti, dosiahnete ju priclonením objektívu.


Malá hĺbka ostrosti, dosiahnete ju použitím teleobjektívu a jeho odclonením.

Vyváženie bielej

Pri fotení do RAW môžete vyváženie bielej kedykoľvek zmeniť v počítači. Mohlo by sa preto zdať, že jeho nastavenie je nedôležité. Vyváženie bielej však určuje celkovú tonálnu atmosféru. Greenhorni vyvolávanie RAW-u väčšinou príliš nezvládajú a vyváženie bielej dodatočne neupravia, keď je nesprávne. Vyváženie bielej má za úlohu nastaviť teplotu farieb tak, aby zodpovedali skutočnosti, pri určitom type svetla. Lenže rovnako ako je to s expozíciou, neexistuje len jedno správne vyváženie bielej. Vďaka šedej tabuľke vieme WB presne nastaviť. Dôležité je však, aby sme WB nastavili tak, ako sa nám to páči. Fotograf môže zámerne urobiť fotky teplejšie alebo studenšie.

    
Aj nastavenie vyváženia bielej je kreatívne využiteľnou funkciou. V takýchto prípadoch Auto WB zlyháva, snaží sa kompenzovať teplú farbu (vľavo), pri manuálnom nastavení môžete posunúť farebnosť tam, kam chcete. Stačí nastaviť WB na fotenie v tieni alebo pod mrakom. Jednoduché a účinné.

Zaostrovanie

Zvládnutie zaostrovania je základným predpokladom pre technicky kvalitné fotografie. Keď máte fotografiu zle zaostrenú, v drvivej väčšine je to na vyhodenie. U moderných fotoaparátov nám pomáha automatické zaostrovanie. Dôležité je zapamätať si slovíčko pomáha. Ak to fotoaparát robí zle, musíme to prevziať do vlastných rúk. Nie vždy to znamená zaostrovať ručne. Fotoaparáty disponujú zaostrovaním s mnohými AF bodmi. V automatike si vyberajú, ktoré body použijú, uprednostňujú zaostrenie na najbližší objekt, alebo v prípade detekcie tváre na osobu/y. Automatické zaostrovanie môže pomýliť členité kontrastné pozadie, nemusí dobre pracovať v ťažkých svetelných podmienkach.

Základom zvládnutia zaostrovania je práca s vybraným bodom/skupinou bodov a používanie pamäte zaostrenia. Ťažšie je zvládnutie zaostrovania pohybujúcich sa objektov. Kedykoľvek musíte byť schopný prepnúť medzi zaostrovaním na pevnú vzdialenosť a zaostrovaním s kontinuálnym sledovaním pohybujúceho sa objektu.

Zaostrovanie je úzko previazané s prácou s hĺbkou ostrosti. Prepojenie oboch musí byť pre vás ďalšou prirodzenosťou. Opäť tu budete narážať na limity techniky.


Pri práci s malou hĺbkou ostrosti musíte zaostrovať na milimeter presne, inak fotografie poputujú do koša.

Režimy snímania

Doplnkom k hlavným technickým zručnostiam, ja práca so snímacími režimami. Pri snímaní pohybu sa vám zídu sériové zábery, pri fotení zo statívu samospúšť.


Voda je nepredvídateľný živel. Rýchle prepnutie na sériové zábery a môžete vyberať z množstva záberov ten najvydarenejší.

Toto je to najzákladnejšie. Niekto by uprednostnil umelecké atribúty fotografie pred technickými. Verte, najprv je lepšie zvládnuť tie technické. Tým umeleckým sa môžete venovať neustále. Ale ak zvládnete remeslo, nebudete sa musieť trápiť s technickou stránkou, ale budete sa môcť sústrediť na tú umeleckú. Zvládnutie remesla zvyšuje vašu šancu na úspech. Umožňuje využívať technické aspekty fotografie na vytvorenie kreatívnych postupov.

Keď zvládnete tieto základy, bude pre vás riešenie problémov jednoduchšie. Fotka je tmavá? Bum, korekcia expozície! Západ slnka nie je tak oranžový? Bum, vyváženie bielej zmeniť na zamračené! Treba rýchlo odfotiť pohyb? Bum, nastaviť režim S/Tv, citlivosť Auto ISO, kontinuálne zaostrovanie, sériové zábery!

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované