Tandemový zoskok neskáče bežný človek každý týždeň, aj preto si väčšina ľudí nechá zdokumentovať tento adrenalín aj na fotky a video. Čo sa deje v hlave fotografa počas minúty voľného pádu a aká je jeho príprava? Pýtali sme sa jedného z fotografov tandemového zoskoku z Prostějova, Josefa Hlavačku, ktorého vám ale najprv stručne predstavíme.
Josef Hlavačka, tandemový fotograf a kameraman skáče a fotí v modernom parašutistickom centre v Prostějove. Má 25 rokov, skáče od 15-tich. Absolvoval 2900 zoskokov, s kamerou 1200 a asi 800 tandemových zoskokov, zvyšok športové a súťažné zoskoky v RW4 tíme. Ku kamere sa dostal ako balič padákov vo firme JUMP-TANDEM v Prostějove a po dohode so šéfom firmy začal skákať kameru. Najprv pre pasažierov, ktorí to nemali zaplatené a keď mali zábery potrebnú kvalitu, začal skákať komerčne. Skákanie s kamerou ho baví viac ako tandem, baví ho interakcia s pasažiermi a tiež voľnosť pohybu okolo tandemu.
Podľa Josefa práca fotografa a kameramana tandemových zoskokov nie je jednoduchá, má iba jednu šancu, jeden výskok z lietadla, aby zachytil pre klienta jeho zážitok. Krátkych 60 sekúnd vo voľnom páde, pri rýchlosti okolo 200km/h, kedy fotograf svojím dychom fotí s externou spúšťou v ústach.
Josef, čo sa deje v hlave fotografa počas stúpania v lietadle a následného voľného pádu ?
Počas stúpania lietadla sa rozprávame s klientmi, urobíme pár fotiek ešte v lietadle, tesne pred výskokom si skontrolujem výstroj, či som náhodou nezmenil nastavenie foťáku a či mám zapnutú kameru.
Keď vystúpim z lietadla a postavím sa na plošinku vedľa dverí, to už si dávam pozor na tandempilota s pripútaným pasažierom, aby som nezaspal výskok a vyskočili sme naraz. Väčšinou máme dohodnutý signál, alebo sledujem pohyb jeho tela a podľa toho odskakujem. Sú také dve nepríjemné chvíle, keď odskočím príliš skoro, tak môžem prepadnúť a nemusím sa už potom dostať na úroveň tandempilota s klientom, alebo ak skočíte neskoro a v tom prípade sa s nimi môžete zraziť. Preto je načasovanie výskoku z lietadla veľmi dôležité.
U nás na letisku sa už tandempiloti a kameramani poznajú, takže správanie pri výskoku už máme v oku, vieme kedy presne príde výskok. Počas voľného pádu sa riadime podľa nasledovného scenára, výskok, priblíženie ku dvojici, detail tváre, zamávanie rukou, čakanie na odpoveď pasažiera, pasažier zamáva (ako kedy), orbit - vyletenie ponad dvojicu a záber z vrchu, a potom naspäť na úroveň dvojice. Potom dá tandempilot signál, že bude otvárať padák, takže poodídem a natočím otváranie.
Pri výskoku sa nedá ovplyvniť poloha slnka voči fotografovi, ak slnko svieti do objektívu, fotograf sa snaží fotiť tandempilota s pasažierom zdola, prípadne slnko zatieniť.
Neskôr sú dohodnutí tak, že si pozície vymenia, aby slnko pekne osvetlovalo pasažiera a jeho tandempilota. Ak sa objaví pekný obláčik, je tam šanca aj na umeleckejšiu fotku.
Počas voľného pádu je dôležitá spolupráca tandempilota, ani perfektný fotograf nenafotí nič dobré, pokiaľ tandempilot nechce. Ja si počas voľného pádu hlavne kontrolujem rýchlosť, aby som neprepadol voči tandemu.
Viac fotografií nájdete TU.
V čom spočíva príprava a aké sú nastavenia na toto fotenie ?
Hlavne si skontrolovať, či mám nabitú baterku a kartu vo foťáku, pretože raz sa mi stalo, že si tak fotím na zemi a zrazu zistím, že nemám kartu a musel som bežať už z naštartovaného lietadla pre kartu.
Nastavenie fotoaparátu mám v podstate rovnaké celú sezónu (zaostrenie), a občas podľa svetelných podmienok mením expozíciu alebo čas, výhoda tej Sigmy je, že clonu dopočítava foťák sám a ja do toho nemusím zasahovať.
Používame na letisku Canon 350D až 550D, pretože sú malé kompaktné a fotia s vysokou kvalitou. Objektívy mám Sigma 15mm f/2.8 DG EX Fisheye a Zenitar 16mm f/2.8 Fisheye. Sú širokouhlé, malé, relatívne ľahké, majú výbornú svetelnosť, Sigma má oproti Zenitaru výhodu v tom, že je automatická, a máte menej práce pri zmene svetla. Používam pevné zaostrenie, nastavené na 1,5 až 2 metre. Fotím väčšinou s nastavením priority času, kedy čas je pri peknom počasí 1/400s a o -1/4 až -1/2 EV je snímka podexponovaná kvôli vysokej intenzite svetla hore nad oblakmi.
Viac fotografií nájdete TU.
Aké typy externých spúští sa používajú pri voľnom páde?
Poznáme asi 4 hlavné druhy externých spúští pre tento šport :
- Klasická externá spúšť predĺžená a umiestnená pod kombinézou. Nie je vhodná kvôli káblu vnútri kombinézy, ktorý musíte neustále pripájať a odpájať z helmy.
- Kusacia spúšť s mikrospínačom, aktivuje sa kusnutím spúšte umiestnenej v ústach. Používa sa medzi parašutistami, ale stáva sa, že tak horlivo kušete, až ju prekusnete.
- Spúšť, ktorá sa aktivuje dotykom jazyka. Je necitlivá, ťažko sa odhaduje ako silou zatlačiť. Je celkom tuhá a preto unaví jazyk.
- Spúšť na tlakový spínač, ktorý sa aktivuje fúknutím. Najpraktickejšia zo všetkých, nedá sa tak ľahko vyradiť pri používaní. Dokáže robiť viac snímkov v rade, čo dokážu aj ostatné, ale ak kameraman v kľude dýcha, tak fotí a nemusí na to veľmi myslieť.
Používame na letisku tú posledne menovanú. Pri voľnom páde, ktorý trvá približne minútu fotograf urobí priemerne 90 snímkov.
Ďakujem za rozhovor a na záver už len video, ako to celé vyzerá.
Jaroslav Pribula
SkočteSi s.r.o.
Vyhrajte tandemový zoskok vo Fotosúťaži kultúrne leto 2011.
Pridaj komentár
