Olympus E-P1 – prvé skúsenosti

Ako ste už z prvotnej informácie o novom prístroji vytušili, aj naša redakcia bola zúčastnená na predstavení nového Olympusu E-P1. Do Berlína na uvedenie prístroja sme šli traja novinári zo Slovenska. V Prahe sme sa stretli s našimi susedmi, Čechmi a naskočili na vlak.

Video - Olympus E-P1 – prvé skúsenosti

Ešte na stanici sme podpísali dohodu o mlčanlivosti a za podpis sme dostali štýlovú kartu - USB kľúč - s press informáciami o novom Olympuse. Prvé, čo sme urobili po usadení sa vo vozni bolo, že sme zapli notebooky a dychtivo sme si začali prezerať špecifikácie a ešte dychtivejšie fotografie nového prístroja. Vozňom sa niesli rôzne citoslovcia, najčastejšie však boli: „fíha" a „uf, uf".

To je pri pohľade na nový fotoaparát zrejmé. Je to spôsobené tým, že fotoaparát nevyzerá ako nový. :-)

Večer, po ubytovaní v hoteli, sme sa presunuli na miesto predstavenia veľmi klasickým spôsobom - 50 rokov starým autobusom. Väčšina účastníkov akcie bola oblečená v čiernych a bielych odevoch, aby ladili „s dobou". Boli sme zvedaví, no Olympus nás ešte hodnú chvíľu naťahoval - niektorí dôležití ľudia uviazli v premávke.

Konečne sme sa dočkali a niečo pred 20:00 nás vpustili do sály, kde mal byť predstavený nový fotoaparát. Predstaveniu predchádzalo premietanie histórie Olympusu, hlavne tej, ktorá sa týkala historického Olympusu Pen a jeho vývoja do E-P1.

Počas premietania som sa obzeral po okolí, nakoľko som sa nedostal k obrazu, ktorý obstáli tí šťastnejší  účastníci. My ostatní sme sa mohli pozerať na ich zadky. :-) Ja som využil situáciu a odhalil som nový fotoaparát ukrytý „v stĺpe" za našimi chrbtami. Pripravil som si miesto, aby som zachytil slávnostné stiahnutie plachty. Na poslednú chvíľu sa mi však ostatní ohľaduplný novinári napchali pred objektív a tak som sa musel opäť predierať, aby sa mi podaril aspoň aký-taký záber.

Nakoniec nám špecialisti Olympusu predvádzali fotoaparát na stanovištiach a nasledovalo vystúpenie hudobnej skupiny a raut.

Najočakávanejšia chvíľa nás však čakala na druhý deň. Vstávali sme o siedmej, aby sme stihli raňajky predtým, ako si nás podelili sprievodcovia. Na autobusoch (tentoraz nových) sme sa premiestňovali po rôznych naaranžovaných situáciách, ktoré sme mohli fotografovať a vyskúšať si takto nový fotoaparát. Natočil som aj niekoľko Gb videa, ktoré  vám však nemôžem prezentovať, keďže firmvér na spracovanie videa ešte nebol finálny.

Je však potrebné povedať, že napriek tomu bolo HD video kvalitné. Pri manuálnom zoomovaní počas nahrávania  dochádza k roztraseniu, preto pre najlepšiu kvalitu videa je dobre používať statív. Platí to pre každý fotoaparát, pri ktorom manuálne prstencom objektívu meníme ohniskovú vzdialenosť.

Čo sa týka správania sa fotoaparátu pri fotografovaní, na to mali účastníci rôzne názory. Mne viaceré komentované veci nevadili, keďže som zvyknutý okrem zrkadlového fotoaparátu fotografovať aj priehľadovým fotoaparátom.

Samozrejme, viacerí vyčítali fotoaparátu absenciu hľadáčika. Na viacerých kompaktných fotoaparátoch však hľadáčik nie je, alebo sa dá iba dokúpiť. A tento prístroj nie je kompakt, skôr štýlový retro a nebojím sa povedať aj tak trochu imidžový foťák. Treba sa s tým jednoducho zmieriť. Môže to byť v určitých situáciách nevýhoda, hlavne vtedy, keď potrebujeme šetriť energiu. Čo však mňa prekvapilo je to, že displej sa nedá vypnúť.

To znamená, že aj keď používam pevný objektív 17mm (34mm po prepočte) a chcem komponovať klasicky pomocou hľadáčika, displej mi stále svieti na líce a sčasti aj na oko, čo môže byť pri nižšej hladine svetla otravné. Pevne verím v to, že Olympus pristúpi veľmi skoro k firmvérovému riešeniu tohto nedostatku. Je to iba vec programu fotoaparátu.

Chcem len pripomenúť, že pri vypnutí displeja by mala ostať stále aktivovaná zvuková signalizácia zaostrenia, aby fotograf vedel, kedy prístroj zaostril a mohol obraz prekomponovať, dotlačiť spúšť a vyhotoviť fotku.

Je samozrejmé, že pri používaní hľadáčika je najlepšie využívať na zaostrovanie stredovú oblasť zaostrenia, pridržať spúšť zatlačenú do polovice, skomponovať obrázok podľa zámeru a dotlačiť spúšť. Zistil som, že pri troche cviku sa dá takto vyhotoviť správne zaostrená snímka spoľahlivo a s minimálnym odpadom.

Celkovo bola rýchlosť ostrenia a reakcií fotoaparátu dobrá. Fotoaparát so zoomom 14-42 vedel preostriť a až následne chytil správne zaostrenie, dialo sa to však nehlučne a rýchlo. Je to daň tomu, že fotoaparát nemá klasické zaostrovacie body ale ostrí pomocou obrazového senzora. Okrem toho sa zoom vysúval troma časťami (to už na takom plochom a retro tele pôsobilo čudne) a predná príruba sa pri zaostrovaní otáča. To môže byť problém pri použití polarizačného filtra. S objektívom M. Zuiko Digital 17mm f2,8 pancake sa fotoaparát správa oveľa zladenejšie, ostrí rýchlejšie, predný člen sa neotáča a celkovo pôsobí toto kombo veľmi dôstojne.

Nebudem v tomto prvom pohľade na fotoaparát komentovať všetko, na to nám jeden deň nestačil. Kvalitná recenzia vzniká dlhší čas. Môžem sa ale podeliť o svoje dojmy, ktoré sa dajú označiť napriek uvedeným pripomienkam ako veľmi pozitívne.

V prvom rade oceňujem nezvyčajný dizajn. Aj keď som fotografoval cudzích ľudí, reagovali veľmi pozitívne a viacerí sa dokonca pozastavili nad foťáčikom, keď zistili, že sa po vyfotení pozerám na displej. Ten asi pri pohľade na fotoaparát spredu nečakali.

Foto: Peter Orviský

Druhé, čo chcem oceniť, je kvalita telesa. Je vyrobené z kovu, tlačidlá majú pevný chod, iba sem-tam sa stane, že môžete pri nosení pootočiť zadným kolieskom, ktoré je trochu voľnejšie. Fotoaparát sadne do ruky prekvapujúco dobre, držaniu pomáha nepatrný grip a aj to, že fotoaparát nie je až tak malý, ako sa na obrázku zdá. Vnímam to pozitívne. Udržíte tak dlhšie časy ako malinkým a najľahším foťáčikom. Ostrosti fotografií pomáha stabilizátor obrazu. Odporúčam zapnúť iba ten optický.

Fotoaparát vydáva pri fotografovaní zvuk, ktorý sa podobá zvuku priehľadových fotoaparátov no s jemným elektronickým dozvukom, ktorý zachytíte, keď si fotoaparát priložíte k uchu. Ide o natiahnutie závierky. Tá funguje trochu netradične. Najprv padne a prikryje senzor, potom sa otvorí a naspať natiahne do pohotovostnej polohy nad senzor. Aspoň tak sa mi to zdalo pri pozorovaní voľným okom. Nič to však nemení na tom, že zvuk je jemnejší ako pri fotografovaní akoukoľvek zrkadlovkou, kde okrem závierky búcha aj zrkadlo.

Milo ma prekvapili kreatívne režimy, ktoré fotoaparát má pod jednou polohou na voliči režimov. Ponúkajú naozaj zaujímavý výsledok bez nutnosti zdĺhavej práce na počítači. Mne najviac učarovala dierková kamera a čiernobiely zrnitý film. V niektorých situáciách sa však dajú využiť aj ostatné režimy.

Režim pinehole

Režim zrnitý film

ISO400

Čo sa týka detailov, fotografie sú ostré, nie však prehnane preostrené. Zatiaľ som nemal možnosť vyvolať nekomprimované RAW-y, no predpokladám, že kvalita sa ešte vylepší. Už JPG súbor je však veľmi kvalitný.

Farby sú pekné, ak chcete niečo živšie, môžete si aktivovať vivid režim a opäť získate atraktívne fotografie bez nutnosti dodatočného tuningu v PC.

Šum vyzerá veľmi zaujímavo. Pri ISO 400 je nevyrušujúci a skôr akoby zvyšoval ostrosť a priestorovosť fotografie. Pri ISO 800 je stále úplne v pohode a čo je najlepšie, nie sú to farebné zhluky šumu, ale monochromatický jemný raster pripomínajúci filmové zrno. Nestihol som ho vyskúšať pri všetkých citlivostiach, no myslím si, že budú vzhľadom na 4/3 štandard veľmi akceptovateľné.

Viac vám neprezradím, aby ste si prečítali aj plnú recenziu. Viaceré veci sme ani nestihli vyskúšať a tak sa tešíme, keď sa nám prístroj dostane do redakcie na plný test.

Fotografie v galérii nie sú upravované v počítači. Je tiež pravdepodobné, že firmvér sa ešte málinko zmení v ostrej predajnej verzii, no čo sa obrázkov týka, prezentovaná kvalita by mala byť veľmi blízka tomu, čo objavíte v ostrej verzii.