Azda každý výrobca už má v svojom portfoliu nejaký profikompakt. Canon má G1X, Nikon P7700, Sony má RX-1, Panasonic LX-7. Teraz svojou troškou znova prispel aj Olympus. Po veľmi vydarenom modeli XZ-1 prichádza jeho nástupca. Ako obstojí oproti konkurencii?
Prvý dotyk
Už na prvý pohľad XZ-2 oproti svojmu staršiemu súrodencovi výrazne „zmužnel.“ Ostrejšie tvary, pridané ovládacie prvky či možnosť pripevnenia gripu sú veci, ktoré si človek všimne hneď. A pohľad neklame. Pri prvom dotyku s prístrojom sa to potvrdí – drží sa dobre, ovládacie prvky sú rozložené intuitívne a príslušnosť do rodiny fotoaparátov Olympus a podobnosť s radou PEN sa nezaprie. Jeden by si novú XZ-2 kľudne mohol pomýliť s E-PM2. Samozrejme potešia sánky na blesk, hľadáčik či stereomikrofón.
Základné parametre
- Rozlíšenie: 12 Mpx (3968 x 2976 px)
- Snímač: 1/1,7" CMOS
- Rýchlosť závierky: 1/2000 - 60s (Bulb 16 minút)
- ISO: 100-1600 (12800)
- Video: 1080p, 720p, 480p / 30fps
- Sériové snímanie: 5fps (3 v RAW)
- Rozmery: 113 x 65 x 48 mm
- Váha: 346g
Dizajn a ergonómia
Horná strana
Bez zbytočného otáľania, poďme rovno na vec, horná strana sa oproti XZ-1 veľmi nezmenila. Kruhový volič, spúšť so zoomom, ON/OFF prepínač a vstavaný blesk (milá vychytávka je, že sa vysúva pomaly a bez kopania ako to je na väčšine iných kompaktných prístrojov).
Bočná strana
HDMI a micro-USB vstup – nič viac, nič menej
Predná strana
Objektív 6-24mm 1:1.8-2.5 s otočným programovateľným voličom, odjímateľný grip a funkčné tlačidlo s páčkou.
Zadná strana
Zadnej strane vládne 3“ výklopný dotykový displej, ktorému sekunduje grip pre palec a šestica ovládacích prvkov.
XZ-2 možno nie je ani dizajnová lahôdka, ani ergonomický superman, ale oboje má na veľmi slušnej úrovni. Fotoaparát sa dobre drží, má svoju váhu (346g), pôsobí robustne a má peknú povrchovú úpravu. Do rozmerov sa to prenesie ako 113 x 65 x 48mm. Nie je to teda úplne klasické mydielko do ženskej kabelky. Ak k tomu prirátam farebné prevedenia a možnosť meniť gripy, tak si na svoje môže prísť väčšia skupina ľudí. Každopádne po konštrukčnej stránke sa vydaril.
Vlastnosti a funkcie
Senzor a procesor
Srdcom fotoaparátu je 12 megapixelový 1/1,7“ CMOS senzor ponúkajúci maximálne rozlíšenie 3968 x 2976 pixelov, ktorému sekunduje nový obrazový procesor TruePic 6. Vďaka tomu ponúka XZ-2 rozsah ISO 100-1600, ktorý je rozšíriteľný až na 12800 a sériové snímanie päť snímkov za sekundu (pri snímaní do RAW tri). Medzi jednotlivými sériami snímkov je samozrejmé nutné rátať so zápisom na kartu cez vyrovnávaciu pamäť. Táto doba je zhruba dve sekundy.
Šum je prijateľný tak do hodnoty ISO 800. Nad ňu by som fotografoval iba v hraničných prípadoch. Pri zapnutom Auto ISO sa fotoaparát zbytočne neženie do vysokých hodnôt a radšej predĺži expozičný čas.
Objektív a závierka
Objektív si zachoval rovnaký rozsah aj svetelnosť ako pri modeli XZ-1. Rozsah je 6-24 mm (28-112 mm pri 35mm ekv.) a svetelnosť pekných f/1.8-2.5. Napriek vynikajúcej svetelnosti nejaký extra odpich nečakajte. Pri fotografovaní z cca 60-70cm, plne odclonenom a vyzoomovanom objektíve to je ale celkom použiteľné. Minimálna zaostrovacia vzdialenosť je 60cm a pri makrorežime 1cm.
Makrorežim funguje iba pri najširšom ohnisku. Objektív sa nevyznačuje výraznými optickými vadami - na najširšom ohnisku je pozorovateľné veľmi mierne súdkovité skreslenie, ktoré je veľmi dobre eliminované softvérom fotoaparátu.
Rýchlosť závierky sa pohybuje od 1/2000s až do 60s. Najdlhší možný čas pri Auto ISO je 1/30s.
Autofokus
Autofokus je na najširšom ohnisku ultrarýchly, s pribúdajúcim ohniskom potom poľavuje. Poradí si aj s horšími svetelnými podmienkami. Základným je klasický kontrastný autofokus, fázovú detekciu tu nehľadajte.
Režimy
Okrem klasického štvorlístka PASM disponuje XZ-2 možnosťou iAUTO režimu a dvoch vlastných užívateľských nastavení. Nájdeme tu aj 11 ART režimov (napr Soft Focus, Light Tone,...) či 15 scénických režimov (Sport, Portrait, panoramatický asistent,...) s ktorými sa dá dosýta vyhrať pri tvorivej chvíľke a ktoré sa veľmi jednoducho dajú prepínať na prstenci pri objektíve.
Dvojitá expozícia
Dramatic
Key Line
Menu
Menu fotoaparátu je prehľadné a graficky prívetivé. Na ľavej strane je stĺpček s jednotlivými submenu, na pravej strane potom položky prislúchajúce daným submenu. Na pohyb medzi položkami slúži klasicky štvorsmerné tlačidlo s potvrdzovacím OK v strede.
Foto: techradar.com
Video
Video má výbornú kvalitu záznamu, vstavaný stereomikrofón je použiteľný. Pri vypnutom wind-filtri je zvuk ale dosť nepríjemný. XZ-2 má tri možnosti nastavenia stabilizátora obrazu - prvá možnosť je určená pre fotografovanie, ďalšie dve sú pre video. Stabilizátor ale pri natáčaní videosekvencií nie je dvakrát účinný. Na fotoaparáte nenájdete režim pre video - je možné ho totiž spustiť z ktoréhokoľvek expozičného režimu stlačením červeného tlačidla Record. Tu si neskôr všimnete aj pomerne výrazný crop, ktorý sa automaticky spustí, čo považujem za nevýhodu.
XZ-2 natáča video s frekvenciou 29,97 sn./s do formátu MPEG-4/H.264 pri maximálnom rozlíšení Full HD 1080p. Ďalšie sú: 1280 x 720 (30 fps) a 640 x 480 (30fps)
Plusy a mínusy
+ robustné telo s dobrou ergonómiou
+ výborný vysokosvetelný objektív
+ šum do ISO 800 a dobre zvládnuté AutoISO
+ dynamický rozsah
+ kvalitné video
+ rýchly autofokus
+ bohaté príslušenstvo
- senzor 1/1,7”
- crop pri natáčaní videosekvencie
- stabilizácia obrazu pri videu
- 28mm najširšie ohnisko
- slabšia výdrž batérie
Skúsenosti a záver
Fotoaparát si počína veľmi dobre pri rôznych fotografických žánroch. Najširšie ohnisko 28mm je pri kompaktoch viac-menej štandardom, čomu sa nepotešia hlavne krajinkári, na bežné fotenie v meste alebo v interiéri je však postačujúce. Hlavne kvôli videu a následnému orezu by bolo pekné mať najširšie ohnisko na úrovni 24mm. Pri najdlhšom ohnisku sa dá pri vhodných podmienkach využiť aj hĺbka ostrosti. Šum je zvládnutý veľmi slušne a pri hodnotách do ISO 800 mi vôbec nevadil. Pri vyšších (1600) je použiteľný napr. v čiernobielej fotografii, keďže jeho štruktúra má bližšie skôr ku kinofilmovému zrnu. K tomu treba prirátať dobrý ohniskový a dynamický rozsah, dobre rozložené ovládacie prvky a intuitívne ovládanie plus ergonómiu a XZ-2 sa razom radí medzi tie najlepšie kompaktné fotoaparáty, ktoré kvalitou snímkov hravo konkurujú APS-C aparátom. Niekomu môže vadiť zhoršenie diespleja, či zvýšenie váhy oproti predchodcovi. Osobne si myslím, že XZ-2 iba dospel a odrazili sa na ňom dva roky pokroku.
V nedávnom teste sme mali možnosť si vyskúšať Nikon CoolPix P7700 – v redakcii sa nám tento Olympus páčil ale viac a tak sme sa rozhodli mu udeliť TIP redakcie. Pre tých, ktorí namietajú, že predchodca dostal TOP musíme iba povedať – predchodca nemal konkurenciu v podobe Sony RX-100.
Názor Karola Srnca
Krátke odskúšanie tohto zaujímavého fotoaparátu som si nemohol nechať ujsť. Šedivá zima sa rozhodla obdarovať ma niekoľkými hodinami krásneho slnečného počasia, počas ktorého som s fotoaparátom vybehol do ulíc Bratislavy. V električke som si rýchlo prešiel nastavenia a zoznámil sa s obsluhou. Fotoaparát je veľmi pekne navrhnutý aj vyhotovený. Konštruktéri majú moju pochvalu. Olympus Stylus XZ-2 je inšpirovaný vyššími modelmi CSC fotoaparátov PEN. Telo je ale kompaktnejšie a hlavne zaujímavý je objektív. Ten je sice pevný, ale s praktickejším rozsahom ako štandardný 14-42mm a aj s lepšou svetelnosťou (F/1,8-2,5). U kompaktov s malým snímačom má fotograf najväší strach zo šumu pri vyšších hodnotách ISO. Vďaka nadpriemernej svetelnosti môže aj v zlých svetelných podmienkach používať nižšie hodnoty ISO.
Objektív je veľmi dobrý a na fotografiách len ťažko nájdete nejaké chyby spôsobené optikou. Ani pri veľmi dobrej svetelnosti sa s hĺbkou ostrosti nevyhráte. K rozmazaniu pozadia dôjde len pri detailných záberoch pri najdlhšom ohnisku. Kvalita fotografií je veľmi dobrá. Snímal som naraz do formátov JPG aj RAW. Spracovanie JPG je veľmi dobré a softvér fotoaparátu to nepreháňa ani s doostrovaním ani s odšumovaním. Zarazil ma ale rozdiel v expozícii medzi JPG a RAW. V RAW konvertore (Adobe Lightroom) boli fotografie RAW takmer o 1 EV svetlejšie a často som musel použiť korekciu expozície. Samotný RAW obsahuje pomerne dosť informácii, čo umožňuje vyhrať sa s fotografiami. Dynamický rozsah je na kompakt veľmi slušný. Fotografie sa dobre odšumujú aj doostrujú.
Z hľadiska šumu si fotoaparát počína dobre. Šum je pozorovateľný aj pri najnižších hodnotách ISO. Ak nebudete fotografie odšumovať, prejaví sa šum rušivo až pri tlači fotografii nad formát 50x70 cm. Príjemným prekvapením je úroveň šumu pri vyšších citlivostiach. Aj vďaka “zrkadlovkovému” charakteru šumu je bez problémov použiteľné ISO 800 a v núdzi aj ISO 1600. Pri ISO 100 je šum porovnateľný takmer s Olympusmi PENs omnoho väčším snímačom.
Podobne ako PEN-y, je fotoaparát hravý vďaka Art programom a fotografovanie som si užíval. Prispela k tomu aj dobrá ergonómia ovládania. Výtku mám len k slabej výdrží batérie. Ak by som mal fotoaparát ohodnotiť hviezdičkami, získava odo mňa 4 a 1/2 z 5. A ešte jedna pochvala na koniec, za snímanie detailov aj na najdlhšom ohnisku.
A teraz k videu. Má veľmi dobrú kvalitu záznamu. Obraz je ostrý a dokonca na ňom lepšie vyniká rozostrenie pozadia pri najnižších clonových číslach ako u fotografie. Snímková frekvencia je 29,97 obr./s., formát MOV. Rozlíšenie samozrejme Full HD 1080p. Stabilizácia obrazu je málo účinná. Fotoaparát nemá samostatný režim pre video, nahrávanie je možné spustiť v ktoromkoľvek expozičnom programe. Pri stlačení červeného tlačidla RECORD dôjde k skokovej zmene výrezu obrazu. Ktorá je pomerne veľká. Z toho, čo vidíte na displeji nahráte podstatne menej. Chýba aspoň pomocná mriežka videa, ktorú nájdete napr. a Olympusoch PEN. XZ-2 mä päticu pre pripojenie rôzneho príslušenstva. My sme využili, že máme v redakcii externý mikrofón ME51S. Ten je citlivejší ako vstavaný mikrofón, čo sa prejavilo na zvukovej stope. Mikrofón je citlivý na vietor a sníma ruchy z celého okolia, číže aj zozadu. Preto v nahrávke môžete počuť aj hudbu zo slúchadiel. Automatické zaostrovanie pracuje veľmi dobre, rovnako aj nastavenie expozície. K nejakým prudkým zmena zaostrenia a expozície prakticky nedochádza.
V článku boli použité produktové fotografie Olympus.
Pridaj komentár
; s tou hrúbkou máš úplne pravdu; LX7 má tiež dosť, 46mm, a cítiť to 
